Preskočiť na obsah
  |  

Česko získalo od výrobcov elektriny na odvode z nadmerných príjmov takmer 6 miliárd korún

Výrobcovia elektrickej energie v Českej republike vyplatili štátu za december a január v rámci odvodu z nadmerných príjmov takmer 6 miliárd českých korún (Kč). V príjmoch štátneho rozpočtu sa táto čiastka prejaví tento mesiac. Informoval o tom server novinky.cz.

„Na účty finančnej správy, ktorá pre Energetický regulačný úrad ako konečného príjemcu zabezpečuje správu odvodov z nadmerných príjmov, bolo k 2. marcu odvedených 5,7 miliardy Kč (242,47 milióna eur). Do príjmov štátneho rozpočtu bude odvod započítaný v marci," povedal pre Právo hovorca ministerstva financií Tomáš Weiss.

Na celkovú pomoc ľuďom s drahými energiami (teda okrem iného na zastropovanie cien elektriny a plynu), na ktorú majú výnosy z odvodov z nadmerných príjmov a dane z neočakávaných ziskov ísť, dal podľa údajov ministerstva financií štát vo februári 16,1 miliardy Kč. Podľa ministra financií Zbyňka Stanjuru to však nakoniec zafunguje tak, že mimoriadne odvody a daň z neočakávaných ziskov (tzv. windfall tax) stoja v princípe proti kompenzáciám súvisiacim so zastropovaním cien. To znamená, že koľko štát mimoriadne vyberie, toľko zhruba aj zaplatí.

„Obchodníkom s energiami sme za január zaplatili prvú zálohu 8,3 miliardy Kč, ale múdrejší budeme až po 1. kvartáli, keď budeme mať reálnejšie čísla," povedal pre Právo Stanjura.

Česká vláda chce na odvodoch z nadmerných príjmov vybrať tento rok celkovo 80 miliárd Kč. Ceny elektriny však v posledných týždňoch klesajú, čo sa prejavilo aj v cenníkoch viacerých dodávateľov. Tí znížili ceny pod strop stanovený na tento rok vládou. Dá sa tak predpokladať, že zlacňujú aj výrobcovia elektriny, a tak by ich odvody štátu mohli byť nakoniec nižšie.

(tasr)

  |  

Poľsko chce v zahraničí získať pomoc pri vymáhaní vojnových reparácií od Nemecka

Poľsko sa obráti na všetky možné medzinárodné inštitúcie, aby podporili jeho snahy o získanie odškodnenia za vojnové zločiny spáchané Nemeckom a zničenie krajiny počas nemeckej okupácie v rokoch 1939-45, uviedol pre agentúru PAP námestník ministra zahraničných vecí Arkadiusz Mularczyk.

„OSN, Rada Európy, Kongres Spojených štátov a v budúcnosti aj EÚ majú pre nás kľúčový význam," vyhlásil Mularczyk.

Poľská vláda 1. septembra 2022 predložila komplexnú správu, v ktorej podrobne opísala materiálne straty Poľska počas druhej svetovej vojny. Poľsko chce za to od Nemecka požadovať reparácie v objeme šesť biliónov zlotých (1,3 bilióna eur).

Nemecké ministerstvo zahraničných vecí požiadavky Poľska odmietlo. Uviedlo, že táto záležitosť je pre Berlín uzavretá a nemecká vláda nebude v tejto veci rokovať.

Poľsko napriek tomu bude pokračovať vo svojej diplomatickej ofenzíve, deklaroval Mularczyk.

Informoval, že krajinám EÚ, Rade Európy a NATO bolo Poľskom zaslaných viac ako 50 diplomatických nót. Mularczyk verí, že ministerstvá zahraničných vecí daných krajín si tento problém uvedomujú. Podľa Mularczyka je to veľmi dôležité v situácii, keď sa Nemecko snaží získať členstvo v Bezpečnostnej rade OSN.

Mularczyk zdôraznil, že „všetci v OSN by si mali byť vedomí skutočnosti, že Nemecko nebolo ochotné viesť rozhovory o reparáciách a že má stále nesplatené dlhy voči Poľsku a ďalším stredoeurópskym krajinám."

Podľa poľského diplomata „Nemecko teda nemá morálny mandát zastávať takéto prestížne funkcie."

(tasr)

  |  

SNS aj naďalej rokuje o opozičnom bloku. Bez socialistov, ale s komunistami

Mimoparlamentná SNS pokračuje v rokovaniach s ďalšími stranami o vytvorení opozičného bloku v súvislosti s parlamentnými voľbami. Ďalšie stretnutie má byť v apríli. Šéf SNS Andrej Danko by mal záujem o opozičný blok so Smerom-SD a mimoparlamentným Hlasom-SD, no skonštatoval, že v tomto zložení to už asi nebude možné.

