Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Prezident Si Ťin-pching odsúdil Američanmi vedené "potláčanie" Číny

Čínsky prezident Si Ťin-pching v prejave na výročnom kongrese Čínskeho ľudového politického poradného zhromaždenia (CPPCC) v Pekingu v noci na utorok odsúdil Spojenými štátmi vedené "potláčanie Číny", informuje TASR s odvolaním sa na správu agentúry AFP.

"Západné krajiny vedené Spojenými štátmi zaviedli všestranné obmedzenie, obkľúčenie a potláčanie Číny, čo prinieslo bezprecedentné závažné výzvy pre rozvoj našej krajiny," citovala čínskeho prezidenta tamojšia tlačová agentúra Sinchua.

Šesťdesiatdeväťročný čínsky vodca, ktorý sa pripravuje na začatie tretieho po sebe idúceho funkčného obdobia, uviedol, že posledných päť rokov bolo pretkaných novými prekážkami, ktoré ohrozujú ekonomický rast Číny.

Si Ťin-pching dodal, že Čína musí "mať odvahu bojovať, keďže krajina čelí hlbokým a zložitým zmenám na domácej i medzinárodnej scéne", uvádza sa v prejave k delegátom CPPCC.

Peking a Washington mali v uplynulých rokoch nezhody okrem iných v otázkach obchodu či ľudských práv, pripomína AFP.

Vzťahy medzi oboma krajinami sa však minulý mesiac ešte viac zhoršili po tom, čo USA zostrelili čínsky balón, o ktorom tvrdili, že bol využívaný na špionážne účely – čo Peking rozhodne popiera.

Vysokopostavení americkí predstavitelia tiež opakovane varovali, že Čína môže v ďalších rokoch vojensky vtrhnúť na ostrov Taiwan a pokúsiť sa ho ovládnuť.

Incident s balónom viedol aj k odloženiu plánovanej cesty amerického ministra zahraničných vecí Antonyho Blinkena do Pekingu na schôdzku, na ktorej sa malo rokovať o celom rade závažných otázok.

(tasr)

Minúta  |  

Moskva: Ruskí mierotvorcovia zastavili smrtiacu potýčku v Náhornom Karabachu

Rusko v pondelok vyhlásilo, že jeho mierovým jednotkám sa podarilo zastaviť prestrelku medzi Azerbajdžancami a Arménmi v spornom Náhornom Karabachu, ku ktorej došlo v nedeľu a zahynulo pri nej päť osôb. Informuje agentúra AFP.

Proarménske separatistické orgány na margo víkendového incidentu uviedli, že „sabotážna skupina azerbajdžanských ozbrojených síl spustila paľbu na auto patriace pasovému a vízovému oddeleniu polície".

Azerbajdžanské ministerstvo obrany túto verziu poprelo a uviedlo, že jeho jednotky sa snažili zastaviť vozidlá so zbraňami, keď „sa strieľalo na azerbajdžanských vojakov".

„Vďaka úsiliu príslušníkov ruských mierových jednotiek sa potýčku podarilo zastaviť," uviedol vo vyhlásení ruský rezort diplomacie.

Enkláva Náhorný Karabach je medzinárodne uznanou súčasťou Azerbajdžanu, väčšinu z jeho 120-tisíc obyvateľov však tvoria Arméni. Od Azerbajdžanu sa odštiepil počas prvej vojny v 90. rokoch. Obe tieto postsovietske republiky viedli o Náhorný Karabach už dve vojny.

Snahy medzinárodného spoločenstva o trvalé mierové urovnanie tohto konfliktu zatiaľ neboli úspešné.

Rusko vyslalo do oblasti mierové jednotky v roku 2020. Stalo sa tak v súlade s dohodou o prímerí medzi Arménskom a Azerbajdžanom, ktorú sprostredkovala práve Moskva. Jerevan však Rusko obviňuje z toho, že jeho mierová misia v Karabachu zlyhala.

(tasr)

Minúta  |  

Turecká opozícia má spoločného kandidáta, ktorý vyzve vo voľbách Erdogana

Turecká opozícia sa po niekoľkých mesiacoch rokovaní v pondelok dohodla na spoločnom kandidátovi, ktorý v májových prezidentských voľbách vyzve úradujúcu hlavu štátu Recepa Tayyipa Erdogana. Kandidátom opozície bude sociálnodemokratický politik Kemal Kiličdaroglu, ktorý je predsedom Republikánskej ľudovej strany. Informuje o tom agentúra AFP.

V prípade volebného víťazstva sa Kiličdaroglu zaviazal vymenovať lídrov ďalších piatich opozičných strán za viceprezidentov.

Agentúra AFP pripomína, že v Turecku mnohí považujú tieto voľby za najdôležitejšie od vzniku republiky pred 100 rokmi. Úradujúci prezident Erdogan, ktorý je pri moci už dve desaťročia, čelí hospodárskej kríze a tiež následkom ničivého februárového zemetrasenia.

