Preskočiť na obsah
Minúta  |  

USA: Líder Snemovne McCarthy potvrdil plány stretnúť sa s prezidentkou Taiwanu

Predseda Snemovne reprezentantov amerického Kongresu Kevin McCarthy potvrdil, že sa tento rok plánuje stretnúť s taiwanskou prezidentkou Cchaj Jing-wen. Informuje o tom agentúra Bloomberg.

"Nemá to nič spoločné s mojou cestou, ak by som išiel na Taiwan," povedal pre médiá v noci na stredu.

McCarthy už dávnejšie vyjadril záujem vycestovať na Taiwan ako predseda Snemovne a vziať so sebou skupinu republikánov aj demokratov. Čínska vláda ho však vyzvala, aby ostrov nenavštevoval a dodržiaval zásadu jednej Číny, píše Bloomberg s odvolaním sa na vyjadrenia hovorkyne čínskeho ministerstva zahraničných vecí Mao Ning z 30. januára.

Denník Financial Times v pondelok napísal, že McCarthy sa s Cchaj plánuje stretnúť v Kalifornii. Jeho prípadná cesta do taiwanskej metropoly Tchaj-pej by mohla vyvolať hnev Pekingu. "Čína mi nemôže hovoriť, kam a kedy môžem ísť," povedal McCarthy.

Taiwan má vlastnú vládu od roku 1949. Peking však tento ostrov s približne 23 miliónmi obyvateľov považuje za súčasť svojho územia v rámci politiky jedinej Číny.

USA, tak ako väčšina krajín, neudržiava oficiálne diplomatické vzťahy s Taiwanom. Tomuto ostrovu s demokratickou vládou poskytuje ekonomickú a politickú podporu a zbrane, čo vyvoláva napätie vo vzťahoch s Pekingom.

To sa vystupňovalo vlani v auguste, keď vtedajšia predsedníčka Snemovne reprezentantov Nancy Pelosiová navštívila Taiwan, na čo Peking odštartoval sériu vojenských cvičení v okolí ostrova.

(tasr)

Minúta  |  

Biely dom podporil návrh zákona o úplnom zákaze aplikácie TikTok

Biely dom v utorok podporil návrh zákona, ktorý by v Spojených štátoch umožnil úplne zakázať čínsku aplikáciu TikTok na zdieľanie videí. Vyhlásil to poradca amerického prezidenta pre národnú bezpečnosť Jake Sullivan. TASR správu prevzala z agentúry AFP a denníka The Guardian.

Za návrhom stoja zákonodarcovia zo strany demokratov i republikánov. Sullivan uviedol, že navrhovaný zákon Spojeným štátom "umožní zamedziť istým zahraničným vládam využívať technologické služby takým spôsobom, ktorý ohrozuje citlivé údaje Američanov a americkú národnú bezpečnosť".

"V súčasnosti všetci hovoria o tom, akou hrozbou je TikTok a ako by prostredníctvom neho mohla čínska Komunistická strana sledovať (Američanov) alebo šíriť na území USA škodlivé kampane," uviedol senátor Mark Warner zo skupiny zákonodarcov, ktorí návrh zákona predložili. Dodal, že v minulosti boli podobnou hrozbou pre americkú bezpečnosť zariadenia značky Huawei či ruský antivírusový program Kaspersky Lab.

Mimoriadne populárna sociálna sieť TikTok, ktorú vlastní čínska spoločnosť ByteDance, má na celom svete asi miliardu používateľov. Len v USA TikTok používa viac ako 100 miliónov ľudí, najmä z radov mladšej generácie. V ostatných rokoch sa sieť dostala na Západe pod prísny dohľad pre obavy, že by mohla Pekingu poskytovať prístup k citlivým údajom používateľov z celého sveta.

Kongres USA už vlani v decembri schválil zákaz používania TikToku na služobných zariadeniach svojich zamestnancov. Biely dom z dôvodu hrozby pre národnú bezpečnosť na konci februára nariadil zamestnancom federálnych úradov, aby si do 30 dní túto aplikáciu odinštalovali zo všetkých pracovných zariadení. Aj Kanada oznámila, že zakazuje používanie aplikácie TikTok na služobných mobilných telefónoch a iných zariadeniach.

TikTok zakázali i ďalšie krajiny vrátane Dánska či Lotyšska. Pozastaviť používanie tejto aplikácie sa z bezpečnostných dôvodov rozhodla aj Európska komisia (EK) a Európsky parlament (EP).

