Preskočiť na obsah
  |  

Bulharsko zlikviduje ďalších 2,8 milióna dávok exspirovaných vakcín proti covidu

Bulharské úrady v pondelok uviedli, že tento rok zlikvidujú ďalších 2,8 milióna dávok exspirovaných vakcín proti ochoreniu COVID-19. Informuje o tom správa agentúry AP.

Bulharsko, krajina s najnižšou mierou zaočkovanosti proti covidu v Európskej únii, doteraz zničilo už 2,3 milióna dávok proticovidových vakcín, ktorým uplynula doba použiteľnosti.

Bulharský minister zdravotníctva Asen Medžidiev povedal, že k tomuto stavu prispeli vysoký počet vakcín proti koronavírusu, nízka zaočkovanosť a malý záujem ľudí o očkovacie látky. Plne zaočkovaných je iba 30 percent 6,5 miliónovej populácie Bulharska.

Šéf rezortu zdravotníctva uviedol, že Bulharsko požiadalo Európsku komisiu (EK), aby ukončila zmluvu s výrobcom vakcín Pfizer/BioNTech, podľa ktorej je Sofia povinná kupovať proticovidové vakcíny až do roku 2025. Tento postoj Sofie podporujú aj Poľsko, Česká republika a Litva, dodal.

Podľa ministra je "nerozumné", aby Bulharsko kupovalo viac vakcín, ktoré nakoniec aj tak bude musieť zničiť. Podľa oficiálnych dát Bulharsko celkovo zlikviduje viac proticovidových vakcín, ako ich podalo svojim občanom.

V Bulharsku bolo použitých celkovo 4,6 milióna dávok vakcín proti ochoreniu COVID-19. Zhruba dva milióny ľudí dostalo obe dávky očkovacej látky a približne milión ľudí sa rozhodlo ísť aj na posilňovaciu dávku.

Od začiatku pandémie covidu zaznamenalo Bulharsko takmer 1,3 milióna prípadov nákazy. Tomuto ochoreniu v krajine podľahlo 38 211 ľudí.

(tasr)

  |  

Ukrajinská armáda súhlasí s posilnením obranných pozícii v Bachmute

Hlavní velitelia ukrajinskej armády súhlasia s udržiavaním obranných pozícií vo východoukrajinskom meste Bachmut, ktoré obliehajú ruské sily. Informuje o tom agentúra AFP.

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj sa stretol s velením armády, ktoré sa vyslovilo za "pokračovanie obranných operácii a ďalšie posilnenie ukrajinských pozícii v Bachmute".

Tunajšie boje trvajú už niekoľko mesiacov. Mesto malo pred vojnou viac než 70-tisíc obyvateľov, v súčasnosti ich je približne 5-tisíc. Mesto je takmer úplne zničené v dôsledku ruského bombardovania, píše agentúra DPA.

Bachmut nemá výraznejší strategický význam a analytici tvrdia, že jeho možné obsadenie neprinesie veľký obrat v konflikte.

Americký minister obrany Lloyd Austin v pondelok povedal, že jeho dobytie ruskou armádou by nutne neznamenalo, že Moskva opätovne prevzala iniciatívu.

https://standard.sk/328314/bild-zaluznyj-sa-nezhoduje-so-zelenskym-a-mohol-by-byt-kandidatom-na-prezidenta-ukrajiny/

(tasr)

  |  

Bielorusko: Líderku opozície Cichanovskú odsúdili na 15 rokov väzenia

Líderku bieloruskej opozície Sviatlanu Cichanovskú odsúdil bieloruský súd v pondelok na 15 rokov odňatia slobody. Cichanovská na súdnom pojednávaní nebola prítomná, informuje TASR podľa správy agentúry AP.

Cichanovská je podľa rozhodnutia súdu vinná z vlastizrady a sprisahania s cieľom zvrhnúť vládu. Súd v Minsku rozhodoval okrem Cichanovskej aj v prípade ďalších štyroch opozičných predstaviteľov, ktorí sa taktiež na pojednávaní nezúčastnili.

Všetci piati odišli z Bieloruska po masových protestoch, ktoré v krajine vypukli v roku 2020 po tom, ako si bieloruský prezident Alexandr Lukašenko zaistil víťazstvo v sporných voľbách. Bieloruská opozícia a západné krajiny tvrdia, že tieto voľby boli sfalšované.

Lukašenko je v Bielorusku pri moci od roku 1994. Po nevídaných masových protestoch v roku 2020 bieloruské úrady uväznili tisíce účastníkov protestov a s mnohými vo väzbe zle zaobchádzali a mučili ich.

Minulý týždeň v Bielorusku odsúdili aj aktivistu a nositeľa Nobelovej ceny mieru Alesa Biaľackého na desať rokov väzenia. Ten je podľa súdu vinný z financovania protestov po sporných prezidentských voľbách v roku 2020 a tiež z daňových únikov.

V Bielorusku je podľa ľudskoprávnych organizácií v súčasnosti približne 1 500 politických väzňov. Mnohých z nich bieloruské bezpečnostné zložky zadržali po spomínaných prezidentských voľbách, ktoré Západ označil za zmanipulované a ich výsledky neuznal.

(tasr)

  |  

Spojenci z NATO sa pri brehoch Sicílie zúčastňujú na protiponorkovom cvičení

Námorné sily z deviatich spojeneckých krajín Severoatlantickej aliancie sa zúčastňujú na každoročnom protiponorkovom bojovom cvičení pri pobreží Sicílie. Informuje spravodajca TASR s odkazom na tlačovú správu NATO.

