Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Kišida: Zákaz manželstiev osôb rovnakého pohlavia nie je diskriminačný

Japonský premiér Fumio Kišida v stredu vyhlásil, že zákaz manželstiev osôb rovnakého pohlavia nie je diskriminačný. Zdôraznil tiež, že pod ústavnou slobodou manželstva sa rozumejú len heterosexuálne zväzky. TASR správu prevzala z agentúry AP.

Kišidova vládnuca Liberálno-demokratická strana (LDP) sa zameriava najmä na konzervatívne hodnoty a zdráha sa presadzovať rovnosť pohlaví či sexuálnu rôznorodosť. LDP sa často považuje za hlavného oponenta manželstiev osôb rovnakého pohlavia a ďalších práv pre LGBTQ komunitu.

Kišidove slová vyvolali vlnu kritiky v radoch opozičných poslancov a LGBTQ aktivistov, ktorí sa domnievajú, že premiér sa tak snaží vyhovieť ultrakonzervatívnym členom vlastnej strany.

Japonský premiér na februárovom stretnutí s predstaviteľmi LGBTQ komunity povedal, že "pociťuje silnú potrebu diskusie" a bude brať do úvahy názor verejnosti i poslancov, ako i rozsudky vo viacerých súdnych konaniach a opatrenia miestnych samospráv.

Aktivisti vyzývajú vládu, aby prijala "antidiskriminačnú "legislatívu ešte predtým, ako bude Japonsko v máji hosťujúcou krajinou samitu G7. Japonsko je totiž jediným štátom u z tejto skupiny, ktorá manželstvá osôb rovnakého pohlavia neuznáva.

(tasr)

Minúta  |  

Prieskum: 76 percent Maďarov sa bojí, že vypukne tretia svetová vojna

Obavy z vypuknutia tretej svetovej vojny rozšírením konfliktu na Ukrajine má 76 percent Maďarov. Vyplýva to z prieskumu verejnej mienky inštitútu Századvég, ktorého výsledky v stredu zverejnila webová stránka komerčnej televízie ATV, informuje spravodajca TASR v Budapešti.

Zhruba rovnaký pomer respondentov vyjadril obavy zo zapojenia sa Maďarska – ktoré je členom NATO – do rusko-ukrajinského konfliktu.

Nákup zbraní pre Ukrajinu Európskou úniou odmieta 76 percent Maďarov a proti výcviku ukrajinských vojakov v krajinách EÚ sa vyjadrilo 72 percent z nich.

Ruského prezidenta Vladimira Putina hodnotilo negatívne 71 percent opýtaných, amerického prezidenta Joea Bidena 64 percent, prezidenta Ukrajiny Volodymyra Zelenského 62 percent a predsedníčku Európskej komisie (EK) Ursulu von der Leyenovú vníma nepriaznivo 53 percent Maďarov.

(tasr)

Minúta  |  

Parlamentné a prezidentské voľby sa v Turecku uskutočnia 14. mája

Turecký prezident Recep Tayyip Erdogan v stredu vylúčil akýkoľvek odklad volieb v súvislosti s nedávnym ničivým zemetrasením a potvrdil, že hlasovanie v prezidentských a parlamentných voľbách sa uskutoční 14. mája. Informovali o tom agentúry AFP a Reuters.

Voľby sa tak uskutočnia len niečo vyše troch mesiacov po ničivom zemetrasení, ktoré v Turecku zabilo viac ako 45-tisíc ľudí. "Ak boh dá, tento národ urobí 14. mája to, čo je potrebné," povedal Erdogan v prejave pred zákonodarcami svojej vládnucej Strany spravodlivosti a rozvoja (AKP), pričom narážal na dátum, o ktorom predtým hovoril ako o termíne konania hlasovania.

Turecký líder predtým navrhol, aby sa 14. mája konali akési krízové voľby, ktoré by mohli udržať jeho islamistickú vládu pri moci až do roku 2028.

Spomínané zemetrasenie postihlo Turecko 6. februára. Otrasy mali magnitúdu 7,8 a v Turecku a susednej Sýrii si vyžiadali viac než 48-tisíc obetí na životoch. Odvtedy danú oblasť postihlo aj viac ako 10-tisíc dotrasov.

V jedenásť provinciách postihnutých zemetrasením vyhlásil Erdogan na tri mesiace výnimočný stav. Keďže tento región stále trpí silnými dotrasmi, je nepravdepodobné, že sa tam uskutoční predvolebná kampaň.

(tasr)

Minúta  |  

Srbský prezident Vučič uznanie nezávislosti Kosova akceptovať nebude

Srbsko nie je pripravené na uznanie nezávislosti Kosova, ani na diskusiu o jeho prijatí do Organizácie Spojených národov (OSN), uviedol srbský prezident Aleksandar Vučič v utorok večer v rozhovore pre tamojšiu verejnoprávnu televíziu RTS. TASR o tom informovala v stredu na základe správy agentúry APA.

Vyjadril však pripravenosť na rozhovory o implementácii západného návrhu na normalizovanie vzťahov medzi Srbskom a Kosovom.

Vučič i kosovský premiér Albin Kurti v pondelok počas rokovaní o normalizácii, ktoré sprostredkovala Európska únia, súhlasili s návrhom, ktorý ešte minulú jeseň vypracovali Francúzsko a Nemecko. Túto iniciatívu podporujú všetky členské krajiny EÚ i Spojené štáty.

Vučič však vyhlásil, že kým bude vo funkcii prezidenta, nepodpíše žiadne priame ani nepriame uznanie Kosova, ako ani jeho členstvo v OSN. V najnovšom západnom návrhu sa vzájomné uznanie Srbska a Kosova, ako ani prijatie Prištiny do OSN spomínať nebude. Uvádza sa v ňom však to, že Srbsko prestane brániť prijatiu Kosova do medzinárodných organizácií.

