Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Komisárka Rady Európy: Deti odvlečené z Ukrajiny do Ruska treba vrátiť rodičom

Komisárka Rady Európy (RE) pre ľudské práva Dunja Mijatovičová v pondelok po návšteve Ukrajiny vyzvala na konkrétne riešenia, aby sa ukrajinské deti odvlečené Ruskom mohli opätovne spojiť so svojimi rodinami. Informuje o tom spravodajca TASR.

Rusko podľa nej tým, že nevracia ukrajinské deti oddelené od rodín a ich zákonných zástupcov, vážne porušuje ľudské práva.

Ako pokračovala, ruská agresia na Ukrajine viedla k vysídleniu miliónov ľudí, čím sa mnohé deti vystavili riziku odlúčenia od rodičov alebo opatrovateľov. Tisíce ukrajinských detí, vrátane celých sirotincov a ústavov starostlivosti, boli evakuované do iných miest na Ukrajine a do iných štátov Európy. Komisárka zdôraznila potrebu posilniť identifikáciu a registráciu detí bez sprievodu v Európe a zaviesť postupy, aby sa našli ich rodiny a deti sa mohli s nimi znova spojiť.

„Mnoho ukrajinských detí postihnutých vojnou bolo odvezených alebo skončilo v Ruskej federácii alebo na územiach Ukrajiny okupovaných Ruskom. Okolnosti takýchto prípadov sa značne líšia," uviedla Mijatovičová. Dodala, že niektoré ukrajinské deti odvezené do Ruska dostali ruské občianstvo, aby mohli byť neskôr adoptované.

Jednou kategóriou sú siroty a deti z ústavov z regiónov Ukrajiny okupovaných Rusmi, ktoré boli odvezené do Ruska od roku 2014. Iné deti boli odvlečené z opatrovateľských ústavov nachádzajúcich sa v regiónoch Ukrajiny, ktoré sa po 24. februári 2022 dostali pod kontrolu ruských síl.

Podľa svedkov, s ktorými sa komisárka rozprávala v Kyjeve, ruské úrady často tvrdia, že presunuté deti sú siroty alebo bez rodičovskej starostlivosti. Bežne im menia opatrovnícke ústavy alebo ich umiestňujú do pestúnskej starostlivosti. Deje sa tak bez toho, aby sa ruské úrady usilovali nájsť príbuzných detí na Ukrajine.

Osobitnou kategóriou sú podľa nej deti bez sprievodu, ktorých rodičia alebo opatrovatelia boli zabití, zranení, zadržaní alebo zmizli počas nepriateľských akcií, napríklad počas ostreľovania Mariupola.

Niektoré deti boli oddelené od svojich rodín počas „filtračného" procesu v priebehu evakuácie civilistov alebo počas ich presunu do Ruska. V oblastiach, ktoré sa dostali pod dočasnú kontrolu ruských síl, boli niektoré deti poslané do rekreačných táborov v rôznych častiach Ruska alebo na územiach Ukrajiny okupovaných Ruskom, ako je Krym. Mnohé z nich neboli po skončení rekreácie vrátené svojim rodičom. Úrady z detských táborov ich údajne odmietajú vydať, pokiaľ si ich rodičia nevyzdvihnú osobne.

Ako upozornila Mijatovičová, existujú indície, že deti zadržiavané v takýchto táboroch sú vystavené protiukrajinským náladám a ruskej indoktrinácii.

(tasr)

Minúta  |  

Káčer kritizoval odsúdenie Cichanovskej

Minister zahraničných vecí SR Rastislav Káčer odsúdil verdikt bieloruského súdu, ktorý líderku tamojšej opozície Sviatlanu Cichanovskú poslal na 15 rokov do väzenia. Dodal tiež, že Slovensko bude demokraciu v Bielorusku podporovať i naďalej, informuje TASR.

„Bieloruský režim sa snaží zastrašiť opozíciu. Tú, ktorá zostala v Bielorusku, ale aj tú, ktorá sa musela presídliť do zahraničia. A dnešok, keď súd poslal Sviatlanu Cichanovskú na 15 rokov za mreže, nie je výnimkou. Slovensko bude demokratické sily v Bielorusku podporovať i naďalej," napísal na svojom účte na Twitteri dočasne poverený šéf slovenského rezortu diplomacie.

Cichanovská je podľa rozhodnutia súdu vinná z vlastizrady a sprisahania s cieľom zvrhnúť vládu. Súd v Minsku rozhodoval okrem Cichanovskej aj v prípade ďalších štyroch opozičných predstaviteľov, ktorí sa taktiež na pojednávaní nezúčastnili.

Líderka bieloruskej opozície vyhlásila, že napriek vynesenému verdiktu chce pokračovať vo svojich aktivitách vyvíjaných z exilu a aj naďalej sa bude zasadzovať za oslobodenie politických väzňov.

