Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Pistorius je v Litve, k trvalému vyslaniu nemeckej brigády je skeptický

Nemecký minister obrany Boris Pistorius, ktorý je na návšteve Litvy, v utorok vyjadril odhodlanie Nemecka vojensky chrániť svojich spojencov v NATO. Vyjadril sa však skepticky k požiadavke Litvy o trvalé umiestnenie celej jednej nemeckej vojenskej brigády v tejto krajine. Informuje o tom správa agentúry DPA.

"Naša bezpečnosť je garantovaná prostredníctvom NATO a jeho spojencov," povedal a dodal, že v súčasnosti je východným krídlom NATO Poľsko, pobaltské štáty a ďalšie krajiny. Pripomenul, že na východnom krídle bolo do roku 1990 Nemecko.

Pistorius navštívil spoločné cvičenia litovských a nemeckých vojakov s názvom "Griffin Lightning", ktoré sa konajú v zasneženej lesnatej oblasti v Litve. Pripomenul, že Nemecko má v Litve najviac vojakov zo všetkých členských krajín NATO – 1 450, časť z nich sa zúčastňuje na cvičeniach.

"Plánujeme, aby bolo možné do Litvy na výcvik posielať jednotky, prípadne aj celú brigádu," povedal. Aktuálne je na manévroch v Litve nemecká tanková brigáda.

Táto brigáda trasu 1 200 kilometrov z Nemecka podľa ministra zdolala v rekordnom čase a pokazilo sa len jedno vozidlo, ktoré bolo podľa jeho slov "staršie než veliteľ vojakov". Vojaci a materiál sa do Litvy dopravili trajektom z nemeckého mesta Kiel, uvádza na svojej oficiálnej webovej stránke nemecká armáda.

(tasr)

Minúta  |  

Kremeľ: Za predlžovaním vojny na Ukrajine je viditeľná ruka. Americká

Spojené štáty robia všetko pre to, aby vojna na Ukrajine pokračovala, vyhlásil v utorok hovorca Kremľa Dmitrij Peskov. Informuje o tom televízia Sky News.

Čínsky minister zahraničných vecí Čchin Kang v utorok vyhlásil, že za predlžovaním a eskalovaním vojny na Ukrajine stojí "neviditeľná ruka". Peskov na to reagoval slovami, že Čchin len žartoval a táto ruka nie je neviditeľná.

"V tomto si dovolíme s našimi čínskymi kolegami nesúhlasiť. Je to, samozrejme, žart. A viete, v čom spočíva? Nie je to neviditeľná ruka, je to viditeľná ruka – je to ruka Spojených štátov, ruka Washingtonu," uviedol Peskov.

"Washington nechce koniec tejto vojny. Washington chce a urobí všetko preto, aby táto vojna pokračovala," dodal hovorca Kremľa.

Zároveň uviedol, že Moskva venuje veľkú pozornosť dvanásťbodovému mierovému plánu pre Ukrajinu, ktorú vo februári v čase prvého výročia začiatku invázie zverejnil Peking.

Moskva opakovane vyhlasuje, že USA a ich spojenci využívajú Ukrajinu na rozpútanie vojny proti Rusku. Tieto tvrdenia odmieta Kyjev i Západ, podľa ktorých Ukrajina bojuje o prežitie a Rusko sa snaží získať jej územie.         

(tasr)

Minúta  |  

OSN: Škody spôsobené zemetrasením v Turecku presiahnu sto miliárd dolárov

Škody spôsobené katastrofálnym zemetrasením, ktoré vo februári zasiahlo Turecko a Sýriu, sa len v Turecku odhadujú na viac ako sto miliárd dolárov. Oznámila to v utorok Organizácia Spojených národov (OSN). Informovala o tom správa agentúry AFP.

"Už teraz je jasné, že iba samotné škody presiahnu sto miliárd dolárov," povedala novinárom Louisa Vintonová z Rozvojového programu OSN (UNDP), pričom dodala, že náklady na obnovu "túto sumu ešte zvýšia".

Zemetrasenie s magnitúdou 7,8 a jeho dotrasy si v Turecku vyžiadali viac ako 45-tisíc mŕtvych, v susednej Sýrii táto prírodná katastrofa pripravila o život ďalších 5-tisíc osôb.

Svetová banka (WB) minulý týždeň zverejnila odhad, že ničivé zemetrasenie, ktoré zrovnalo so zemou celé mestá, spôsobilo v Turecku škody za viac ako 34 miliárd dolárov, pričom obnova by mala túto sumu ešte zdvojnásobiť.