Prieskumy naznačujú, že výsledok volieb bude tesný. Nomináciu Kiličdarogla kritizuje jedna z opozičných líderiek Meral Akšenerová, podľa ktorej tento nevýrazný ľavicový politik z dlho marginalizovanej šiítskej náboženskej skupiny alevitov nedokáže osloviť širšiu verejnosť. Namiesto toho vyzvala populárnejších starostov Istanbulu alebo Ankary, aby kandidoval radšej jeden z nich.

Obaja sa stretli s Akšenerovou v pondelok a snažili sa ju presvedčiť, aby sa spolu so svojou nacionalistickou stranou Iyi vrátila do opozičného volebného bloku. Kiličdaroglu tvrdí, že obaja starostovia by mali zostať vo svojich funkciách, aby sa v týchto kľúčových mestách predišlo zvoleniu Erdoganových ľudí.

(tasr)

Minúta  |  

Syn poľskej poslankyne, ktorého zneužil LGBT aktivista, spáchal samovraždu. Opozícia viní médiá

Provládne médiá v Poľsku sú terčom kritiky v súvislosti so samovraždou syna opozičnej poslankyne, ktorý sa pred niekoľkými rokmi stal obeťou pohlavného zneužitia pedofilom.

Ako v pondelok napísala agentúra AP, 15-ročný chlapec spáchal samovraždu po tom, ako štátna televízia a rozhlas vlani decembri zverejnili niektoré detaily o kauze pohlavného zneužitia mladistvých. Aj keď chlapca priamo nemenovali, poskytli dostatok detailov, na ktorých základe ho verejnosť mohla identifikovať, informuje TASR.

Chlapcova matka, Magdalena Filiksová, ktorá je poslankyňou parlamentu za opozičnú Občiansku koalíciu, minulý piatok na sociálnych sieťach oznámila, že jej syn Mikolaj zomrel, a to 17. februára. Dodala, že pohreb sa uskutoční v Štetíne v utorok, v predvečer synových nedožitých 16. narodenín

Poslankyňa neuviedla žiadne podrobnosti o príčinách smrti svojho syna, ale požiadala, aby médiá – toto slovo dala v statuse do úvodzoviek – rešpektovali súkromie rodiny a nezúčastnili sa na pohrebe.

Časť obviňuje poľské médiá

Opoziční politici na sociálnej sieti Twitter vyjadrili smútok, zdesenie i rozhorčenie nad správami o smrti syna kolegyne, ku ktorej došlo v čase, keď Poľsko registruje nárast samovrážd mladých ľudí. Časť politikov i verejnosti obvinila štátne médiá, ktoré kontroluje vládna strana Právo a spravodlivosť (PiS), že vytvorili atmosféru, ktorá chlapca doviedla k samovražde. Časť z tvítov vidno nižšie.

Aj právni experti, ktorých citoval poľský spravodajský web Wiadomošči, sa domnievajú, že došlo k tzv. druhotnej viktimizácii obete.

Mikolaj si totiž síce siahol na život viac ako dva roky po tom, čo v roku 2020 zažil zneužívanie, ale súčasne len niekoľko týždňov po tom, čo o jeho prípade začali informovať štátne médiá.

Páchateľ z radov LGBT aktivistov

Páchateľom pedofilného útoku bol miestny politik Občianskej platformy a LGBT aktivista. Tento muž, identifikovaný ako Krzysztof F., bol v roku 2021 odsúdený na viac ako štyri roky väzenia za sexuálne zneužívanie a poskytovanie drog neplnoletým.

Podľa zákona identita obete vtedy nebola zverejnená – ide o štandardnú ochranu poskytovanú maloletým, ktorí sú obeťami sexuálnych trestných činov, aby sa predišlo ich ďalšiemu utrpeniu.

Stanica Radio Szczecin však v decembri zverejnila niektoré detaily prípadu. Hoci meno chlapca nespomenula, uviedla jeho vek a informáciu, že jeho matka je poslankyňou. Poslucháčom to stačilo na to, aby si odvodili totožnosť obete.

Médiá pod paľbou kritiky

Od zverejnenia správy o chlapcovej smrti sa sociálne siete v Poľsku zaplnili odsúdením regionálnej rozhlasovej stanice a novinára, ktorý príspevok do vysielania pripravil. Kritike čelia aj ďalšie štátne médiá i PiS, a to za spôsob, akým ich využíva.

Stanica Radio Szczecin o chlapcovej samovražde neinformovala. Hovorca vlády Piotr Müller v pondelok celú záležitosť odmietol komentovať, doplnila AP.

Poľský spravodajský web Wiadomošči v pondelok informoval, že Mikolajovým prípadom sa zaoberá príslušná okresná prokuratúra, ktorá ho vyšetruje ako podozrenie z nabádania na samovraždu.

