Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Empire State Building rozsvietili na pamiatku obetí zemetrasenia

Vrchol slávneho mrakodrapu Empire State Building v New Yorku rozsvietili v noci na utorok v červeno-bielych farbách tureckej vlajky na pamiatku viac než 50-tisíc obetí na životoch, ktoré si v Turecku a Sýrii vyžiadalo ničivé zemetrasenie zo 6. februára. TASR správu prevzala z agentúry DPA.

Vrchol tohto svetoznámeho monumentu na newyorskom Manhattane rozsvietili na pamiatku obetí presne mesiac po tejto prírodnej katastrofe.

Empire State Buliding svieti takmer každý večer v iných farbách. Príležitosti ponúkajú aj rôzne sviatky či vzdanie úcty úspešným športovým družstvám, píše DPA.

Dve po sebe nasledujúce zemetrasenia s magnitúdami 7,7 a 7,6 postihli 6. februára oblasť juhovýchodného Turecka a severozápadu Sýrie. Len v Turecku zahynulo viac než 46.000 ľudí, pričom ďalšie tisícky prišli o život v susednej Sýrii.

(tasr)

Minúta  |  

Podľa Guterresa nastane rovnosť medzi pohlaviami až o 300 rokov. Patriarchát sa bráni, ale my tiež, vraví

Generálny tajomník Organizácie Spojených národov António Guterres v pondelok vyjadril ľútosť nad tým, že rovnosť medzi ženami a mužmi vo svete je čoraz vzdialenejším cieľom, ktorý sa dosiahne prinajlepšom "o 300 rokov".

Ako informovala agentúra AFP, Guterres to uviedol vo svojom prejave na úvod dvoch týždňov zasadnutia Komisie o postavení žien (CSW) a dva dni pred Medzinárodným dňom žien, ktorý si svet pripomína 8. marca.

V prejave, ktorý zaznel v amfiteátri Valného zhromaždenia OSN, Guterres povedal, že "práva žien sú zneužívané, ohrozované, porušované na celom svete". Spomenul úmrtnosť matiek, vylúčenie dievčat zo školskej dochádzky, či deti nútené do predčasného sobáša. Sumarizoval, že "pokrok dosiahnutý za desaťročia sa nám stráca pred očami".

Láme sa to napríklad v Afganistane

Ako príklad uviedol Afganistan, kde sa v auguste roku 2021 dostalo k moci fundamentalistické hnutie Taliban a kde následne "boli ženy a dievčatá vymazané z verejného života".

Ďalšie krajiny síce Guterres nemenoval, ale poukázal na to, že v mnohých krajinách sa obmedzujú reprodukčné práva žien. Spomenul aj dievčatá chodiace do školy, ktorým za to hrozí únos či útok.

AFP si všimla, že Guterres v tejto časti prejavu nespomenul Irán, ktorý 14. decembra 2022 s okamžitou platnosťou vylúčený z Komisie pre postavenie žien, a to hlasovaním Hospodárskej a sociálnej rady Organizácie Spojených národov (ECOSOC) na podnet Spojených štátov. Išlo o reakciu na násilné potlačenie demonštrácií, ktoré sa od jesene konali v Iráne a ktorých iniciátorkami boli ženy.

Guterres vyhlásil, že "stáročia patriarchátu, diskriminácie a škodlivých stereotypov vytvorili obrovskú rodovú priepasť (aj) vo vede a technike". Poznamenal, že ide o oblasti, v ktorých ženy predstavujú len "tri percentá laureátov Nobelových cien" vo vedeckých sektoroch.

Vyjadril úctu výskumníčkam

Vzdal však súčasne hold výskumníčkam - Francúzke Emmanuelle Charpentierovej a Američanke Jennifer Doudnovej - historicky prvému tímu žien, ktorý získal Nobelovu cenu za vedu - v odbore chémia. Poznamenal ale tiež, že "mužské tímy to vyhrali 172-krát".

Vyzval tiež na celosvetové "kolektívne akcie" vlád, občianskej spoločnosti a súkromného sektora s cieľom poskytnúť vzdelávanie zohľadňujúce rodovú rovnosť, zlepšiť nácvik zručností a viac investovať do odstránenia nerovnosti pri vzdelávaní v oblasti počítačovej gramotnosti.

"Patriarchát sa bráni. Ale my tiež," dodal Guterres s tým, že "OSN stojí všade pri ženách a dievčatách."

Komisia pre postavenie žien (CSW) je hlavným globálnym medzivládnym orgánom, ktorý sa venuje výlučne presadzovaniu rodovej rovnosti a posilneniu postavenia žien. Táto komisia Hospodárskej a sociálnej rady (ECOSOC) bola zriadená rezolúciou ECOSOC z 21. júna 1946.

