Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Zeman: Rakúsko môže vďaka neutralite hrať mediačnú rolu medzi Ruskom a Ukrajinou

Rakúsko ako neutrálna krajina by mohlo hrať úlohu sprostredkovateľa v konflikte Ukrajiny a Ruska. Povedal to vo štvrtok český prezident Miloš Zeman po stretnutí s rakúskym prezidentom Alexandrom Van der Bellenom, ktorý sa s ním prišiel rozlúčiť. Zeman končí vo funkcii o necelý týždeň, informuje spravodajkyňa TASR v Prahe.

Český prezident pripomenul, že o mediátorskej úlohe hovoril aj s čínskym prezidentom Si Ťin-pchingom. Ak Čína nebude podporovať Rusko, môže byť podľa Zemana sprostredkovateľom pri riešení konfliktu. Krajina, ktorá nie je neutrálna, takú rolu hrať nemôže, myslí si český prezident.

"Rakúsko je síce vojensky neutrálne, ale neutralita nerovná sa ľahostajnosť," uviedol Van der Bellen a za dôležitú označil jednotu Európskej únie.

"Ak nás nejaká téma rozdeľuje, tak si myslím, že priatelia spolu majú diskutovať, vymieňať si argumenty a z rozdielu názorov nevyvodzovať žiaden konflikt," vyhlásil český prezident k vzťahu s hlavou štátu Rakúska. Ako príklad témy, pri ktorej sa líšia názory nielen prezidentov, ale aj postoje oboch krajín, uviedol Zeman jadrovú energiu.

Rakúsko sa pred desaťročiami rozhodlo, že nebude prevádzkovať jadrové elektrárne. "Sme rôzni, ale sme dobrí susedia, ktorí si navzájom rozumejú, ktorí sa rešpektujú a dokážu spolu hovoriť. To je Európa," dodal rakúsky prezident.

Zeman udelil Van der Bellenovi najvyššie české štátne vyznamenanie Rad bieleho leva. Rovnako významné ocenenie prevzal aj on od rakúskeho prezidenta. "Chápem to ako výraz priateľských a stabilných vzťahov medzi obomi krajinami," komentoval prevzatie rakúskeho vyznamenania Zeman.

Rakúsky prezident sa popoludní plánuje stretnúť aj s českým premiérom Petrom Fialom. Na rokovaní v Kramářovej vile by spolu mali hovoriť o pokračovaní pomoci Ukrajine či o bilaterálnej spolupráci ČR a Rakúska. Potom ho v Senáte prijme predseda Miloš Vystrčil. Podvečer sa stretne s novozvoleným prezidentom Petrom Pavlom, ktorý však zdôraznil, že ide o neformálnu schôdzku.

Prezident Rakúska pricestoval do českej metropoly vlakom v stredu večer. Naposledy ČR navštívil v roku 2017, keď nastúpil do úradu prezidenta. So Zemanom sa však v úrade stretol viackrát.

Končiaci český prezident sa už rozlúčil s prezidentmi Poľska, Srbska, Číny, Nemecka a Izraela. Jeho poslednou zahraničnou cestou bola rozlúčková návšteva Slovenska. V piatok za ním pricestuje maďarská prezidentka Katalin Nováková.

(tasr)

Minúta  |  

Lavrov: G20 nevydá po rokovaniach v Indii spoločné vyhlásenie. S Blinkenom hovoril asi desať minút

Ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov vo štvrtok povedal, že po rokovaniach skupiny G20 v indickej metropole Naí Dillí nebude vydané spoločné vyhlásenie. India ako hosťovská krajina miesto toho zo zasadnutia zverejní zhrnutie. TASR správu prevzala z agentúry AFP.

"Vyhlásenie bolo zablokované a výsledok diskusií bude opísaný v súhrne, o ktorom bude hovoriť indické predsedníctvo (G20)," povedal Lavrov po rokovaniach novinárom prostredníctvom tlmočníka. Rokovaniam dominovala téma ruskej útočnej vojny na Ukrajine.

