Preskočiť na obsah
  |  

Ruský minister obrany Šojgu navštívil Mariupol

Ruský minister obrany Sergej Šоjgu navštívil východoukrajinské mesto Mariupol, oznámilo v pondelok ruské ministerstvo obrany. Informuje o tom denník The Guardian, ktorý sa odvoláva na agentúru Reuters a ruskú službu stanice BBC.

Šéf ruského rezortu obrany vykonal v Mariupole "inšpekciu pripravenosti už sprevádzkovaných zariadení a postup prác na budovách a stavbách vo výstavbe," uviedol ruský rezort.

Zoznam objektov, ktoré Šojgu navštívil, zahŕňa napríklad zdravotnícke centrum alebo "novú mikroštvrť dvanásť päťposchodových rezidenčných budov". Mariupol dobyli ruské sily vlani po niekoľkomesačnom obliehaní.

Podľa ruskej BBC sa ruský minister obrany nachádza v okupovaných častiach Ukrajiny už "tretí deň v poradí". Ruský rezort obrany totiž aj v sobotu informoval, že Šojgu vykonal "kontrolu veliteľského postu jedného z ruských oddielov smerom na juh Doneckej oblasti". Na tejto ceste ho sprevádzal veliteľ Východného vojenského okruhu generálporučík Rustam Muradov.

V nedeľu sa zase objavili správy, že absolvoval stretnutie s lídrami ďalších vojenských oddelov "v centrále spojenej skupiny ruských vojsk". Presné miesto Šojguovej cesty zverejnené nebolo.

Najvyšší vojenskí predstavitelia Ruska navštevujú frontovú líniu od začiatku ruskej invázie na Ukrajinu len sporadicky.

(tasr)

  |  

Na Ukrajine bol vyhlásený letecký poplach

Letecký poplach pred ruskými útokmi bol vyhlásený v pondelok ráno krátko po 08.00 na juhu a juhovýchode Ukrajiny v oblastiach vrátane Mykolajivskej, Dnepropetrovskej, Záporožskej, Odeskej a Chersonskej, ako aj na západe vo Ľvovskej oblasti. Informovali o tom portály britského denníka The Guardian a britskej televízie Sky News.

Letecký poplach bol neskôr rozšírený na celú Ukrajinu a na celom jej území bolo počuť sirény, ktoré varovali pred prípadnými ruskými údermi.

(tasr)

  |  

USA: Biden ocenil plán Kórey na odškodnenie obetí japonskej okupácie

Americký prezident Joe Biden v pondelok ocenil oficiálny návrh juhokórejskej vlády na odškodnenie obetí nútených prác z obdobia japonskej okupácie v rokoch 1910 až 1945. Informuje o o tom správa agentúry AP

.Biden plán označil za novú kapitolu spolupráce a partnerstva medzi dvomi blízkymi spojencami Spojených štátov. Takisto vyjadril pozitívne očakávania smerom k zlepšeniu vzťahov.

Juhokórejský prezident Jun Sok-jol a japonský premiér Fumio Kišida podľa jeho slov "uskutočňujú kľúčový krok" pri vytváraní bezpečnejšej, istejšej a prosperujúcejšej budúcnosti pre občanov Kórey a Japonska. Obe východoázijské krajiny sú dôležitými spojencami USA. Ich spor brzdil doterajšie snahy USA posilniť spojenectvo proti narastajúcej bezpečnostnej hrozbe Severnej Kórey.

Juhokórejská vláda v pondelok oficiálne navrhla odškodnenie obetí nútených prác prostredníctvom verejného fondu namiesto priamej účasti japonských firiem. Obete nútených prác a ich podporovatelia však tento plán odmietli a žiadajú priame odškodnenie od japonských firiem i nové ospravedlnenie od japonskej vlády.

Návrh zverejnený juhokórejským ministerstvom zahraničných vecí sa týka odškodnenia 15 Kórejčanov, ktorí v roku 2018 vyhrali súdny spor s japonskými firmami Mitsubishi Heavy Industries a Nippon Steel. Juhokórejský najvyšší súd im nariadil, aby žalujúcim alebo ich rodinám zaplatili kompenzácie.

(tasr)

  |  

Prigožin: Pozícia Ruska v Bachmute bude ohrozená, ak Moskva nedodá muníciu

Pozícia Ruska na frontovej línii v Bachmute na východe Ukrajiny bude ohrozená, ak Moskva nedodá muníciu. Uviedol to v pondelok zakladateľ ruskej žoldnierskej Vagnerovej skupiny Jevgenij Prigožin, informuje správa televízie Sky News.

Prigožin vo videodkaze uviedol, že jeho silám je odopieraná munícia. "Ak sa vagnerovci teraz stiahnu z Bachmutu, skolabuje celý front… Situácia pre vojenské formácie brániace ruské záujmy nebude ružová," uviedol Prigožin.