Podľa Vintonovej však turecká vláda s podporou UNDP, WB a Európskej únie vypočítala oveľa vyššie škody. "Hoci ide o predbežný odhad, z doterajších výpočtov je zrejmé, že výška škôd, ktorú predložila vláda a ktorú podporili traja medzinárodní partneri, presiahne sto miliárd dolárov," uviedla.

Podľa jej slov bude tento odhad po dokončení základom pre darcovskú konferenciu o obnove a rekonštrukcii, ktorá sa uskutoční na budúci týždeň v Bruseli.

Náklady na obnovu vrátane úsilia o vybudovanie lepšej a environmentálne udržateľnejšej infraštruktúry "zjavne presiahnu túto sumu", zdôraznila Vintonová. Podľa jej slov je UNDP "veľmi sklamaný a zarmútený" doterajšou nízkou úrovňou reakcie na výzvy na financovanie.

V súčasnosti je financovaných len 9,6 percenta z celkovej sumy, ktorá bola 16. februára vyčlenená na bleskovú výzvu vo výške jednej miliardy dolárov.

(tasr)

Minúta  |  

Ukrajina bude v NATO vítaná, ale vstúpiť môže až po vojne, uviedol šéf európskych ľudovcov

Vstup Ukrajiny do NATO je jednou z podmienok, ktoré zabezpečia bezpečnostnú štruktúru v Európe. Avšak členstvo Ukrajiny v Severoatlantickej aliancii bude možné až po skončení vojny, ktorú vlani vo februári rozpútalo Rusko. Uviedol to predseda Európskej ľudovej strany (EPP) Manfred Weber v utorňajšom rozhovore pre ukrajinský internetový denník Európska pravda, na ktorý médiá upozornila EPP.

Weber, ktorý je zároveň aj vedúcim politickej skupiny ľudovcov v Európskom parlamente (EP), v rozhovore uviedol, že bolo chybou, že po samite NATO v Bukurešti v roku 2008 Ukrajina po prísľube prijatia do Aliancie nedostala aj akčný plán pre vstup. Zdôraznil, že nakoniec bude musieť Aliancia túto chybu napraviť.

"Ak prijmeme Fínsko a Švédsko do NATO, tak je v podstate jasné, že Ukrajina má na to úplne rovnaké právo! Fínsko má s Ruskom asi 1 400-kilometrové hranice, takže, prepáčte, ale nikto nebude môcť teraz hovoriť, že vstup Ukrajiny priblíži Rusko k NATO. Je však zrejmé, že Ukrajina musí prežiť vojnu, aby sa mohla k NATO pripojiť," opísal situáciu Weber.

V tejto súvislosti zdôraznil, že na rozšírenie NATO je potrebný mier, čo vedia aj Ukrajinci. "Štáty, ktoré sú účastníkmi vojny, nemôžu vstúpiť do NATO. Nevidím však žiadnu dlhodobú bezpečnostnú architektúru v Európe, kde Ukrajina nie je členom Aliancie," odkázal líder EPP.

Ako zdôraznil, jedným z kritérií vstupu do NATO je, že nový člen musí posilniť bezpečnosť Aliancie. To teraz Ukrajina robí zadržiavaním "hroznej ruskej vojnovej mašinérie". Podľa Webera je zrejmý aj súlad Ukrajiny s hodnotami Aliancie.

Weberov rozhovor pre ukrajinský internetový denník sa konal po tom, ako generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg oznámil, že pozval ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského na júlový samit NATO vo Vilniuse.

(tasr)

Minúta  |  

Až 35 percent slovenských žien nemá žiadne úspory, ukázal prieskum

Až 35 percent slovenských žien nemá žiadne úspory, pričom rovnaký problém sa týka 20 percent mužov. Vyplýva to z prieskumu 365.bank.

Slovenské ženy zarábajú v priemere zhruba o pätinu menej ako muži a okrem toho vykonávajú až tri štvrtiny celkovej neplatenej práce. Zároveň si v dôsledku nižších platov nedokážu nasporiť také vysoké sumy ako muži. Päťcifernou sumou na svojom účte disponuje len päť percent Sloveniek, ale až pätina slovenských mužov.

Banka pri príležitosti stredajšieho (8. 3.) Medzinárodného dňa žien zdôraznila, že nižšie mzdy slovenských žien sa podpisujú na nižšej výške ich finančnej rezervy, horšej ekonomickej nezávislosti, nižších dôchodkoch či dokonca môžu ovplyvňovať aj dostupnosť financovania v bankách.