Ďalšie stretnutie už má byť bez strany Socialisti.sk. „Tí sa rozhodli, že v tejto etape nebudú rokovať. Nie sú žiadne konkrétne výsledky, debatujeme o vytvorení opozičného bloku a máme rôzne varianty spolupráce," uviedol Danko pre TASR. SNS tak má ďalej rokovať so subjektmi Slovenský patriot, Národná koalícia a s Komunistickou stranou Slovenska. SNS ponúklo predsedom týchto strán miesta na svojej kandidátnej listine. „Pokiaľ nenastane zhoda v postupe do volieb, je povinnosťou SNS ísť do volieb samostatne alebo s lídrami politických strán, ktorí budú ochotní byť na kandidátnej listine SNS," dodal.

„Pre mňa bola a je priorita presviedčať Pellegriniho a Fica o veľkom opozičnom bloku," vyhlásil Danko. Vzhľadom na ich konflikt to však podľa Danka pravdepodobne nebude možné. Zároveň deklaruje, že SNS nepôjde na kandidátku inej strany. Smer-SD aj Hlas-SD už avizovali, že do volieb pôjdu samostatne. Predseda Smeru-SD Robert Fico zároveň odkázal SNS, že jej želá, aby prekročila päť percent potrebných na vstup do parlamentu.

(tasr)

  |  

Sulík: Prvotná príčina inflácie je v podpore Grécka a ďalších štátov juhu Európy

Pokiaľ by bola opozičná strana Smer-SD po nadchádzajúcich predčasných voľbách súčasťou vlády, chcela by zdražovanie potravín riešiť komunikáciou a dohodou s obchodnými reťazcami. Strana SaS sa naopak spolieha na zlepšovanie podnikateľského prostredia a zamerala by sa v prvom rade na poľnohospodársku prvovýrobu. V nedeľňajšej diskusnej relácii televízie Markíza Na telo to uviedli predseda SaS Richard Sulík a poslanec Ladislav Kamenický (Smer-SD).

„Slovensko má 15,1-percentnú infláciu a eurozóna 8,6 percenta," uviedol Kamenický. Ešte vyššie, a to na úrovni až 29 percent, je podľa neho zdražovanie potravín, pričom jednu z príčin vidí Kamenický vo vysokých maržiach obchodných reťazcov. „Hovoríme o tom, že reťazce sa tu majú ako prasce v žite na Slovensku, treba urobiť nejaké kroky, aby sa reťazce podieľali na tom, aby sa znížili ceny potravín," zdôraznil Kamenický. Okrem rokovaní s obchodnými reťazcami by Smer-SD chcel otvoriť aj plán obnovy a presmerovať časť financií na podporu potravinovej sebestačnosti Slovenska.

Šéf liberálov Richard Sulík vidí prvotnú príčinu vysokej inflácie v podpore Grécka, ale aj ďalších štátov juhu Európy nákupom štátnych dlhopisov zo strany Európskej centrálnej banky (ECB) počas finančnej krízy. „Za posledných desať rokov Európska centrálna banka vytlačila 8-tisíc miliárd eur," upozornil Sulík. „Samozrejme, že inflácia musela jedného dňa prísť," dodal.

Inflácia sa podľa Sulíka nedá zastaviť zo dňa na deň, no je možné tlmiť jej dôsledky podporou zraniteľných skupín. Z dlhodobého hľadiska chce SaS podporovať podnikateľské prostredia tak, aby výroba bola lacnejšia, čo by malo zabezpečiť pokles inflácie. Ako príklad Sulík uviedol zbytočne prísne predpisy, ktoré idú nad rámec požiadaviek EÚ.

Zatiaľ čo Kamenický pripomenul aktivity Slovenska za vlády Smeru-SD v oblasti dvojakej kvality potravín, Sulík sociálnym demokratom vyčítal zavedenie miliónových pokút pre veľkoobchodné reťazce. Liberáli by chceli vyriešiť prípadný predaj potravín po minimálnej dobe trvanlivosti tak, že by si takýto tovar mohol zákazník zobrať zadarmo. Sulík zdôraznil, že nejde o skazené potraviny po dobe spotreby.

(tasr)

  |  

Fico: Heger má už viac funkcií ako japonská kalkulačka. Lengvarský aj podľa Remišovej odišiel "na hulváta"

Líder opozičného Smeru-SD Robert Fico sa pýta, či sa niečo zmení, keď ministerstvo zdravotníctva povedie Heger. Odchod Vladimíra Lengvarského (nominant OĽANO) z čela rezortu je podľa neho súčasťou podstatne širšieho problému, poukazuje na neschopnosť vlády. Podľa vicepremiérky a predsedníčky strany Za ľudí Veroniky Remišovej mal Lengvarský odísť už dávno, kritizuje spôsob, akým odišiel. Uviedli to v nedeľnej diskusnej relácii RTVS O 5 minút 12.

