Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Kim Čong-unova sestra varovala pred zdrvujúcimi krokmi proti USA a Južnej Kórei

Vplyvná sestra severokórejského vodcu Kim Čong-una v utorok varovala, že sú pripravení podniknúť „rýchle, zdrvujúce kroky“ proti Spojeným štátom a Južnej Kórei. Kim Jo-čong sa tak vyjadrila deň po tom, čo v rámci americko-juhokórejských cvičení preletel americký bombardér B-52 schopný niesť jadrové zbrane. Podrobnosti o plánovaných krokoch však Kim vo svojom vyhlásení, ktoré zverejnili štátne médiá, neuviedla.

Kórejská ľudovodemokratická republika (KĽDR) vníma vojenské cvičenia USA a Južnej Kórey za nácvik invázie a zvyčajne na ne reaguje testami zbraní, pripomína agentúra AP. Soul a Washington plánujú tento mesiac obnoviť najväčšie poľné cvičenia.

„Demonštratívne vojenské kroky a všetky druhy rétoriky zo strany USA a Južnej Kórey, ktoré sú také extrémne šialené, že ich nemožno prehliadnuť, nepochybne poskytujú (KĽDR) podmienky na to, aby bola nútená niečo urobiť, aby sa s nimi vyrovnala,“ vyhlásila Kim.

V separátnom stanovisku severokórejské ministerstvo zahraničia nazvalo spomenutý prelet B-52 ľahkovážnou provokáciou, ktorá posúva situáciu na polostrove „hlbšie do bezodnej šlamastiky“. Podľa rezortu „neexistuje žiadna záruka, že nenastane násilný fyzický konflikt“, ak budú americko-juhokórejské vojenské provokácie pokračovať.

(sita)

Minúta  |  

Šéf Pentagónu Austin nečakane pricestoval do Iraku

Americký minister obrany Lloyd Austin v utorok pricestoval na vopred neohlásenú návštevu Iraku. Informuje o o tom agentúry Reuters, ktorá sa odvolala na nemenovaného vysokého predstaviteľa amerického ministerstva obrany.

"Som tu, aby som opätovne potvrdil strategické partnerstvo USA a Iraku v období, keď smerujeme k bezpečnejšiemu, stabilnejšiemu a suverénnemu Iraku," uviedol Austin.

Návšteva má preukázať odhodlanie Washingtonu zachovať svoju vojenskú prítomnosť v krajine. Spojené štáty majú tiež všeobecne záujem o strategické partnerstvo s Bagdadom, povedal zmienený predstaviteľ novinárom pod podmienkou zachovania anonymity.

Reuters pripomína, že Austin pôsobil ako posledný veliteľ amerických síl v Iraku v rokoch 2010 až 2011. Invázia vedená Spojenými štátmi tam v roku 2003 zvrhla režim irackého diktátora Saddáma Husajna.

(tasr)

Minúta  |  

Hrubý domáci produkt Slovenska sa vlani zvýšil o 1,7 percenta

Hrubý domáci produkt Slovenska v roku 2022 vzrástol v stálych cenách (sezónne neupravený) o 1,7 percenta a dosiahol nominálny objem 107,7 miliardy eur. Výkon ekonomiky bol súčasne o 1,2 percenta vyšší ako tesne pred pandémiou v porovnaní s rokom rokom 2019. V utorok o tom informoval Štatistický úrad (ŠÚ) SR.

Celkovo z desiatich skupín odvetví malo osem medziročne vyšší výkon. Najvýznamnejší pozitívny vplyv na vývoj ekonomiky mal rast odvetví zastrešujúcich obchod, dopravu so skladovaním, ako aj ubytovacie a stravovacie služby o 7,5 percenta, a tiež nárast vo verejnej správe, obrane a sociálnom zabezpečení; vzdelávaní; zdravotníctve a sociálnej pomoci o 1,8 percenta. Pozitívny výsledok ekonomiky podporil aj rast o 1,1 percenta v oblasti nehnuteľností. Výkon ekonomiky však tlmil medziročný pokles priemyslu o 1,2 percenta.

Celkovú výkonnosť ekonomiky podporil najmä rast domáceho dopytu o 3,6 percenta ovplyvnený zvýšením konečnej spotreby domácností o 5,2 percenta a rastom investícií o 6,5 percenta. Medziročne nižšie boli výdavky vo verejnej správe o 3,2 percenta. Export na celoročnej úrovni vzrástol o jedno percento, dovoz o tri percentá.

Slovenská ekonomika však v poslednom štvrťroku napredovala najpomalšie. HDP vo štvrtom štvrťroku 2022 medziročne vzrástol o 1,1 percenta (v stálych cenách, sezónne neupravený). Slovenská ekonomika si udržala rast, ale tempo jej rastu bolo najnižšie za posledných sedem štvrťrokov. Objem HDP v bežných cenách bol medziročne vyšší o 9,3 percenta a dosiahol 28,3 miliardy eur. Po sezónnej úprave bol HDP medzikvartálne reálne vyšší o 0,3 percenta.

