Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Scholz: Putin musí ukončiť agresiu, aby sa mohlo rokovať o mieri na Ukrajine

Nemecký kancelár Olaf Scholz v nedeľnom rozhovore pre stanicu CNN povedal, že akékoľvek rokovania o ukončení vojny na Ukrajine sa začnú až vtedy, keď ruský prezident Vladimir Putin pochopí, že nezvíťazí a zastaví svoju agresívnu ofenzívu.

„Podľa môjho názoru je potrebné, aby Putin pochopil, že s touto inváziou a svojou imperialistickou agresiou neuspeje - a že musí stiahnuť jednotky. To je základom pre rozhovory," poznamenal Scholz.

„Keď sa pozriete na návrh Ukrajincov (o prímerí), je jednoduché chápať, že sú pripravení na mier. Je nevyhnutné niečo spraviť. Musí to (však) urobiť Putin," uviedol.

Na otázku, či by sa mala uzavrieť taká dohoda, ktorá ukončí vojnu s tým, že Ukrajina by sa vzdala znovuzískania anektovaného Krymského polostrova či častí Donbasu na východe krajiny, Scholz povedal, že žiadne rozhodnutie nebude prijaté bez ukrajinskej strany. „Nebudeme rozhodovať za nich. My ich podporujeme," dodal v tejto súvislosti.

Scholz v rozhovore tiež spomenul, že Ukrajina pracuje na dosahovaní pokroku vo všetkých smeroch čo sa týka jej úsilia o členstvo v Európskej únii. Brusel udelil Ukrajine štatút kandidátskej krajiny vlani v júni, štyri mesiace po vypuknutí ruskej invázie.

CNN pripomína, že nemecký kancelár sa v piatok v Bielom dome stretol s americkým prezidentom Joeom Bidenom, ktorý ocenil pomoc, akú Berlín poskytuje Ukrajine.

(tasr)

Minúta  |  

Príjmy Ruska z ropy a plynu vo februári vzrástli medzimesačne o viac než pätinu

Príjmy Ruska z ropy a plynu sa po januárovom 2,5-ročnom minime vo februári medzimesačne zotavili, v medziročnom porovnaní však boli stále o takmer polovicu nižšie. Poukázali na to údaje z ruského ministerstva financií uverejnené koncom tohto týždňa. Informovala o tom agentúra Reuters.

Podľa ministerstva sa príjmy z ropy a zemného plynu zvýšili vo februári oproti januáru o 22,5 percenta. V porovnaní s februárom minulého roka však boli nižšie o 46,4 percenta. Výrazne nepriaznivá situácia bola v januári, keď daňové a colné príjmy z ropy a plynu klesli na najnižšiu úroveň od augusta 2020.

Rusko je výrazne závislé od príjmov z predaja ropy a zemného plynu, ktoré tvoria základ financovania rozpočtových výdavkov. Minulý rok dosiahli spomínané príjmy 11,6 bilióna rubľov, v prepočte približne 154 miliárd USD (145,08 miliardy eur). V minulom mesiaci dosiahli rozpočtové príjmy z predaja ropy a plynu 521,2 miliardy rubľov, v januári to bolo 425,5 miliardy rubľov. Na porovnanie, vo februári minulého roka, koncom ktorého Rusko napadlo Ukrajinu, predstavovali tieto príjmy 917,7 miliardy rubľov.

Rusko počíta tento rok s rozpočtovým deficitom na úrovni 2 percent hrubého domáceho produktu (HDP). Prípadný vyšší schodok si bude vyžadovať viacero opatrení, medzi nimi zníženie výdavkov, zvýšenie objemu pôžičiek alebo daní.

(tasr)

Minúta  |  

Česko získalo od výrobcov elektriny na odvode z nadmerných príjmov takmer 6 miliárd korún

Výrobcovia elektrickej energie v Českej republike vyplatili štátu za december a január v rámci odvodu z nadmerných príjmov takmer 6 miliárd českých korún (Kč). V príjmoch štátneho rozpočtu sa táto čiastka prejaví tento mesiac. Informoval o tom server novinky.cz.

