Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Turecko si predvolalo veľvyslanca USA, dôvodom je návšteva Milleyho v Sýrii

Turecké ministerstvo zahraničných vecí si v pondelok predvolalo amerického veľvyslanca Jeffa Flakea, aby vyjadrilo nespokojnosť s víkendovou neohlásenou návštevou predsedu Zboru náčelníkov štábov ozbrojených síl USA Marka Milleyho v Sýrii. Informuje o tom agentúry Reuters.

Cieľom Milleyho návštevy bolo podľa amerického ministerstva zahraničných vecí vykonať prehliadku americkej misie. Tá už takmer osem rokov pôsobí na územiach, ktoré ovládajú Kurdmi vedené Sýrske demokratické sily (SDF), pripomína Reuters.

AFP doplnila, že na viacerých základniach a stanovištiach na severovýchode Sýrie pôsobí približne 900 amerických vojakov, ktorí sa zapájajú do boja proti zvyškom skupiny Islamský štát (IS).

SDF sú jedným z hlavných spojencov medzinárodnej koalície vedenej USA a zohrali dôležitú úlohu pri tejto porážke extrémistickej organizácie (IS) v Sýrii. Podpora SDF zo strany USA je už však roky predmetom napätia medzi Washingtonom a Ankarou, píše AFP.

Turecko považuje kurdské Oddiely ľudovej obrany (YPG), ktoré sú zložkou SDF, za sýrsku odnož v Turecku zakázanej Strany kurdských pracujúcich (PKK) a obe skupiny (YPG a PKK) označuje za teroristov.

(tasr)

Minúta  |  

Ukrajina požiadala USA o sporné kazetové zbrane

Ukrajina, ktorá už dlhšie žiada spojencov o viac ťažkých zbraní, požiadala Spojené štáty o kontroverznú kazetovú muníciu. V utorok o tom informoval portál britskej stanice Sky News a tlačová agentúra Reuters.

Kyjev chce údajne kazetové bomby MK-20 rozmontovať, aby z nich získal protipancierové bombičky, ktoré potom plánuje zhadzovať z dronov na ruské jednotky.

Používanie kazetovej munície zakazuje vyše 120 krajín. Obvykle sa z týchto zbraní uvoľní obrovské množstvo menších bombičiek, ktoré dokážu nevyberane zabíjať na ploche až niekoľkých hektárov, čo ohrozuje životy civilistov.

Ukrajina dúfa, že kazetová munícia jej zaistí prevahu v boji proti ruským silám na východe Ukrajiny. Ukrajinské ministerstvo obrany v Kyjeve zatiaľ neodpovedalo agentúre Reuters na otázky týkajúce sa žiadosti o dodanie kazetovej munície.

Hovorkyňa americkej Národnej bezpečnostnej rady len uviedla, že Ukrajina a Biely dom "úzko spolupracujú" v oblasti vojenskej pomoci, ale nemá pre verejnosť žiadne informácie o tom, že by ukrajinská armáda získala nové vojenské kapacity.

(tasr)

Minúta  |  

Čína prirovnáva možné dodávky svojich zbraní Rusku k spolupráci USA a Taiwanu

Čínsky minister zahraničných vecí Čchin Kang v utorok vyzval na riešenie konfliktu na Ukrajine prostredníctvom mierových rokovaní. Možné dodávky zbraní z Číny do Ruska zároveň prirovnal k predaju amerických zbraní Taiwanu. Informujú o tom agentúry DPA a stanice CNN.

Podľa neho v spojitosti s konfliktom na Ukrajine musia byť rešpektované "zákonné záujmy všetkých strán". Čína touto slovnou formuláciou zvyčajne dáva najavo svoju podporu Rusku, komentuje DPA.