(tasr)

Minúta  |  

Prezident Si Ťin-pching odsúdil Američanmi vedené "potláčanie" Číny

Čínsky prezident Si Ťin-pching v prejave na výročnom kongrese Čínskeho ľudového politického poradného zhromaždenia (CPPCC) v Pekingu v noci na utorok odsúdil Spojenými štátmi vedené "potláčanie Číny", informuje TASR s odvolaním sa na správu agentúry AFP.

"Západné krajiny vedené Spojenými štátmi zaviedli všestranné obmedzenie, obkľúčenie a potláčanie Číny, čo prinieslo bezprecedentné závažné výzvy pre rozvoj našej krajiny," citovala čínskeho prezidenta tamojšia tlačová agentúra Sinchua.

Šesťdesiatdeväťročný čínsky vodca, ktorý sa pripravuje na začatie tretieho po sebe idúceho funkčného obdobia, uviedol, že posledných päť rokov bolo pretkaných novými prekážkami, ktoré ohrozujú ekonomický rast Číny.

Si Ťin-pching dodal, že Čína musí "mať odvahu bojovať, keďže krajina čelí hlbokým a zložitým zmenám na domácej i medzinárodnej scéne", uvádza sa v prejave k delegátom CPPCC.

Peking a Washington mali v uplynulých rokoch nezhody okrem iných v otázkach obchodu či ľudských práv, pripomína AFP.

Vzťahy medzi oboma krajinami sa však minulý mesiac ešte viac zhoršili po tom, čo USA zostrelili čínsky balón, o ktorom tvrdili, že bol využívaný na špionážne účely – čo Peking rozhodne popiera.

Vysokopostavení americkí predstavitelia tiež opakovane varovali, že Čína môže v ďalších rokoch vojensky vtrhnúť na ostrov Taiwan a pokúsiť sa ho ovládnuť.

Incident s balónom viedol aj k odloženiu plánovanej cesty amerického ministra zahraničných vecí Antonyho Blinkena do Pekingu na schôdzku, na ktorej sa malo rokovať o celom rade závažných otázok.

(tasr)

Minúta  |  

Moskva: Ruskí mierotvorcovia zastavili smrtiacu potýčku v Náhornom Karabachu

Rusko v pondelok vyhlásilo, že jeho mierovým jednotkám sa podarilo zastaviť prestrelku medzi Azerbajdžancami a Arménmi v spornom Náhornom Karabachu, ku ktorej došlo v nedeľu a zahynulo pri nej päť osôb. Informuje agentúra AFP.

Proarménske separatistické orgány na margo víkendového incidentu uviedli, že „sabotážna skupina azerbajdžanských ozbrojených síl spustila paľbu na auto patriace pasovému a vízovému oddeleniu polície".

Azerbajdžanské ministerstvo obrany túto verziu poprelo a uviedlo, že jeho jednotky sa snažili zastaviť vozidlá so zbraňami, keď „sa strieľalo na azerbajdžanských vojakov".

„Vďaka úsiliu príslušníkov ruských mierových jednotiek sa potýčku podarilo zastaviť," uviedol vo vyhlásení ruský rezort diplomacie.

Enkláva Náhorný Karabach je medzinárodne uznanou súčasťou Azerbajdžanu, väčšinu z jeho 120-tisíc obyvateľov však tvoria Arméni. Od Azerbajdžanu sa odštiepil počas prvej vojny v 90. rokoch. Obe tieto postsovietske republiky viedli o Náhorný Karabach už dve vojny.

Snahy medzinárodného spoločenstva o trvalé mierové urovnanie tohto konfliktu zatiaľ neboli úspešné.

Rusko vyslalo do oblasti mierové jednotky v roku 2020. Stalo sa tak v súlade s dohodou o prímerí medzi Arménskom a Azerbajdžanom, ktorú sprostredkovala práve Moskva. Jerevan však Rusko obviňuje z toho, že jeho mierová misia v Karabachu zlyhala.

(tasr)

Minúta  |  

Turecká opozícia má spoločného kandidáta, ktorý vyzve vo voľbách Erdogana

Turecká opozícia sa po niekoľkých mesiacoch rokovaní v pondelok dohodla na spoločnom kandidátovi, ktorý v májových prezidentských voľbách vyzve úradujúcu hlavu štátu Recepa Tayyipa Erdogana. Kandidátom opozície bude sociálnodemokratický politik Kemal Kiličdaroglu, ktorý je predsedom Republikánskej ľudovej strany. Informuje o tom agentúra AFP.

V prípade volebného víťazstva sa Kiličdaroglu zaviazal vymenovať lídrov ďalších piatich opozičných strán za viceprezidentov.

Agentúra AFP pripomína, že v Turecku mnohí považujú tieto voľby za najdôležitejšie od vzniku republiky pred 100 rokmi. Úradujúci prezident Erdogan, ktorý je pri moci už dve desaťročia, čelí hospodárskej kríze a tiež následkom ničivého februárového zemetrasenia.

