Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Estónske parlamentné voľby vyhrala strana premiérky Kallasovej

Liberálna Estónska reformná strana (ER) úradujúcej premiérky Kaje Kallasovej sa stala víťazom nedeľňajších parlamentných volieb v Estónsku so ziskom 31,2 percenta hlasov. TASR o tom informuje na základe správ agentúra AFP a DPA, odvolávajúcich sa na údaje ústrednej volebnej komisie, ktorá to oznámila spočítaní hlasov odovzdaných elektronicky i prostredníctvom papierových hlasovacích lístkov.

Na ďalších dvoch miestach skončili dve opozičné sily: pravicovo-populistická Estónska konzervatívna ľudová strana (EKRE) so ziskom 16,1 percenta a ľavicová Strana stredu (EK), ktorej dalo hlasy 15,3 percenta voličov.

Do 101-členného jednokomorového parlamentu (Riigikogu), ktorá dostala 13,3 percenta hlasov. Na ďalších miestach nasledujú Kallasovej dvaja menší koaliční partneri: sociálni demokrati (9,3 percenta) a konzervatívna strana Isamaa (8,2 percenta).
Ďalšie strany sa do parlamentu nedostali, keďže nezískali najmenej päť percent hlasov.

Hlasovanie sa začalo už skôr pre tých, ktorí poslali svoje hlasovacie lístky poštou alebo hlasovali elektronicky.

Podľa údajov volebnej komisie sa na voľbách zúčastnilo 63,7 percenta z vyše 966.000 oprávnených voličov. Elektronicky hlasovalo 313.514 voličov, čím bol prekonaný predchádzajúci rekord z roku 2019, keď túto formu hlasovania využilo 247.232 ľudí.

Riigikogu má 101 kresiel a volí sa na štyri roky. Vo voľbách kandidovalo deväť strán a 11 nezávislých kandidátov.

Ťažiskom predvolebnej kampane bola invázia ruskej armády na Ukrajinu a jej vplyv na národnú bezpečnosť, ako aj spoločensko-politické otázky.

Predpokladá sa, že ak sa Kallasovej, ktorá sa stala premiérkou v roku 2021, opäť podarí zostaviť vládu, Estónsko, susediace s Ruskom, si zachová svoju proeurópsku orientáciu a naďalej bude prijímať ľudí utekajúcich pred vojnou na Ukrajine. Estónska vojenská pomoc Ukrajine predstavuje viac ako jedno percento HDP, čo je najvyšší príspevok zo všetkých krajín v pomere k veľkosti jej ekonomiky.

(tasr)

Minúta  |  

Bild: Zalužnyj sa nezhoduje so Zelenským a mohol by byť kandidátom na prezidenta Ukrajiny

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj a hlavný veliteľ ozbrojených síl generál Valerij Zalužnyj majú rozdielne názory na to, či by sa ukrajinská armáda mala stiahnuť z mesta Bachmut, o ktoré už mesiace zvádza ťažké boje s ruskými silami. TASR o tom informuje na základe správy portálu nemeckej spravodajskej televízie n-tv, odvolávajúcej sa na denník Bild.

Toto mesto v Doneckej oblasti Zelenskyj počas návštevy vlani v decembri vyhlásil za "pevnosť". Napriek silnému odporu ukrajinskej armády hrozí Bachmutu obkľúčenie.

Zalužnyj podľa Bildu už pred niekoľkými týždňami odporučil vláde, aby zvážila stiahnutie jednotiek z Bachmutu. Zdroje v Kyjeve však uviedli, že obrana Bachmutu je správnym rozhodnutím, pretože spôsobuje ruskej armáde značné škody — personálne aj materiálne.

V prípade Zelenského a Zalužného však nejde len o vojenské témy, píše ďalej Bild. Generál sa medzi Ukrajincami teší čoraz väčšej obľube a niektorí ho už považujú za ďalšieho prezidentského kandidáta. Ľudia v okolí Zelenského by v ňom preto mohli vidieť možného súpera.