Šéf ruskej diplomacie priblížil, že debaty o spoločnom vyhlásení zlyhali pre viaceré otázky vrátane postoja Moskvy, ktorá trvá na vyšetrení sabotáže na plynovode Nord Stream zo septembra minulého roku.

AFP pripomína, že Rusko a Západ sa navzájom obviňujú zo zodpovednosti za tieto explózie. Vyšetrovanie švédskych, dánskych a nemeckých predstaviteľov však zatiaľ vinu v tejto záležitosti nepripísalo žiadnej krajine.

Lavrov sa po rokovaniach sťažoval na zlé spôsoby reprezentantov západných krajín. "Nemyslia už viac na diplomaciu, zaoberajú sa len vydieraním a vyhrážaním sa všetkým ostatným," poznamenal.

Krátky rozhovor šéfov diplomacií Ruska a USA

Ministri zahraničných vecí USA a Ruska – Antony Blinken a Sergej Lavrov – absolvovali vo štvrtok krátke stretnutie v Naí Dillí, kde sa zúčastňujú na samite šéfov diplomacií skupiny G20. Informovala o tom agentúra AP, ktorá doplnila, že šlo o prvé stretnutie na vysokej úrovni medzi oboma krajinami za posledné mesiace.

Podľa amerických zdrojov sa Blinken a Lavrov rozprávali zhruba desať minút, informuje TASR.

Zdroj AP spresnil, že Blinken schôdzku s Lavrovom využil na to, aby mu predostrel tri body: že USA budú podporovať Ukrajinu v konflikte tak dlho, ako to bude potrebné na ukončenie vojny; že Rusko by malo zrušiť svoje rozhodnutie pozastaviť účasť na zmluve o New START, ktorá obmedzuje počet jadrových hlavíc a ich nosičov; a že Moskva by mala prepustiť väzneného občana USA Paula Whelana.

Zdroj agentúry AP odmietol tlmočiť Lavrovovu reakciu na požiadavky USA, ale Blinken údajne nenadobudol dojem, že by v blízkej budúcnosti mohlo dôjsť k nejakej zmene v správaní Ruska.
Rusko sa k stretnutiu Blinkena s Lavrovom doposiaľ nevyjadrilo.

Agentúra AP vo svojej správe pripomenula, že šlo o ich prvý kontakt od leta minulého roku, keď telefonicky hovorili o návrhu USA, aby Rusko prepustilo Whelana a predtým v Rusku väznenú basketbalistku Brittney Grinerovú.

Grinerová bola neskôr prepustená v rámci výmeny za odsúdeného ruského obchodníka so zbraňami Viktora Buta. Whelan zostáva vo väzení v Rusku, kde ho odsúdili za údajnú špionáž.

Blinken pritom ešte v stredu vyhlásil, že na ministerskom stretnutí skupiny G20 v Naí Dillí sa so šéfmi diplomacie Ruska a Číny – Sergejom Lavrovom a Čchin Kangom – nestretne.

Lavrov a Blinken sa naposledy osobne stretli vlani v januári vo švajčiarskej Ženeve, kde americký minister varoval Rusko pred vpádom na Ukrajinu.

(tasr)

Minúta  |  

Prigožin tvrdí, že vagnerovci sú už v centre Bachmutu

Šéf ruskej žoldnierskej organizácie známej ako Vagnerova skupina Jevgenij Prigožin vo štvrtok zverejnil video, ktoré údajne zachytáva jeho bojovníkov takmer v centre Bachmutu. O toto východoukrajinské mesto sa už dlhé mesiace zvádzajú ťažké boje. TASR správu prevzala z agentúry Reuters.

Vagnerova skupina zohráva v bojoch o Bachmut významnú úlohu. Ruskí vojaci dosiahli v uplynulých mesiacoch v okolí mesta značný postup a ohrozili tak zásobovacie trasy ukrajinských obrancov.