Všetci piati odišli z Bieloruska po masových protestoch, ktoré v krajine vypukli v roku 2020 po tom, ako si dlhoročný bieloruský líder Alexandr Lukašenko zaistil víťazstvo v sporných prezidentských voľbách. Bieloruská opozícia a západné krajiny tvrdia, že tieto voľby boli sfalšované.

Minulý týždeň v Bielorusku odsúdili aj aktivistu a nositeľa Nobelovej ceny mieru Alesa Biaľackého na desať rokov väzenia. Ten je podľa súdu vinný z financovania protestov po sporných prezidentských voľbách v roku 2020 a tiež z daňových únikov.

V Bielorusku je podľa ľudskoprávnych organizácií v súčasnosti približne 1500 politických väzňov. Mnohých z nich bieloruské bezpečnostné zložky zadržali po spomínaných prezidentských voľbách, ktoré Západ označil za zmanipulované a ich výsledky neuznal.

(tasr)

Minúta  |  

Ministerstvo vnútra nesúhlasí s návrhom zlúčiť jeho letku a letku rezortu obrany

Ministerstvo vnútra (MV) SR nesúhlasí s návrhom zlúčiť jeho letecký útvar s letkou Ministerstva obrany (MO) SR. Pre TASR to uviedla hovorkyňa rezortu Zuzana Eliášová v reakcii na materiál, ktorý MO SR predložilo do medzirezortného pripomienkového konania. Proti iniciatíve sa MV SR razantne ohradilo.

"Rezort vnútra disponuje analýzami, ktoré hovoria o nevhodnosti spájania leteckých útvarov rezortov vnútra a obrany. Faktom je, že doposiaľ nebolo žiadne odborné rokovanie k tejto téme. Nerozumieme preto tejto iniciatíve, ktorá sa zrealizovala bez súčinnosti s ministerstvom vnútra, ktorého letecký útvar tvorí významnú časť danej problematiky," uviedla Eliášová.

Ministerstvo obrany SR navrhuje zlúčenie leteckých útvarov MO SR a MV SR pod rezort obrany. Prepravu ústavných činiteľov by tak zabezpečovali vzdušné sily ozbrojených síl. MO SR v návrhu argumentuje, že Slovenská republika je jediným členským štátom NATO a Európskej únie, kde ju zabezpečuje ministerstvo vnútra.

Prevádzka vrtuľníkov pre plnenie policajných, pátracích, hasičských a záchranných úloh by mala naďalej zostať v štruktúrach ministerstva vnútra.

Vláda sa vo svojom programovom vyhlásení zaviazala, že zváži zlúčenie leteckých útvarov Ministerstva obrany SR a Ministerstva vnútra SR na základe spracovanej analýzy.

(tasr)

Minúta  |  

Ruská FSB tvrdí, že zmarila atentát na podnikateľa spájaného s Kremľom

Ruská bezpečnostná služba (FSB) v pondelok oznámila, že zmarila pokus o atentát na kontroverzného magnáta spájaného s Kremľom. Tajná služba označila za organizátora útoku zakladateľa Ruského dobrovoľníckeho zboru, ktorý sa minulý týždeň prihlásil k cezhraničnému vpádu na územie Brianskej oblasti susediacej s Ukrajinou.

Terčom údajného útoku mal byť predseda predstavenstva skupiny spoločností Cargrad Konstantin Malofejev, uviedla FSB vo svojom vyhlásení.

Agentúra AFP uviedla, že Malofejev je podnikateľ napojený na Kremeľ, ktorého Spojené štáty obvinili z porušovania sankcií. Washington minulý mesiac uviedol, že jeho zhabaný majetok bude presmerovaný na "podporu ukrajinského ľudu", informuje TASR.

Podľa vyhlásenia FSB bol pokus o zabitie Malofejeva naplánovaný podľa rovnakej schémy, aká bola použitá pri vražde Darie Duginovej, dcéry politológa Alexandra Dugina, – odpálením improvizovaného výbušného zariadenia pripevneného pod autom.

K tomuto útoku došlo vlani v auguste na predmestí Moskvy a Duginova dcéra pri výbuchu nálože zahynula.

FSB okrem svojho vyhlásenia zverejnila aj dve videá, z ktorých jedno údajne ukazovalo okamih, keď boli výbušniny umiestňované pod auto, a druhé po deaktivácii a odstránení výbušniny robotom.

FSB vo svojom vyhlásení uviedla, že pokus o atentát na Malofejeva zorganizoval Denis Kapustin – údajný zakladateľ Ruského dobrovoľníckeho zboru, ktorý sa minulý týždeň prihlásil k narušeniu ruských hraníc v Brianskej oblasti na juhu európskej časti Ruskej federácie.

Vo vyhlásení sa tiež píše, že Kapustin sa narodil v roku 1984, žije na Ukrajine, prijíma rozkazy od kyjevských bezpečnostných služieb a bojuje proti ruským jednotkám.