Väčšina expertov a príslušníkov ukrajinských ozbrojených síl, ktorých oslovil Bild, zdieľa Zalužného pohľad na bitku o Bachmut. "Na začiatku bol Bachmut pre Rusov pascou, teraz sa stal pascou pre nás. Zabíjame ich v pomere 1:7 — to je z vojenského hľadiska jediný dôvod, prečo Bachmut držať. Avšak jednotky mali byť odtiaľ stiahnuté pred tromi týždňami, keď Rusi obsadili (obec) Krasnu Horu. Rozhodnutie zadržať Bachmut bolo dobré, ale teraz to prehnali," povedal Bildu ukrajinský vojenský poradca.

(tasr)

Minúta  |  

Grécko: Prednostu stanice v Larise obvinili, hrozí mu doživotie

Prednosta železničnej stanice v gréckom meste Larisa, ktorý je stíhaný v súvislosti s utorkovým vlakovým nešťastím, bol v nedeľu obvinený a vzatý do väzby, uviedol pre agentúru AFP nemenovaný justičný zdroj.

Tento 59-ročný muž bol obvinený z podielu na „smrti veľkého počtu ľudí". Ide o trestný čin, za ktorý v Grécku hrozí trest odňatia slobody. Dolná sadzba trestu je 10 rokov väzenia, horná je doživotie. Prednosta už predtým priznal svoju zodpovednosť za nehodu.

K vlakovej nehode došlo v utorok krátko pred polnocou približne na polceste medzi Aténami a Solúnom. Po zrážke nákladného a osobného vlaku sa vykoľajilo niekoľko vozňov.

Medzi cestujúcimi bolo množstvo študentov vracajúcich sa do škôl po predĺženom víkende. Vlakové nešťastie si podľa najnovšej bilancie vyžiadalo najmenej 59 obetí na životoch.

V reakcii na utorkovú vlakovú nehodu sa v nedeľu pred gréckym parlamentom v Aténach zhromaždili tisícky demonštrantov, ktorí kritizovali zlyhania vlády pri riadení železničnej siete v krajine.

Protestujúci vypustili na pamiatku obetí tragédie do vzduchu stovky čiernych balónov. Niektorí na protest zapálili odpadkové koše a hádzali zápalné fľaše, na čo polícia reagovala použitím slzotvorného plynu a zábleskových granátov. Ľudí zhromaždených na námestí Syntagma sa jej tak podarilo do niekoľkých minút rozohnať.

(tasr)

Minúta  |  

Scholz: Putin musí ukončiť agresiu, aby sa mohlo rokovať o mieri na Ukrajine

Nemecký kancelár Olaf Scholz v nedeľnom rozhovore pre stanicu CNN povedal, že akékoľvek rokovania o ukončení vojny na Ukrajine sa začnú až vtedy, keď ruský prezident Vladimir Putin pochopí, že nezvíťazí a zastaví svoju agresívnu ofenzívu.

„Podľa môjho názoru je potrebné, aby Putin pochopil, že s touto inváziou a svojou imperialistickou agresiou neuspeje - a že musí stiahnuť jednotky. To je základom pre rozhovory," poznamenal Scholz.

„Keď sa pozriete na návrh Ukrajincov (o prímerí), je jednoduché chápať, že sú pripravení na mier. Je nevyhnutné niečo spraviť. Musí to (však) urobiť Putin," uviedol.

Na otázku, či by sa mala uzavrieť taká dohoda, ktorá ukončí vojnu s tým, že Ukrajina by sa vzdala znovuzískania anektovaného Krymského polostrova či častí Donbasu na východe krajiny, Scholz povedal, že žiadne rozhodnutie nebude prijaté bez ukrajinskej strany. „Nebudeme rozhodovať za nich. My ich podporujeme," dodal v tejto súvislosti.

Scholz v rozhovore tiež spomenul, že Ukrajina pracuje na dosahovaní pokroku vo všetkých smeroch čo sa týka jej úsilia o členstvo v Európskej únii. Brusel udelil Ukrajine štatút kandidátskej krajiny vlani v júni, štyri mesiace po vypuknutí ruskej invázie.

CNN pripomína, že nemecký kancelár sa v piatok v Bielom dome stretol s americkým prezidentom Joeom Bidenom, ktorý ocenil pomoc, akú Berlín poskytuje Ukrajine.