Na Slovensku stále pretrváva stereotypný pohľad na úlohu žien v spoločnosti, ktoré sa podľa reprezentatívneho prieskumu 365.bank majú primárne starať o deti a domácnosť, zatiaľ čo muži sú považovaní za tých, ktorí by mali rodinu finančne zabezpečiť. Je o tom presvedčená viac ako polovica populácie. Aj v dôsledku rodových stereotypov vykonávajú ženy celkovo až tri štvrtiny neplatenej práce v domácnosti. Ich práca v zamestnaní je zas finančne nižšie ohodnocovaná ako práca mužov.

Rozdiel v priemernej hrubej hodinovej mzde medzi ženami a mužmi je na úrovni takmer 20 percent. Podľa posledných zverejnených dát v Súhrnnej správe o stave rodovej rovnosti je mzda žien asi desať percent pod celoslovenským priemerom, zatiaľ čo mzda mužov ho o viac ako deväť percent prevyšuje. V dôsledku platovej nerovnosti majú ženy následne nižšie dôchodky než muži a tiež horšiu východiskovú situáciu pri budovaní vlastnej finančnej stability.

"Podľa dát Štatistického úradu SR pripadá v hrubej mesačnej mzde na jedno euro, ktoré zarobí muž, len okolo 80 centov, ktoré zarobí žena. Toto takzvané 'ženské euro' je ukážkou nerovnosti platového ohodnotenia mužov a žien na Slovensku. Výška mzdy má pritom vplyv nielen na ekonomickú stabilitu, ale môže zohrávať úlohu pri posudzovaní bonity klienta pri žiadaní o úver či ovplyvňovať výšku starobného dôchodku," vysvetlila Linda Valko Gáliková z 365.bank.

V prieskume 365.bank pritom viac ako 60 % Sloveniek konštatovalo, že je pre ne pre nižšie príjmy náročnejšie splácať úver alebo hypotéku a musia omnoho dôkladnejšie zvažovať, či si požičajú peniaze.

Z dôvodu nerovnosti v platoch si omnoho ťažšie vytvárajú aj finančnú rezervu. Pätina respondentiek v prieskume uviedla, že disponuje finančnou rezervou len do výšky 500 eur. Len necelých päť percent Sloveniek má nasporenú sumu vyššiu ako 10-tisíc eur, avšak mužov, ktorí majú takúto rezervu, je štyrikrát viac.

Otázka rodovej rovnosti však nie je výlučne len slovenský problém, ale celoeurópsky. V hodnotení tohto parametra dosiahla celá EÚ v priemere 68 bodov zo sto. V európskom Indexe rodovej rovnosti za rok 2021 skončila SR na chvoste rebríčka, konkrétne na 24. mieste, čo je pod priemerom EÚ. Za Slovákmi sa umiestnili už len Rumunsko, Maďarsko a Grécko.

(tasr)

Minúta  |  

Šojgu: Dobytie Bachmutu je kľúčové pre spustenie ďalšej ofenzívy

Ruský minister obrany Sergej Šojgu v utorok uviedol, že dobytie priemyselného mesta Bachmut na východe Ukrajiny je kľúčové pre spustenie ďalšej ofenzívy v Doneckej oblasti. Informuje o tom správa agentúry AFP.

"Toto mesto je dôležitou obrannou osou pre ukrajinské jednotky v Donbase. Jeho dobytie umožní ďalšie útočné operácie hlboko do obranných línií ukrajinských ozbrojených síl," povedal Šojgu na stretnutí s vojenskými predstaviteľmi, ktoré bolo odvysielané v televízii.

Boje o priemyselné mesto Bachmut sú najdlhšie trvajúcou bitkou počas už viac ako rok trvajúcej ruskej invázie. Moskva by jeho dobytím získala prvú väčšiu korisť v nákladnej zimnej ofenzíve, napísala agentúra Reuters.

Šojgu tiež pripomenul, že Západ v súčasnosti zvyšuje dodávky zbraní na Ukrajinu. Prisľúbil však, že táto vojenská podpora nezmení priebeh bojov.

V Bachmute žilo pred vypuknutím vojny na Ukrajine približne 80-tisíc ľudí. Ukrajinská vicepremiérka Iryna Vereščuková v utorok uviedla, že v meste už zostalo iba menej ako 4-tisíc civilistov vrátane 38 detí.

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v pondelok uviedol, že ozbrojeným silám Ukrajiny dal pokyn nájsť jednotky na posilnenie obrany Bachmutu. Dodal, že ukrajinskí vojaci "budú pokračovať v obrane každej časti krajiny" a príde čas, keď bude "oslobodené každé mesto a každá dedina" na Ukrajine.

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.