"Čína túto krízu nevytvorila. Nie je účastníckou stranou krízy a žiadnej zo strán nedodala zbrane," povedal Čchin Kang na výročnom kongrese Čínskeho ľudového politického poradného zhromaždenia (CPPCC) v Pekingu. Takisto označil za neprijateľné, aby bola Čína v tejto súvislosti z niečoho obviňovaná či sankciovaná.

"Konflikt, sankcie a nátlak problém nevyriešia," povedal čínsky minister a dodal, že potrebný je pokoj, racionalita a dialóg.

Pokusy vysokopostavených predstaviteľom USA o zásahy do vecí týkajúcich sa Taiwanu označil za absurdné. Taiwan je podľa jeho slov záležitosťou Číny. "Žiadna iná krajina nemá právo do toho zasahovať," povedal. Takisto pripomenul postoj Pekingu, ktorý nevylučuje použitie sily na získanie kontroly nad týmto ostrovom.

Taiwan má vlastnú vládu od roku 1949. Peking však tento ostrov s približne 23 miliónmi obyvateľov považuje za súčasť územia jedinej Číny.

(tasr)

Minúta  |  

Kanada bude vyšetrovať údajné zasahovanie Číny do tamojších volieb

Kanadský premiér Justin Trudeau v pondelok oznámil, že v najbližších dňoch vymenuje nezávislého osobitného spravodajcu pre vyšetrovanie údajného čínskeho zasahovania do posledných dvoje federálnych volieb v Kanade. Informuje o o tom správa agentúry AFP.

Kanadské médiá v uplynulých týždňoch s odvolaním sa na uniknuté informácie tajných služieb podrobne opisovali údajné pokusy Pekingu zasahovať do týchto volieb. Vzťahovalo sa to údajne aj na tajné financovanie alebo zapojenie sa do volebných kampaní istých kandidátov v rokoch 2019 a 2021. Čína tieto obvinenia rázne poprela a označila ich za osočovanie.

Spravodajca má vypracovať odborné odporúčania na boj proti zasahovaniu do volieb a na "posilnenie našej demokracie", povedal Trudeau a dodal, že na prešetrenie zasahovania do volieb zo zahraničia vymenoval aj dva vyšetrovacie výbory.

Vyhlásenie kanadského premiéra prišlo po tom, čo opozičné strany v Kanade už niekoľko dní vyzývali na nezávislé verejné vyšetrovanie v tejto otázke, píše AFP.

Trudeau ubezpečil, že jeho vláda sa bude držať odporúčaní osobitného spravodajcu a poveril tiež členov parlamentného výboru pre národnú bezpečnosť a spravodajstvo, aby začali nové vyšetrovanie cudzieho zasahovania do kanadských volieb. Výbor už predstavil jednu správu k tejto otázke v roku 2019. Kanadskú vládu v nej vyzval, aby v prípade podnikla viac krokov.

"Akýkoľvek pokus o zasahovanie zo strany zahraničného činiteľa je znepokojujúci a ide o vážnu vec," povedal Trudeau s tým, že "čínska vláda a iné režimy, ako Irán a Rusko, sa pokúšajú zasahovať nielen do našej demokracie, ale aj do našej krajiny všeobecne".

(tasr)

Minúta  |  

Empire State Building rozsvietili na pamiatku obetí zemetrasenia

Vrchol slávneho mrakodrapu Empire State Building v New Yorku rozsvietili v noci na utorok v červeno-bielych farbách tureckej vlajky na pamiatku viac než 50-tisíc obetí na životoch, ktoré si v Turecku a Sýrii vyžiadalo ničivé zemetrasenie zo 6. februára. TASR správu prevzala z agentúry DPA.

Vrchol tohto svetoznámeho monumentu na newyorskom Manhattane rozsvietili na pamiatku obetí presne mesiac po tejto prírodnej katastrofe.

Empire State Buliding svieti takmer každý večer v iných farbách. Príležitosti ponúkajú aj rôzne sviatky či vzdanie úcty úspešným športovým družstvám, píše DPA.