(tasr)

Minúta  |  

Príjmy Ruska z ropy a plynu vo februári vzrástli medzimesačne o viac než pätinu

Príjmy Ruska z ropy a plynu sa po januárovom 2,5-ročnom minime vo februári medzimesačne zotavili, v medziročnom porovnaní však boli stále o takmer polovicu nižšie. Poukázali na to údaje z ruského ministerstva financií uverejnené koncom tohto týždňa. Informovala o tom agentúra Reuters.

Podľa ministerstva sa príjmy z ropy a zemného plynu zvýšili vo februári oproti januáru o 22,5 percenta. V porovnaní s februárom minulého roka však boli nižšie o 46,4 percenta. Výrazne nepriaznivá situácia bola v januári, keď daňové a colné príjmy z ropy a plynu klesli na najnižšiu úroveň od augusta 2020.

Rusko je výrazne závislé od príjmov z predaja ropy a zemného plynu, ktoré tvoria základ financovania rozpočtových výdavkov. Minulý rok dosiahli spomínané príjmy 11,6 bilióna rubľov, v prepočte približne 154 miliárd USD (145,08 miliardy eur). V minulom mesiaci dosiahli rozpočtové príjmy z predaja ropy a plynu 521,2 miliardy rubľov, v januári to bolo 425,5 miliardy rubľov. Na porovnanie, vo februári minulého roka, koncom ktorého Rusko napadlo Ukrajinu, predstavovali tieto príjmy 917,7 miliardy rubľov.

Rusko počíta tento rok s rozpočtovým deficitom na úrovni 2 percent hrubého domáceho produktu (HDP). Prípadný vyšší schodok si bude vyžadovať viacero opatrení, medzi nimi zníženie výdavkov, zvýšenie objemu pôžičiek alebo daní.

(tasr)

Minúta  |  

Česko získalo od výrobcov elektriny na odvode z nadmerných príjmov takmer 6 miliárd korún

Výrobcovia elektrickej energie v Českej republike vyplatili štátu za december a január v rámci odvodu z nadmerných príjmov takmer 6 miliárd českých korún (Kč). V príjmoch štátneho rozpočtu sa táto čiastka prejaví tento mesiac. Informoval o tom server novinky.cz.

„Na účty finančnej správy, ktorá pre Energetický regulačný úrad ako konečného príjemcu zabezpečuje správu odvodov z nadmerných príjmov, bolo k 2. marcu odvedených 5,7 miliardy Kč (242,47 milióna eur). Do príjmov štátneho rozpočtu bude odvod započítaný v marci," povedal pre Právo hovorca ministerstva financií Tomáš Weiss.

Na celkovú pomoc ľuďom s drahými energiami (teda okrem iného na zastropovanie cien elektriny a plynu), na ktorú majú výnosy z odvodov z nadmerných príjmov a dane z neočakávaných ziskov ísť, dal podľa údajov ministerstva financií štát vo februári 16,1 miliardy Kč. Podľa ministra financií Zbyňka Stanjuru to však nakoniec zafunguje tak, že mimoriadne odvody a daň z neočakávaných ziskov (tzv. windfall tax) stoja v princípe proti kompenzáciám súvisiacim so zastropovaním cien. To znamená, že koľko štát mimoriadne vyberie, toľko zhruba aj zaplatí.

„Obchodníkom s energiami sme za január zaplatili prvú zálohu 8,3 miliardy Kč, ale múdrejší budeme až po 1. kvartáli, keď budeme mať reálnejšie čísla," povedal pre Právo Stanjura.

Česká vláda chce na odvodoch z nadmerných príjmov vybrať tento rok celkovo 80 miliárd Kč. Ceny elektriny však v posledných týždňoch klesajú, čo sa prejavilo aj v cenníkoch viacerých dodávateľov. Tí znížili ceny pod strop stanovený na tento rok vládou. Dá sa tak predpokladať, že zlacňujú aj výrobcovia elektriny, a tak by ich odvody štátu mohli byť nakoniec nižšie.

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.