Video, ktoré Prigožin zverejnil na sociálnej sieti Telegram, zobrazuje mužov v uniformách, ako vztyčujú na polozbúranej poschodovej budove vlajku Vagnerovej skupiny. Jeden muž od radosti tancuje a v rukách drží gitaru, čo je odkaz na neoficiálnu prezývku vagnerovcov – "muzikanti". Prigožin v komentári píše, že video bolo nakrútené prakticky už v centre Bachmutu.

Agentúra Reuters upozorňuje, že sa jej nepodarilo bezprostredne overiť presnú lokalitu nakrútenia videa.

Generálny štáb ukrajinskej armády vo štvrtok na platforme Telegram uviedol, že Rusko na Bachmut neustále útočí a stále postupuje. Poslanec ukrajinského parlamentu Serhij Rachmanin zároveň vyhlásil, že Ukrajina sa bude musieť z Bachmutu skôr či neskôr stiahnuť. Podľa neho totiž "nemá zmysel držať mesto za každú cenu".

(tasr)

Minúta  |  

Meloniová apelovala na indického premiéra, aby pomohol pri nastolení mieru na Ukrajine

Talianska premiérka Giorgia Meloniová vo štvrtok počas návštevy Indie požiadala tamojšieho premiéra Naréndru Módího o pomoc pri nastolení "spravodlivého mieru" na Ukrajine. Ako píše agentúra Reuters, v Naí Dillí sa momentálne koná aj stretnutie ministrov zahraničných vecí skupiny G20.

"Obaja zdieľame nádej, že India ako predsednícka krajina G20 môže zohrať kľúčovú úlohu pri podpore rokovaní o prímerí a spravodlivom mieri," povedala Meloniová novinárom na spoločnom brífingu s Módím. Predseda indickej vlády uviedol, že jeho krajina je pripravená prispieť k úsiliu o nastolenie mieru medzi Moskvou a Kyjevom.

Módí dodal, že s Meloniovou, ktorá do Indie zavítala na dvojdňovú návštevu ako prvá talianska premiérka za posledných päť rokov, hovorili aj o posilnení spolupráce v oblasti obnoviteľných energií, polovodičov či zeleného vodíka.

Reuters pripomína, že India odmietla z vojny na Ukrajine viniť Rusko a podporuje nájdenie diplomatického riešenia konfliktu. India tiež výrazne zvýšila nákup zľavnenej ruskej ropy.

India a Taliansko tento rok slávia 75 rokov od nadviazania diplomatických vzťahov. Chcú zlepšiť väzby, ktoré ochladli v roku 2012 po tom, čo talianski vojaci námornej pechoty pri juhoindickom pobreží zastrelili dvoch rybárov.

Indický najvyšší súd v júni 2021 uviedol, že zastavil stíhanie týchto dvoch mužov po tom, čo Rím vyplatil odškodné 1,36 milióna dolárov. Salvatore Girone a Massimiliano Latorre, ktorých zatkli za tento čin vo februári 2012, uviedli, že išlo o neúmyselné zabitie, keďže si rybárov pomýlili s pirátmi a vystrelili varovné strely. Indický súd predtým talianskemu veľvyslancovi v súvislosti s týmto prípadom zakázal opustiť krajinu, čo viedlo k diplomatickému sporu medzi oboma krajinami.

(tasr)

Minúta  |  

Ruská Duma v druhom čítaní schválila sprísnenie trestov za diskreditáciu armády

Dolná komora ruského parlamentu vo štvrtok v druhom, hlavnom čítaní podporila návrh zákona, ktorý sprísňuje tresty odňatia slobody za diskreditáciu ruskej armády. Daný zákon by sa mal vzťahovať aj žoldnierske formácie, akou je Vagnerova skupina založená ruským podnikateľom Jevgenijom Prigožinom.

Ako pripomenula agentúra Reuters, diskreditácia ruskej armády sa v súčasnosti v Rusku môže trestať až piatimi rokmi väzenia, zatiaľ čo za vedomé šírenie nepravdivých informácií o nej hrozí 15-ročné väzenie.
Predseda Dumy Viačeslav Volodin v stredu informoval, že navrhovanými zmenami sa sprísnia existujúce zákony.