Exminister podľa Remišovej odišiel "na hulváta". "Popodpisoval ešte nejaké zmluvy, ktoré mu ležali na stole, to sa nerobí," skonštatovala. Fico jeho odchod vníma ako súčasť podstatne širšieho problému. "Pýtam sa, čo sa zmení na ministerstve zdravotníctva, ak ho riadi Heger. Už je dočasne poverený premiér, minister financií aj minister zdravotníctva. Má viac funkcií ako japonská kalkulačka.(...) Akú máme garanciu, že rozhádaná vláda dokáže viesť krajinu do septembra," skonštatoval.

V súvislosti s otázkou skoršieho termínu predčasných volieb, ktorý možno vyhlásiť už iba v pondelok (6. 3.), Fico považuje za najrozumnejšie zvolať okrúhly stôl všetkých predsedov parlamentných strán. "Ten musí rozhodnúť, ako budeme konať," skonštatoval. Pripomenul, že s júnovým termínom súhlasí prezidentka i všetky parlamentné strany okrem OĽANO a SaS. Remišová označila za totálny amaterizmus, že sa Smer-SD pri odvolávaní vlády nedohodol so stranou SaS aj na termíne predčasných volieb.

Remišová Fica skritizovala za to, že sa v piatok (3. 3.) zúčastnil na zhromaždení, kde ľudia vyjadrovali aj podporu Rusku. "Účasť bývalého premiéra na mítingu, kde sa vykrikuje sláva Putinovi a sláva Rusku pokladám za nevlastenecké a neslovenské," vyhlásila. Fico reagoval, že mu nikto nezabráni na mítingy chodiť. Zdôraznil, že ľudia v demokracii majú právo vyjadriť svoj názor. V tejto súvislosti tiež skritizoval RTVS za to, že o piatkovom pochode informovala podľa jeho slov neobjektívne.

https://standard.sk/327392/v-bratislave-sa-kona-pochod-za-mier-demonstranti-su-na-hviezdoslavovom-namesti-prislo-niekolko-tisic-ludi-akcia-je-pokojna/

V diskusii sa dotkli aj témy vojny na Ukrajine. Sankcie voči Rusku podľa Fica nepomáhajú, potrebné sú podľa neho mierové rokovania. Zopakoval, že nepodporuje dovoz zbraní Ukrajine. Vicepremiérka zdôraznila, že každý si praje mier a Európska únia robí všetko preto, aby k nemu došlo.

Remišová okrem iného vyzvala Fica, aby sa ospravedlnil za svoje správanie voči ženám. Fico v súvislosti s výhražným listom, ktorý prišiel redaktorke RTVS, odmietol politickú zodpovednosť. Zdôraznil tiež, že zároveň odmieta akúkoľvek formu vyhrážania.

(tasr)

  |  

Prieskum: Čaputovú by za prezidentku chcelo 18 percent ľudí. Nasledujú Pellegrini a Fico

Na poste hlavy štátu by Slováci najradšej videli Zuzanu Čaputovú. Súčasná prezidentka by bola prvou voľbou pre 18,3 percenta respondentov. Vyplýva to z prieskumu agentúry Focus pre Televíziu Markíza.

S veľkým odstupom nasleduje expremiér Peter Pellegrini (Hlas-SD), ktorého by na poste prezidenta najradšej videlo 6 percent Slovákov. Tesne za ním skončil bývalý predseda vlády a líder Smeru Robert Fico (5,4 percenta). Štvrtou najpreferovanejšou voľbou by pre Slovákov bol bývalý šéf Najvyššieho súdu Štefan Harabin, ktorý v prieskume získal 2,5 percenta.

Niektorú z ostatných osobností si ako prvú voľbu na prezidenta zvolilo menej ako dve percentá opýtaných. Šlo napríklad o predsedu strany Republika Milana Uhríka, generálneho prokurátora Maroša Žilinku, predsedu ĽSNS Mariana Kotlebu, eurokomisára Maroša Šefčoviča, expremiéra Mikuláša Dzurindu, bývalú premiéru Ivetu Radičovú, spisovateľa Jozefa Banáša či publicistu Eduarda Chmelára.

Prieskum však v prvom rade znova ukazuje na veľkú nedôveru voči politikom. Iného kandidáta si zvolilo 19,5 percenta opýtaných a až 33,2 percenta respondentov si nevedelo alebo odmietlo vybrať svojho preferovaného kandidáta na prezidenta.

https://standard.sk/328046/nikomu-neverime-a-sebe-verime/

Agentúra Focus uskutočnila prieskum verejnej mienky v dňoch od 1.2. do 8.2. na vzorke 1 017 respondentov. Opýtaní spontánne odpovedali na otázku: Ak by ste mohli menovať jednu žijúcu osobnosť, ktorú by ste najradšej chceli za prezidenta/prezidentku Slovenska, ktorá by to bola?

Zdroj: Focus, TV Markíza

(ste)