„Na účty finančnej správy, ktorá pre Energetický regulačný úrad ako konečného príjemcu zabezpečuje správu odvodov z nadmerných príjmov, bolo k 2. marcu odvedených 5,7 miliardy Kč (242,47 milióna eur). Do príjmov štátneho rozpočtu bude odvod započítaný v marci," povedal pre Právo hovorca ministerstva financií Tomáš Weiss.

Na celkovú pomoc ľuďom s drahými energiami (teda okrem iného na zastropovanie cien elektriny a plynu), na ktorú majú výnosy z odvodov z nadmerných príjmov a dane z neočakávaných ziskov ísť, dal podľa údajov ministerstva financií štát vo februári 16,1 miliardy Kč. Podľa ministra financií Zbyňka Stanjuru to však nakoniec zafunguje tak, že mimoriadne odvody a daň z neočakávaných ziskov (tzv. windfall tax) stoja v princípe proti kompenzáciám súvisiacim so zastropovaním cien. To znamená, že koľko štát mimoriadne vyberie, toľko zhruba aj zaplatí.

„Obchodníkom s energiami sme za január zaplatili prvú zálohu 8,3 miliardy Kč, ale múdrejší budeme až po 1. kvartáli, keď budeme mať reálnejšie čísla," povedal pre Právo Stanjura.

Česká vláda chce na odvodoch z nadmerných príjmov vybrať tento rok celkovo 80 miliárd Kč. Ceny elektriny však v posledných týždňoch klesajú, čo sa prejavilo aj v cenníkoch viacerých dodávateľov. Tí znížili ceny pod strop stanovený na tento rok vládou. Dá sa tak predpokladať, že zlacňujú aj výrobcovia elektriny, a tak by ich odvody štátu mohli byť nakoniec nižšie.

(tasr)

Minúta  |  

Poľsko chce v zahraničí získať pomoc pri vymáhaní vojnových reparácií od Nemecka

Poľsko sa obráti na všetky možné medzinárodné inštitúcie, aby podporili jeho snahy o získanie odškodnenia za vojnové zločiny spáchané Nemeckom a zničenie krajiny počas nemeckej okupácie v rokoch 1939-45, uviedol pre agentúru PAP námestník ministra zahraničných vecí Arkadiusz Mularczyk.

„OSN, Rada Európy, Kongres Spojených štátov a v budúcnosti aj EÚ majú pre nás kľúčový význam," vyhlásil Mularczyk.

Poľská vláda 1. septembra 2022 predložila komplexnú správu, v ktorej podrobne opísala materiálne straty Poľska počas druhej svetovej vojny. Poľsko chce za to od Nemecka požadovať reparácie v objeme šesť biliónov zlotých (1,3 bilióna eur).

Nemecké ministerstvo zahraničných vecí požiadavky Poľska odmietlo. Uviedlo, že táto záležitosť je pre Berlín uzavretá a nemecká vláda nebude v tejto veci rokovať.

Poľsko napriek tomu bude pokračovať vo svojej diplomatickej ofenzíve, deklaroval Mularczyk.

Informoval, že krajinám EÚ, Rade Európy a NATO bolo Poľskom zaslaných viac ako 50 diplomatických nót. Mularczyk verí, že ministerstvá zahraničných vecí daných krajín si tento problém uvedomujú. Podľa Mularczyka je to veľmi dôležité v situácii, keď sa Nemecko snaží získať členstvo v Bezpečnostnej rade OSN.

Mularczyk zdôraznil, že „všetci v OSN by si mali byť vedomí skutočnosti, že Nemecko nebolo ochotné viesť rozhovory o reparáciách a že má stále nesplatené dlhy voči Poľsku a ďalším stredoeurópskym krajinám."

Podľa poľského diplomata „Nemecko teda nemá morálny mandát zastávať takéto prestížne funkcie."

(tasr)

Minúta  |  

SNS aj naďalej rokuje o opozičnom bloku. Bez socialistov, ale s komunistami

Mimoparlamentná SNS pokračuje v rokovaniach s ďalšími stranami o vytvorení opozičného bloku v súvislosti s parlamentnými voľbami. Ďalšie stretnutie má byť v apríli. Šéf SNS Andrej Danko by mal záujem o opozičný blok so Smerom-SD a mimoparlamentným Hlasom-SD, no skonštatoval, že v tomto zložení to už asi nebude možné.