Plná implementácia takéhoto návrhu de facto povedie k uznaniu nezávislosti Kosova Belehradom, konštatuje APA.

Po najnovšom kole rokovaní o normalizácii vzťahov v Bruseli čelil srbský prezident vlne kritiky zo strany srbských nacionalistických opozičných strán. Niekdajší minister zahraničných vecí a súčasný predseda malej Národnej strany (Narodna stranka) Vuk Jeremič mu napríklad vyčítal "velezradu" a varoval, že implementácia západnej iniciatívy povedie v krajine k "národnej katastrofe".

Ohľadne prijatia Kosova do OSN sa Srbsko doposiaľ mohlo spoľahnúť na svojho spojenca Rusko, ktoré má ako stály člen Bezpečnostnej rady OSN právo veta. Tradičné dobré vzťahy medzi Belehradom a Moskvou sú však v poslednom období naštrbené napriek tomu, že sa srbská vláda napriek nátlaku zo strany EÚ zdráha pripojiť k sankciám voči Rusku.

Ruské internetové noviny Mash blízke Kremľu v pondelok obvinili Belehrad, že na Ukrajinu dodal muníciu pre raketové systémy GRAD. Dodanie 3500 kusov rakiet typu M21 malo údajne prebehnúť cez Turecko a Slovensko. Srbské médiá citovali server, podľa ktorého Srbsko tieto zbrane prostredníctvom kanadskej firmy vyviezlo do Turecka, ktoré ich následne za pomoci americkej firmy cez Slovensko vyviezlo na Ukrajinu.

Srbský minister obrany Miloš Vučelič akékoľvek dodanie zbraní bojujúcim stranám na Ukrajine odmieta.

(tasr)

Minúta  |  

Na diaľnici D1 sa objavila krava, neprežila večernú zrážku s autom

Kurióznu škodovú udalosť zaznamenala polícia na liptovskej časti diaľnice D1 v okrese Liptovský Mikuláš. V utorok 28. februára vo večerných hodinách tu v jazdnom pruhu smerom na Poprad osobné motorové vozidlo zrazilo kravu.

Ako informovala žilinská krajská polícia na sociálnej sieti, zviera po náraze uhynulo, pri škodovej udalosti sa nikto nezranil.

„Alkohol u vodiča zistený nebol. Zabezpečili sme miesto škodovej udalosti, pretože jeden jazdný pruh bol neprejazdný a premávku sme na nevyhnutný čas presmerovali do voľného jazdného pruhu," uviedla polícia.

(sita)

Minúta  |  

Moskva obviňuje Ukrajinu z útoku dronmi na území Ruska

Ruské ministerstvo obrany v utorok obvinilo Ukrajinu, že stojí za množstvom pokusov o útoky bezpilotnými lietadlami, ktoré boli namierené na infraštruktúru hlboko na území Ruska vrátane blízkosti hlavného mesta. Ako referuje spravodajský web CNN, učinilo tak po tom, ako v noci na utorok vypukol požiar v ropnej rafinérii v Krasnodarskom kraji a nad Petrohradom museli náhle uzavrieť vzdušný priestor.

Gubernátor Moskovskej oblasti Andrej Vorobiov tvrdil, že ukrajinské bezpilotné lietadlo sa zrútilo pri obci Gubastovo juhovýchodne od hlavného mesta. Dron bol podľa neho nasmerovaný na „civilnú infraštruktúru“. Neskoršie tvrdenia uvádzali, že smeroval na plynárenské zariadenie prevádzkované štátnou spoločnosťou Gazprom.

Ruské štátne médiá neskôr zverejnili záber havarovaného zariadenia, ktoré podľa nich pripomínalo útočný dron UJ-22 ukrajinskej výroby, ktorý je relatívne malý a všestranný, pričom je schopný letieť aj v nepriaznivom počasí až na vzdialenosť 800 kilometrov. Nie je jasné, kde a kedy bol záber havarovaného dronu zhotovený.

CNN nemôže nezávisle potvrdiť ruské tvrdenia o údajných útokoch a Ukrajina sa k incidentom bezprostredne nevyjadrila. Ukrajina predtým odmietla komentovať útoky na území Ruska. Po údajných útokoch druhé najväčšie ruské mesto Petrohrad v utorok podľa štátnych médií uzavrelo vzdušný priestor v okruhu 200 kilometrov, čím nakrátko stopli prichádzajúce lety.

Začiatkom decembra Rusko ohlásilo viacero útokov ukrajinských bezpilotných lietadiel zameraných na vojenskú infraštruktúru vrátane leteckých základní, ktoré ležia stovky kilometrov na území Ruska a mimo dosahu ukrajinského arzenálu bezpilotných lietadiel.

Približne v rovnakom čase ukrajinský štátny výrobca zbraní Ukroboronprom uviedol, že sa blíži k dokončeniu prác na novom drone s dlhým doletom – hoci neexistuje žiadny verejný náznak, že by takéto zariadenie bolo pripravené na nasadenie alebo že by sa podieľalo na výbuchoch v Rusku.

V tom čase ukrajinské ministerstvo obrany nekomentovalo útoky, no poradca prezidenta na Twitteri napísal záhadnú správu naznačujúcu možnosť, že za decembrovými útokmi bol skutočne Kyjev. „Zem je guľatá. Objav, ktorý urobil Galileo. Astronómia sa v Kremli neštudovala a uprednostňovali dvorných astrológov. Keby to tak bolo, vedeli by, že ak sa niečo vypustí do vzdušného priestoru iných krajín, skôr či neskôr sa neznáme lietajúce objekty vrátia na miesto odletu,“ povedal vtedy poradca.

(sita)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.