Aliancia spresnila, že cvičenie pod názvom "Dynamic Manta 23", pod vedením spojeneckého námorného veliteľstva NATO sa začalo 27. februára a potrvá do 10. marca.

Na námornom cvičení sa zúčastňujú lode, ponorky a lietadlá z Kanady, Francúzska, Nemecka, Grécka, Talianska, Španielska, Turecka, Spojeného kráľovstva a USA.

Cieľom cvičenia je preveriť schopnosti spojencov. Bojové lode spolupracujú s námornými hliadkovými lietadlami a ponorkami pri simulovanom prenasledovaní nepriateľskej ponorky, aby lokalizovali a neutralizovali prípadné hrozby.

Aliancia upozornila, že námorná oblasť má pre spojencov strategický význam a je odhodlané pomáhať chrániť svoje členské krajiny pred akýmikoľvek možnými hrozbami na mori alebo z mora.

(tasr)

  |  

Ukrajina v snahe o členstvo v EÚ vymenovala nového šéfa protikorupčného úradu

Ukrajinská vláda vymenovala nového šéfa Národného protikorupčného úradu Ukrajiny (NABU) Semena Kryvonosa. Oznámila to v pondelok počas naživo vysielaného zasadnutia. Správu priniesol portál britskej televízie Sky News.

Kryvonos doteraz pracoval ako vedúci štátnej inšpekcie architektúry, urbanizmu a územného plánovania.

Táto najnovšia výmena je súčasťou snahy Ukrajiny zakročiť proti korupcii, keďže sa uchádza o členstvo v Európskej únii. Vlani v júni sa stala kandidátskou krajinou EÚ, pričom Únia vyhlásila práve protikorupčné reformy za jednu z kľúčových požiadaviek pre jej členstvo.

Prezident Volodymyr Zelenskyj tento rok sľúbil, že urobí rázne zmeny v riadiacich funkciách štátu, pretože sa objavili obvinenia z korupcie na vysokej úrovni jeho vlády.

Minister obrany Olexij Reznikov tento rok po korupčnom škandále v jeho rezorte vyhlásil, že bude mať "nulovú toleranciu" voči korupcii. Tiež sa zaviazal, že zreorganizuje protikorupčný útvar na svojom ministerstve a do reforiem zapojí odborníkov aj občianskych aktivistov. Podľa médií sa škandál týkal nákupu potravín pre armádu za prehnane vysoké ceny.

(tasr)

  |  

Krajiny V4 chcú v téme nelegálnej migrácie vystupovať na európskej pôde spoločne

Krajiny V4 chcú v téme nelegálnej migrácie vystupovať v dialógu s Európskou komisiou spoločne. Zhodujú sa, že najúčinnejším opatrením je ochrana vonkajšej hranice Schengenu. Dočasne poverený minister vnútra SR Roman Mikulec (OĽaNO) o tom informoval po pondelkovom rokovaní vedúcich predstaviteľov rezortov vnútra krajín V4 na zámku v Pezinku. Na stretnutí sa zúčastnil maďarský minister vnútra Sándor Pintér, štátny tajomník ministerstva vnútra Poľska Bartosz Grodecki a námestník českého ministra vnútra Radek Kaňa.

"Mnohí migranti, ktorí sem prichádzajú ilegálne, nechcú zostať na území krajín V4, chcú pokračovať do západných krajín a my potrebujeme s týmito krajinami hovoriť ešte aktívnejšie a otvorenejšie, aby situáciu s nami riešili tak, aby sme ju zvládli," uviedol Mikulec.

Zdôraznil, že zo strany Európskej komisie sú potrebné jednoznačné odpovede na návrhy V4. "Napríklad o tom, čo máme robiť s migrantmi, ktorí prichádzajú z krajín, ako je Sýria alebo Afganistan, ktorí sú podľa platných európskych pravidiel, schengenského kódexu a návratovej smernice nenavrátiteľní," načrtol.

Poukázal aj na potrebu refundácií za realizáciu opatrení na ochranu vonkajšej hranice Schengenu z rozpočtu Európskej komisie. Do budúcnosti nevylúčil zatváranie hraníc. "Dôležité je, aby k tomu došlo po dohode, koordinácii, aby to malo želaný efekt," podotkol.

Predstaviteľ Poľska za novú tému označil migráciu z oblasti Bieloruska. Bezpečnosť a ochrana hraníc musí byť podľa neho pre V4 prioritou. Rovnako podčiarkol potrebu spoločne komunikovať stanoviská na európskom fóre. Námestník ministra vnútra Česka pripomenul rokovania so štátmi západného Balkánu o tom, aby utečenci zostali v krajinách, odkiaľ prichádzajú.

Maďarský minister poďakoval Slovensku a Česku za policajtov, ktorí pôsobia na maďarskej hranici. Poznamenal, že prispievajú tak nielen k ochrane vonkajšej hranice Schengenu a Maďarska, ale aj svojich hraníc. Upozornil aj na vyše 2-tisíc ľudí, ktorí sú v maďarských väzniciach v súvislosti s prevádzačstvom.

Krajiny V4 si vymieňali aj skúsenosti s prílevom odídencov z Ukrajiny. Sú naďalej odhodlané pomáhať. Ako načrtol Mikulec, napríklad vysielaním rôznych expertov či úsilím integrovať ľudí, ktorí prišli na naše územie. "Aby sa čo najskôr postavili na vlastné nohy vzhľadom na to, že naše krajiny a zdroje, ktoré vieme poskytnúť, sú už do značnej miery vyčerpané," podotkol.

(tasr)