Dve po sebe nasledujúce zemetrasenia s magnitúdami 7,7 a 7,6 postihli 6. februára oblasť juhovýchodného Turecka a severozápadu Sýrie. Len v Turecku zahynulo viac než 46.000 ľudí, pričom ďalšie tisícky prišli o život v susednej Sýrii.

(tasr)

Minúta  |  

Podľa Guterresa nastane rovnosť medzi pohlaviami až o 300 rokov. Patriarchát sa bráni, ale my tiež, vraví

Generálny tajomník Organizácie Spojených národov António Guterres v pondelok vyjadril ľútosť nad tým, že rovnosť medzi ženami a mužmi vo svete je čoraz vzdialenejším cieľom, ktorý sa dosiahne prinajlepšom "o 300 rokov".

Ako informovala agentúra AFP, Guterres to uviedol vo svojom prejave na úvod dvoch týždňov zasadnutia Komisie o postavení žien (CSW) a dva dni pred Medzinárodným dňom žien, ktorý si svet pripomína 8. marca.

V prejave, ktorý zaznel v amfiteátri Valného zhromaždenia OSN, Guterres povedal, že "práva žien sú zneužívané, ohrozované, porušované na celom svete". Spomenul úmrtnosť matiek, vylúčenie dievčat zo školskej dochádzky, či deti nútené do predčasného sobáša. Sumarizoval, že "pokrok dosiahnutý za desaťročia sa nám stráca pred očami".

Láme sa to napríklad v Afganistane

Ako príklad uviedol Afganistan, kde sa v auguste roku 2021 dostalo k moci fundamentalistické hnutie Taliban a kde následne "boli ženy a dievčatá vymazané z verejného života".

Ďalšie krajiny síce Guterres nemenoval, ale poukázal na to, že v mnohých krajinách sa obmedzujú reprodukčné práva žien. Spomenul aj dievčatá chodiace do školy, ktorým za to hrozí únos či útok.

AFP si všimla, že Guterres v tejto časti prejavu nespomenul Irán, ktorý 14. decembra 2022 s okamžitou platnosťou vylúčený z Komisie pre postavenie žien, a to hlasovaním Hospodárskej a sociálnej rady Organizácie Spojených národov (ECOSOC) na podnet Spojených štátov. Išlo o reakciu na násilné potlačenie demonštrácií, ktoré sa od jesene konali v Iráne a ktorých iniciátorkami boli ženy.

Guterres vyhlásil, že "stáročia patriarchátu, diskriminácie a škodlivých stereotypov vytvorili obrovskú rodovú priepasť (aj) vo vede a technike". Poznamenal, že ide o oblasti, v ktorých ženy predstavujú len "tri percentá laureátov Nobelových cien" vo vedeckých sektoroch.

Vyjadril úctu výskumníčkam

Vzdal však súčasne hold výskumníčkam - Francúzke Emmanuelle Charpentierovej a Američanke Jennifer Doudnovej - historicky prvému tímu žien, ktorý získal Nobelovu cenu za vedu - v odbore chémia. Poznamenal ale tiež, že "mužské tímy to vyhrali 172-krát".

Vyzval tiež na celosvetové "kolektívne akcie" vlád, občianskej spoločnosti a súkromného sektora s cieľom poskytnúť vzdelávanie zohľadňujúce rodovú rovnosť, zlepšiť nácvik zručností a viac investovať do odstránenia nerovnosti pri vzdelávaní v oblasti počítačovej gramotnosti.

"Patriarchát sa bráni. Ale my tiež," dodal Guterres s tým, že "OSN stojí všade pri ženách a dievčatách."

Komisia pre postavenie žien (CSW) je hlavným globálnym medzivládnym orgánom, ktorý sa venuje výlučne presadzovaniu rodovej rovnosti a posilneniu postavenia žien. Táto komisia Hospodárskej a sociálnej rady (ECOSOC) bola zriadená rezolúciou ECOSOC z 21. júna 1946.

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.