(tasr)

Minúta  |  

Turecko si predvolalo veľvyslanca USA, dôvodom je návšteva Milleyho v Sýrii

Turecké ministerstvo zahraničných vecí si v pondelok predvolalo amerického veľvyslanca Jeffa Flakea, aby vyjadrilo nespokojnosť s víkendovou neohlásenou návštevou predsedu Zboru náčelníkov štábov ozbrojených síl USA Marka Milleyho v Sýrii. Informuje o tom agentúry Reuters.

Cieľom Milleyho návštevy bolo podľa amerického ministerstva zahraničných vecí vykonať prehliadku americkej misie. Tá už takmer osem rokov pôsobí na územiach, ktoré ovládajú Kurdmi vedené Sýrske demokratické sily (SDF), pripomína Reuters.

AFP doplnila, že na viacerých základniach a stanovištiach na severovýchode Sýrie pôsobí približne 900 amerických vojakov, ktorí sa zapájajú do boja proti zvyškom skupiny Islamský štát (IS).

SDF sú jedným z hlavných spojencov medzinárodnej koalície vedenej USA a zohrali dôležitú úlohu pri tejto porážke extrémistickej organizácie (IS) v Sýrii. Podpora SDF zo strany USA je už však roky predmetom napätia medzi Washingtonom a Ankarou, píše AFP.

Turecko považuje kurdské Oddiely ľudovej obrany (YPG), ktoré sú zložkou SDF, za sýrsku odnož v Turecku zakázanej Strany kurdských pracujúcich (PKK) a obe skupiny (YPG a PKK) označuje za teroristov.

(tasr)

Minúta  |  

Ukrajina požiadala USA o sporné kazetové zbrane

Ukrajina, ktorá už dlhšie žiada spojencov o viac ťažkých zbraní, požiadala Spojené štáty o kontroverznú kazetovú muníciu. V utorok o tom informoval portál britskej stanice Sky News a tlačová agentúra Reuters.

Kyjev chce údajne kazetové bomby MK-20 rozmontovať, aby z nich získal protipancierové bombičky, ktoré potom plánuje zhadzovať z dronov na ruské jednotky.

Používanie kazetovej munície zakazuje vyše 120 krajín. Obvykle sa z týchto zbraní uvoľní obrovské množstvo menších bombičiek, ktoré dokážu nevyberane zabíjať na ploche až niekoľkých hektárov, čo ohrozuje životy civilistov.

Ukrajina dúfa, že kazetová munícia jej zaistí prevahu v boji proti ruským silám na východe Ukrajiny. Ukrajinské ministerstvo obrany v Kyjeve zatiaľ neodpovedalo agentúre Reuters na otázky týkajúce sa žiadosti o dodanie kazetovej munície.

Hovorkyňa americkej Národnej bezpečnostnej rady len uviedla, že Ukrajina a Biely dom "úzko spolupracujú" v oblasti vojenskej pomoci, ale nemá pre verejnosť žiadne informácie o tom, že by ukrajinská armáda získala nové vojenské kapacity.

(tasr)

Minúta  |  

Čína prirovnáva možné dodávky svojich zbraní Rusku k spolupráci USA a Taiwanu

Čínsky minister zahraničných vecí Čchin Kang v utorok vyzval na riešenie konfliktu na Ukrajine prostredníctvom mierových rokovaní. Možné dodávky zbraní z Číny do Ruska zároveň prirovnal k predaju amerických zbraní Taiwanu. Informujú o tom agentúry DPA a stanice CNN.

Podľa neho v spojitosti s konfliktom na Ukrajine musia byť rešpektované "zákonné záujmy všetkých strán". Čína touto slovnou formuláciou zvyčajne dáva najavo svoju podporu Rusku, komentuje DPA.

"Čína túto krízu nevytvorila. Nie je účastníckou stranou krízy a žiadnej zo strán nedodala zbrane," povedal Čchin Kang na výročnom kongrese Čínskeho ľudového politického poradného zhromaždenia (CPPCC) v Pekingu. Takisto označil za neprijateľné, aby bola Čína v tejto súvislosti z niečoho obviňovaná či sankciovaná.

"Konflikt, sankcie a nátlak problém nevyriešia," povedal čínsky minister a dodal, že potrebný je pokoj, racionalita a dialóg.

Pokusy vysokopostavených predstaviteľom USA o zásahy do vecí týkajúcich sa Taiwanu označil za absurdné. Taiwan je podľa jeho slov záležitosťou Číny. "Žiadna iná krajina nemá právo do toho zasahovať," povedal. Takisto pripomenul postoj Pekingu, ktorý nevylučuje použitie sily na získanie kontroly nad týmto ostrovom.

Taiwan má vlastnú vládu od roku 1949. Peking však tento ostrov s približne 23 miliónmi obyvateľov považuje za súčasť územia jedinej Číny.

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.