V piatok šéf vagnerovcov uviedol, že jeho jednotky "prakticky obkľúčili Bachmut". No v nedeľu povedal, že väčšina munície, ktorú mu Moskva vo februári prisľúbila, ešte nebola poslaná na front.

"V súčasnosti sa snažíme prísť na príčinu tohto: je to len obyčajná byrokracia alebo zrada?" zamyslel sa Prigožin. Šéf ruských žoldnierov kritizuje ruské vojenské vedenie pravidelne, pripomína Sky News.

(tasr)

  |  

Bitka o Donbas je bolestivá a ťažká, priznáva Zelenskyj

Ukrajinská armáda vedie v regióne Donbas "bolestivé a ťažké" boje, ktorých ohniskom je momentálne mesto Bachmut. Vo svojom pravidelnom večernom príhovore to v nedeľu podľa agentúry AFP uviedol ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj.

"Chcel by som vzdať osobitný hold odvahe, sile a odolnosti vojakov bojujúcich v Donbase," povedal Zelenskyj. "Je to jedna z najťažších bitiek. Bolestivá a ťažká," dodal.

AFP pripomenula, že región Donbas sa skladá z Doneckej a Luhanskej oblasti, ktoré Rusko anektovalo napriek tomu, že ich vojensky neovládlo.

Ukrajinskí predstavitelia tento týždeň informovali o čoraz zložitejšej situácii v okolí Bachmutu, ktorý je Rusko odhodlané obsadiť v rámci svojho cieľa ovládnuť celý Donbas.

Mesto, ktorého symbolický význam prevýšil ten vojenský, keď sa boje oň začali naťahovať, je z veľkej časti v troskách.

Zelenskyj sa v nedeľu poďakoval jednotkám, ktoré "odrazili útoky, zničili okupanta, narušili nepriateľské pozície a logistiku a ochránili naše hranice a mestá".

"Ďakujem celej armáde, gardistom, pohraničníkom, ktorí bránia náš štát na fronte Bachmut, Vuhledar, Avdijivka, Siversk, Svatove, Lyman a Záporožie," povedal Zelenskyj.

(tasr)

  |  

Estónske parlamentné voľby vyhrala strana premiérky Kallasovej

Liberálna Estónska reformná strana (ER) úradujúcej premiérky Kaje Kallasovej sa stala víťazom nedeľňajších parlamentných volieb v Estónsku so ziskom 31,2 percenta hlasov. TASR o tom informuje na základe správ agentúra AFP a DPA, odvolávajúcich sa na údaje ústrednej volebnej komisie, ktorá to oznámila spočítaní hlasov odovzdaných elektronicky i prostredníctvom papierových hlasovacích lístkov.

Na ďalších dvoch miestach skončili dve opozičné sily: pravicovo-populistická Estónska konzervatívna ľudová strana (EKRE) so ziskom 16,1 percenta a ľavicová Strana stredu (EK), ktorej dalo hlasy 15,3 percenta voličov.

Do 101-členného jednokomorového parlamentu (Riigikogu), ktorá dostala 13,3 percenta hlasov. Na ďalších miestach nasledujú Kallasovej dvaja menší koaliční partneri: sociálni demokrati (9,3 percenta) a konzervatívna strana Isamaa (8,2 percenta).
Ďalšie strany sa do parlamentu nedostali, keďže nezískali najmenej päť percent hlasov.

Hlasovanie sa začalo už skôr pre tých, ktorí poslali svoje hlasovacie lístky poštou alebo hlasovali elektronicky.

Podľa údajov volebnej komisie sa na voľbách zúčastnilo 63,7 percenta z vyše 966.000 oprávnených voličov. Elektronicky hlasovalo 313.514 voličov, čím bol prekonaný predchádzajúci rekord z roku 2019, keď túto formu hlasovania využilo 247.232 ľudí.

Riigikogu má 101 kresiel a volí sa na štyri roky. Vo voľbách kandidovalo deväť strán a 11 nezávislých kandidátov.

Ťažiskom predvolebnej kampane bola invázia ruskej armády na Ukrajinu a jej vplyv na národnú bezpečnosť, ako aj spoločensko-politické otázky.

Predpokladá sa, že ak sa Kallasovej, ktorá sa stala premiérkou v roku 2021, opäť podarí zostaviť vládu, Estónsko, susediace s Ruskom, si zachová svoju proeurópsku orientáciu a naďalej bude prijímať ľudí utekajúcich pred vojnou na Ukrajine. Estónska vojenská pomoc Ukrajine predstavuje viac ako jedno percento HDP, čo je najvyšší príspevok zo všetkých krajín v pomere k veľkosti jej ekonomiky.

(tasr)