V návrhu zákona, s ktorým sa vo štvrtok oboznámila agentúra Reuters, sa píše, že trest za šírenie dezinformácií alebo diskreditáciu armády, sa zvýši z troch na päť rokov. Ak by takéto konanie spôsobilo smrť, poškodenie zdravia alebo ohrozilo kritickú infraštruktúru, trest by sa zvýšil z piatich na sedem rokov. Maximálnym navrhovaným trestom za diskreditáciu ozbrojených síl alebo dobrovoľníckych zborov je 15 rokov väzenia.

Ak bude návrh schválený aj v záverečnom hlasovaní 14. marca, príslušný zákon bude rozšírený tak, aby po prvýkrát poskytoval ochranu "dobrovoľníkom" z Vagnerovej skupiny, ktoré bojujú na Ukrajine, a ďalším dobrovoľníckym vojenským organizáciám.

Krátko po tom, ako boli vlani 24. februára na Ukrajinu vyslané desaťtisíce ruských vojakov, ruský parlament prijal zákony, ktoré predpokladajú vysoké tresty odňatia slobody a pokuty pre tých, čo vedome šíria nepravdivé informácie alebo diskreditujú jeho ozbrojené sily.

Ruská prokuratúra začala vyšetrovať už viac ako 5 800 prípadov údajnej diskreditácie ozbrojených síl, tvrdí nezávislé združenie OVD-Info, ktoré v Rusku monitoruje protivládne protesty a súvisiace počty zadržaných.

(tasr)

Minúta  |  

Maďarsko: Hlasovanie o vstupe Fínska a Švédska do NATO bude až 20. marca

Hlasovanie o vstupe Fínska a Švédska do Severoatlantickej aliancie v maďarskom parlamente sa môže oneskoriť o ďalšie dva týždne. Podľa nového harmonogramu zasadnutí schváleného vo štvrtok o rozšírení NATO majú totiž poslanci parlamentu namiesto budúceho týždňa hlasovať až 20. marca. S odvolaním sa na server Telex.hu o tom informuje spravodajca TASR.

Podľa servera vláda premiéra Viktora Orbána už vyše pol roka odkladá ratifikáciu rozšírenia NATO z rôznych dôvodov.

Premiér minulý piatok podotkol, že na stretnutí frakcií vládnych strán Fidesz a KDNP v Balatonfürede sa k tejto téme rozprúdila diskusia, preto do oboch uvedených krajín vysielajú parlamentnú delegáciu vedenú bývalým ministrom obrany Csabom Hendem a predsedom zahraničného výboru Zsoltom Némethom.

Fidesz a KDNP vydali vo štvrtok vyhlásenie, v ktorom vyjadrili podporu rozširovaniu a posilňovaniu NATO. V súčasnosti však podľa nich súhlas Maďarska pre vstup do NATO požadujú krajiny, ktoré v posledných rokoch Maďarsko často urážali a nespravodlivo obviňovali.

"Podporíme vstup Fínska a Švédska do NATO, ale musí tomu predchádzať vyriešenie sporov. Za týmto účelom navštívi tieto dve krajiny na budúci týždeň parlamentná delegácia," píše sa vo vyhlásení.

Výsledok rokovaní delegácie podľa Telex.hu postoj vlády výrazne neovplyvní, pretože napríklad aj šéf maďarskej diplomacie Péter Szijjártó sa jasne vyjadril, že podporujú vstup Fínov a Švédov do NATO.

Rokovanie o vládnom návrhu rozšírenia NATO sa v maďarskom parlamente začalo v stredu. Fínsko a Švédsko vlani v polovici mája oficiálne požiadali o vstup do NATO pre obavy spojené s ruskou inváziou na Ukrajinu. Ich začlenenie do NATO už ratifikovalo 28 z 30 členských štátov s výnimkou Maďarska a Turecka.

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.