Ďalšie stretnutie už má byť bez strany Socialisti.sk. „Tí sa rozhodli, že v tejto etape nebudú rokovať. Nie sú žiadne konkrétne výsledky, debatujeme o vytvorení opozičného bloku a máme rôzne varianty spolupráce," uviedol Danko pre TASR. SNS tak má ďalej rokovať so subjektmi Slovenský patriot, Národná koalícia a s Komunistickou stranou Slovenska. SNS ponúklo predsedom týchto strán miesta na svojej kandidátnej listine. „Pokiaľ nenastane zhoda v postupe do volieb, je povinnosťou SNS ísť do volieb samostatne alebo s lídrami politických strán, ktorí budú ochotní byť na kandidátnej listine SNS," dodal.

„Pre mňa bola a je priorita presviedčať Pellegriniho a Fica o veľkom opozičnom bloku," vyhlásil Danko. Vzhľadom na ich konflikt to však podľa Danka pravdepodobne nebude možné. Zároveň deklaruje, že SNS nepôjde na kandidátku inej strany. Smer-SD aj Hlas-SD už avizovali, že do volieb pôjdu samostatne. Predseda Smeru-SD Robert Fico zároveň odkázal SNS, že jej želá, aby prekročila päť percent potrebných na vstup do parlamentu.

(tasr)

Minúta  |  

Sulík: Prvotná príčina inflácie je v podpore Grécka a ďalších štátov juhu Európy

Pokiaľ by bola opozičná strana Smer-SD po nadchádzajúcich predčasných voľbách súčasťou vlády, chcela by zdražovanie potravín riešiť komunikáciou a dohodou s obchodnými reťazcami. Strana SaS sa naopak spolieha na zlepšovanie podnikateľského prostredia a zamerala by sa v prvom rade na poľnohospodársku prvovýrobu. V nedeľňajšej diskusnej relácii televízie Markíza Na telo to uviedli predseda SaS Richard Sulík a poslanec Ladislav Kamenický (Smer-SD).

„Slovensko má 15,1-percentnú infláciu a eurozóna 8,6 percenta," uviedol Kamenický. Ešte vyššie, a to na úrovni až 29 percent, je podľa neho zdražovanie potravín, pričom jednu z príčin vidí Kamenický vo vysokých maržiach obchodných reťazcov. „Hovoríme o tom, že reťazce sa tu majú ako prasce v žite na Slovensku, treba urobiť nejaké kroky, aby sa reťazce podieľali na tom, aby sa znížili ceny potravín," zdôraznil Kamenický. Okrem rokovaní s obchodnými reťazcami by Smer-SD chcel otvoriť aj plán obnovy a presmerovať časť financií na podporu potravinovej sebestačnosti Slovenska.

Šéf liberálov Richard Sulík vidí prvotnú príčinu vysokej inflácie v podpore Grécka, ale aj ďalších štátov juhu Európy nákupom štátnych dlhopisov zo strany Európskej centrálnej banky (ECB) počas finančnej krízy. „Za posledných desať rokov Európska centrálna banka vytlačila 8-tisíc miliárd eur," upozornil Sulík. „Samozrejme, že inflácia musela jedného dňa prísť," dodal.

Inflácia sa podľa Sulíka nedá zastaviť zo dňa na deň, no je možné tlmiť jej dôsledky podporou zraniteľných skupín. Z dlhodobého hľadiska chce SaS podporovať podnikateľské prostredia tak, aby výroba bola lacnejšia, čo by malo zabezpečiť pokles inflácie. Ako príklad Sulík uviedol zbytočne prísne predpisy, ktoré idú nad rámec požiadaviek EÚ.

Zatiaľ čo Kamenický pripomenul aktivity Slovenska za vlády Smeru-SD v oblasti dvojakej kvality potravín, Sulík sociálnym demokratom vyčítal zavedenie miliónových pokút pre veľkoobchodné reťazce. Liberáli by chceli vyriešiť prípadný predaj potravín po minimálnej dobe trvanlivosti tak, že by si takýto tovar mohol zákazník zobrať zadarmo. Sulík zdôraznil, že nejde o skazené potraviny po dobe spotreby.

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.