Minulý týždeň sa tento muž, známy aj ako Denis Nikitin, prihlásil k zodpovednosti za útok v dvoch pohraničných dedinách v Brianskej oblasti. Vyhlásil to v rozhovore pre Financial Times, pričom tvrdil, že akcie jeho formácie boli údajne koordinované s Kyjevom. Ukrajinské úrady popierajú akýkoľvek podiel na tomto čine.

Ukrajinské vedenie zatiaľ obvinenia z účasti na atentáte na Malofejeva nekomentovali.

Ukrajina, krajiny EÚ a Spojené štáty podozrievajú Malofejeva zo spoluúčasti na anexii Krymského polostrova Ruskom a z podnecovania ozbrojeného konfliktu na východe Ukrajiny v roku 2014. Malofejev tieto obvinenia popiera a trvá na tom, že sa venoval iba humanitárnej pomoci Krymu a Donbasu.

V komentári k správe o tom, že FSB zabránila pokusu o atentát voči jeho osobe, Malofejev podľa britskej stanice BBC uviedol, že je v poriadku a že jeho "vlastenecký postoj" sa ani po zmarenom útoku nezmení.

(tasr)

Minúta  |  

Transparency International v Rusku zaradili medzi "nežiaduce" organizácie

Prokuratúra Ruskej federácie vyhlásila medzinárodnú protikorupčnú organizáciu Transparency International za "nežiaducu" na území Ruska. V pondelok to uviedla britská stanica BBC.

Podľa tlačovej služby prokuratúry toto rozhodnutie padlo kvôli tomu, že Transparency International "zasahuje do vnútorných záležitostí Ruska, čo predstavuje hrozbu pre základy ústavného poriadku a bezpečnosť Ruskej federácie".

"Aktivity tejto organizácie jednoznačne presahujú deklarované ciele a zámery," tvrdí prokuratúra.

Zákon o nežiaducich organizáciách bol v Rusku prijatý v roku 2015. Generálnej prokuratúre dal právo prideliť príslušný štatút akejkoľvek zahraničnej alebo medzinárodnej mimovládnej organizácii, ak príslušný rezort rozhodne, že jej činnosť ohrozuje "základy ústavného poriadku, obranyschopnosť alebo bezpečnosť Ruska".

K marcu tohto roku bolo do ruského registra "nežiaducich" organizácií zaradených 75 subjektov.

(tasr)

Minúta  |  

Ceny pohonných látok na slovenských pumpách by sa nateraz nemali výrazne meniť

Ceny benzínov a nafty by sa na slovenských čerpacích staniciach v nasledujúcich dňoch nemali výrazne meniť. Na základe vývoja svetových cien ropy to predpokladá analytička 365.bank Jana Glasová.

„Ceny ropy na svetovom komoditnom trhu v predchádzajúcich týždňoch klesali, aj keď tie poklesy neboli markantné. Minulý týždeň sa ale zotavili a ropa opäť rástla. Čo sa týka cien pohonných látok na našich čerpacích staniciach, tak tie počas posledných troch týždňov mierne klesali. Vzhľadom na vývoj na ropnom trhu očakávame, že v nasledujúcom týždni by sa ceny pohonných látok mohli držať na viac-menej nezmenených úrovniach,“ uviedla pre agentúru SITA Glasová.

Od začiatku tohto roka sa ceny benzínu na našich pumpách postupne zvyšovali, ale počas posledných troch týždňov už klesajú. V ôsmom týždni tohto roka sa podľa údajov Štatistického úradu SR liter 95-oktánového benzínu predával za priemernú cenu 1,564 eura. V týždňovom porovnaní tak jeho cena mierne klesla o 0,3 percenta. Liter 98-oktánového benzínu dosiahol úroveň 1,756 eura a jeho cena taktiež klesla o 0,3 percenta. Podobne sa znížili aj ceny nafty, ktoré v týždennom porovnaní klesli 0,4 percenta na úroveň 1,546 eura za liter.

V medziročnom porovnaní je benzín 95 v podstate na rovnakých cenových úrovniach ako vlani v takomto období, a benzín 98 je mierne drahší o necelé jedno percento. Stále je ale medziročne drahšia nafta, ktorej cena je o približne päť percent vyššia ako vlani.

Zhruba od polovice februára ceny ropy Brent klesali a v predminulom týždni sa dostali až k 80-dolárovej hranici. Za týmto poklesom stáli podľa analytičky predovšetkým obavy z recesie svetovej ekonomiky a tiež aj obavy zo sprísňovania menovej politiky amerického Fed-u, čo by znamenalo ďalšie zvyšovanie sadzieb a teda ďalšie pribrzďovanie ekonomiky. „To by samozrejme mohlo viesť aj k poklesu dopytu po rope,“ dodala Glasová.

Následne sa ropa začala zotavovať a jej cena sa počas minulého týždňa vyšplhala smerom k 85 americkým dolárom za barel. „Za týmto zdražením ropy stáli lepšie ako očakávané výsledky z čínskej ekonomiky, čo by mohlo znamenať rast dopytu po rope. Čína je pritom najväčším svetovým dovozcom ropy,“ konštatovala Glasová.

(sita)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.