(tasr)

Minúta  |  

KDH vyzvalo vládu, aby odmietla plán EÚ zakázať predaj áut so spaľovacím motorom

Mimoparlamentné KDH vyzvalo slovenskú vládu, aby odmietla plán EÚ zakázať od roku 2035 predaj nových osobných automobilov so spaľovacími motormi. TASR o tom informovala hovorkyňa hnutia Lenka Halamová.

„Ak by vláda pristúpila k tomuto zákazu, znamenalo by to hospodársku sabotáž Slovenska, ktoré je bytostne závislé od výroby áut," zdôraznilo hnutie, podľa ktorého Slovensko nie je pripravené na zákaz predaja nových áut so spaľovacím motorom.

Vláda musí zároveň podľa experta KDH na ekonomiku Jozefa Hajka predstaviť vlastnú koncepciu, ako prejsť na výrobu automobilov s nízkymi emisiami.

„Musíme byť technologicky neutrálnymi a som za to, aby aj spaľovacie motory dostali šancu, pretože sa postupne znižujú emisie, vyvíjajú sa syntetické palivá, ktoré zásadne menia pohľad na vývoj spaľovacích motorov," zdôraznil europoslanec Ivan Štefanec (KDH).

Európsky parlament (EP) vo februári schválil zákaz predaja nových áut s benzínovým a naftovým motorom od roku 2035 s cieľom dostať ich z ciest do polovice storočia.

(tasr)

Minúta  |  

Komisárka Rady Európy: Deti odvlečené z Ukrajiny do Ruska treba vrátiť rodičom

Komisárka Rady Európy (RE) pre ľudské práva Dunja Mijatovičová v pondelok po návšteve Ukrajiny vyzvala na konkrétne riešenia, aby sa ukrajinské deti odvlečené Ruskom mohli opätovne spojiť so svojimi rodinami. Informuje o tom spravodajca TASR.

Rusko podľa nej tým, že nevracia ukrajinské deti oddelené od rodín a ich zákonných zástupcov, vážne porušuje ľudské práva.

Ako pokračovala, ruská agresia na Ukrajine viedla k vysídleniu miliónov ľudí, čím sa mnohé deti vystavili riziku odlúčenia od rodičov alebo opatrovateľov. Tisíce ukrajinských detí, vrátane celých sirotincov a ústavov starostlivosti, boli evakuované do iných miest na Ukrajine a do iných štátov Európy. Komisárka zdôraznila potrebu posilniť identifikáciu a registráciu detí bez sprievodu v Európe a zaviesť postupy, aby sa našli ich rodiny a deti sa mohli s nimi znova spojiť.

„Mnoho ukrajinských detí postihnutých vojnou bolo odvezených alebo skončilo v Ruskej federácii alebo na územiach Ukrajiny okupovaných Ruskom. Okolnosti takýchto prípadov sa značne líšia," uviedla Mijatovičová. Dodala, že niektoré ukrajinské deti odvezené do Ruska dostali ruské občianstvo, aby mohli byť neskôr adoptované.

Jednou kategóriou sú siroty a deti z ústavov z regiónov Ukrajiny okupovaných Rusmi, ktoré boli odvezené do Ruska od roku 2014. Iné deti boli odvlečené z opatrovateľských ústavov nachádzajúcich sa v regiónoch Ukrajiny, ktoré sa po 24. februári 2022 dostali pod kontrolu ruských síl.

Podľa svedkov, s ktorými sa komisárka rozprávala v Kyjeve, ruské úrady často tvrdia, že presunuté deti sú siroty alebo bez rodičovskej starostlivosti. Bežne im menia opatrovnícke ústavy alebo ich umiestňujú do pestúnskej starostlivosti. Deje sa tak bez toho, aby sa ruské úrady usilovali nájsť príbuzných detí na Ukrajine.

Osobitnou kategóriou sú podľa nej deti bez sprievodu, ktorých rodičia alebo opatrovatelia boli zabití, zranení, zadržaní alebo zmizli počas nepriateľských akcií, napríklad počas ostreľovania Mariupola.

Niektoré deti boli oddelené od svojich rodín počas „filtračného" procesu v priebehu evakuácie civilistov alebo počas ich presunu do Ruska. V oblastiach, ktoré sa dostali pod dočasnú kontrolu ruských síl, boli niektoré deti poslané do rekreačných táborov v rôznych častiach Ruska alebo na územiach Ukrajiny okupovaných Ruskom, ako je Krym. Mnohé z nich neboli po skončení rekreácie vrátené svojim rodičom. Úrady z detských táborov ich údajne odmietajú vydať, pokiaľ si ich rodičia nevyzdvihnú osobne.

Ako upozornila Mijatovičová, existujú indície, že deti zadržiavané v takýchto táboroch sú vystavené protiukrajinským náladám a ruskej indoktrinácii.

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.