Prieskumy naznačujú, že výsledok volieb bude tesný. Nomináciu Kiličdarogla kritizuje jedna z opozičných líderiek Meral Akšenerová, podľa ktorej tento nevýrazný ľavicový politik z dlho marginalizovanej šiítskej náboženskej skupiny alevitov nedokáže osloviť širšiu verejnosť. Namiesto toho vyzvala populárnejších starostov Istanbulu alebo Ankary, aby kandidoval radšej jeden z nich.

Obaja sa stretli s Akšenerovou v pondelok a snažili sa ju presvedčiť, aby sa spolu so svojou nacionalistickou stranou Iyi vrátila do opozičného volebného bloku. Kiličdaroglu tvrdí, že obaja starostovia by mali zostať vo svojich funkciách, aby sa v týchto kľúčových mestách predišlo zvoleniu Erdoganových ľudí.

(tasr)

Minúta  |  

Syn poľskej poslankyne, ktorého zneužil LGBT aktivista, spáchal samovraždu. Opozícia viní médiá

Provládne médiá v Poľsku sú terčom kritiky v súvislosti so samovraždou syna opozičnej poslankyne, ktorý sa pred niekoľkými rokmi stal obeťou pohlavného zneužitia pedofilom.

Ako v pondelok napísala agentúra AP, 15-ročný chlapec spáchal samovraždu po tom, ako štátna televízia a rozhlas vlani decembri zverejnili niektoré detaily o kauze pohlavného zneužitia mladistvých. Aj keď chlapca priamo nemenovali, poskytli dostatok detailov, na ktorých základe ho verejnosť mohla identifikovať, informuje TASR.

Chlapcova matka, Magdalena Filiksová, ktorá je poslankyňou parlamentu za opozičnú Občiansku koalíciu, minulý piatok na sociálnych sieťach oznámila, že jej syn Mikolaj zomrel, a to 17. februára. Dodala, že pohreb sa uskutoční v Štetíne v utorok, v predvečer synových nedožitých 16. narodenín

Poslankyňa neuviedla žiadne podrobnosti o príčinách smrti svojho syna, ale požiadala, aby médiá – toto slovo dala v statuse do úvodzoviek – rešpektovali súkromie rodiny a nezúčastnili sa na pohrebe.

Časť obviňuje poľské médiá

Opoziční politici na sociálnej sieti Twitter vyjadrili smútok, zdesenie i rozhorčenie nad správami o smrti syna kolegyne, ku ktorej došlo v čase, keď Poľsko registruje nárast samovrážd mladých ľudí. Časť politikov i verejnosti obvinila štátne médiá, ktoré kontroluje vládna strana Právo a spravodlivosť (PiS), že vytvorili atmosféru, ktorá chlapca doviedla k samovražde. Časť z tvítov vidno nižšie.

Aj právni experti, ktorých citoval poľský spravodajský web Wiadomošči, sa domnievajú, že došlo k tzv. druhotnej viktimizácii obete.

Mikolaj si totiž síce siahol na život viac ako dva roky po tom, čo v roku 2020 zažil zneužívanie, ale súčasne len niekoľko týždňov po tom, čo o jeho prípade začali informovať štátne médiá.

Páchateľ z radov LGBT aktivistov

Páchateľom pedofilného útoku bol miestny politik Občianskej platformy a LGBT aktivista. Tento muž, identifikovaný ako Krzysztof F., bol v roku 2021 odsúdený na viac ako štyri roky väzenia za sexuálne zneužívanie a poskytovanie drog neplnoletým.

Podľa zákona identita obete vtedy nebola zverejnená – ide o štandardnú ochranu poskytovanú maloletým, ktorí sú obeťami sexuálnych trestných činov, aby sa predišlo ich ďalšiemu utrpeniu.

Stanica Radio Szczecin však v decembri zverejnila niektoré detaily prípadu. Hoci meno chlapca nespomenula, uviedla jeho vek a informáciu, že jeho matka je poslankyňou. Poslucháčom to stačilo na to, aby si odvodili totožnosť obete.

Médiá pod paľbou kritiky

Od zverejnenia správy o chlapcovej smrti sa sociálne siete v Poľsku zaplnili odsúdením regionálnej rozhlasovej stanice a novinára, ktorý príspevok do vysielania pripravil. Kritike čelia aj ďalšie štátne médiá i PiS, a to za spôsob, akým ich využíva.

Stanica Radio Szczecin o chlapcovej samovražde neinformovala. Hovorca vlády Piotr Müller v pondelok celú záležitosť odmietol komentovať, doplnila AP.

Poľský spravodajský web Wiadomošči v pondelok informoval, že Mikolajovým prípadom sa zaoberá príslušná okresná prokuratúra, ktorá ho vyšetruje ako podozrenie z nabádania na samovraždu.

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.