(tasr)

Minúta  |  

Schwarzenegger sa postavil proti nárastu antisemitizmu v USA

Americký herec rakúskeho pôvodu Arnold Schwarzenegger sa vo svojom novom príspevku na platforme YouTube postavil proti nárastu antisemitizmu v USA. TASR informáciu prevzala z utorkovej správy denníka The Guardian.

Schwarzenegger, ktorý začínal ako kulturista a v rokoch 2003-2011 pôsobil ako guvernér Kalifornie, divákom povedal, že "hnutie založené na nenávisti ešte nikdy nebolo úspešné".

Jeho rétorika bola formulovaná ako motivačný príhovor pre ľudí s predsudkami. "Nacisti? Neúspešní. Konfederácia? Porazená. Apartheid? Nula bodov. Nechcem, aby si bol porazený aj ty. Nechcem, aby si bol slabý. Záleží mi na tebe. Viem, že nikto nie je dokonalý. Dokážem pochopiť, ako ľahko môžu ľudia spadnúť do pasce predsudkov a nenávisti," odkázal herec svojim priaznivcom.

"Je ľahšie vyhovárať sa na to, že sa židia sprisahali, aby ti v niečom zabránili, ako si priznať, že si jednoducho mal pracovať viac. Je ľahšie nenávidieť, ako sa učiť. Žiadny človek, ktorý si vybral ľahkú cestu nenávisti, nedošiel na koniec a nepovedal si: 'To je ale život.' Nie – všetci zomreli rovnako nešťastne, ako žili," dodal 75-ročný Schwarzenegger.

Údaje, ktoré zverejnila americká Liga proti hanobeniu (ADL), poukazujú na nárast antisemitských prejavov a násilia v uplynulom čase. Vlani bolo v USA nahlásených 2717 incidentov, čo je najviac od roku 1979, keď sa začalo príslušné monitorovanie.

Schwarzenegger je veľmi aktívny youtuber, ktorý svoj kanál využíva na kampaň, propagáciu a snahu ísť príkladom.

(tasr)

Minúta  |  

Polícia zlikvidovala stanový tábor azylantov v Bruseli

Vyše 150 žiadateľov o azyl vysťahovala v utorok belgická polícia zo stanového tábora v Bruseli. Informuje o tom agentúra DPA odvolávajúca sa na belgické médiá.

"Nebolo už možné zaručiť bezpečnosť, keďže (migranti) okupovali celú ulicu," uviedla Catherine Moureauxová, starostka bruselskej štvrte Molenbeek, po likvidácii tábora, ktorý sa tiahol pozdĺž tzv. molenbeeckeho kanála.

Pred vyše piatimi mesiacmi sa v tejto oblasti usadilo približne 30 azylantov, ktorých počet sa po vysťahovaní tzv. squatterov z neďalekej budovy zvýšil až na vyše 150.

Všetci obyvatelia tábora budú ubytovaní v nových prístreškoch. Uviedla to na Twitteri štátna tajomníčka pre azylovú politiku a migráciu Nicole de Moorová, ktorá sa zároveň miestnym úradom poďakovala za spoluprácu. Za potrebné však označila prijatie opatrení, aby sa takéto situácie už neopakovali.

Belgické prijímacie centrá pre žiadateľov o azyl sú pod čoraz väčším tlakom. Pre nedostatok miest v týchto zariadeniach končia už od roku 2021 mnohí azylanti na ulici, uvádza belgická Federálna agentúra pre žiadateľov azyl (Fedasil).

V roku 2022 dostali belgické úrady podľa tejto agentúry až 37-tisíc žiadostí o medzinárodnú ochranu, čo je o 40 percent viac ako v predošlom roku. Fedasil zároveň odhaduje, že začiatkom aktuálneho roka žilo v Belgicku na ulici vyše 3-tisíc žiadateľov o azyl.

(tasr)

Minúta  |  

Nemeckí vyšetrovatelia vraj identifikovali plavidlo použité pri sabotáži Nord Streamu

Nemeckí vyšetrovatelia v snahe objasniť, kto stál za výbuchmi plynovodov Nord Stream 1 a 2 zo septembra minulého roka, údajne identifikovali jachtu, ktorá mala byť použitá počas tajnej operácie. Plavidlo vraj bolo prenajaté od firmy so sídlom v Poľsku, ktorú zrejme vlastnia dvaja Ukrajinci, vyplýva zo zistení televízie ARD, rozhlasovej stanice SWR a týždenníka Die Zeit.

Na operácii, počas ktorej boli 26. septembra 2022 plynovody Nord Stream 1 a Nord Stream 2 poškodené podmorskými výbuchmi, sa podľa informácií uvedených zdrojov podieľala šesťčlenná skupina. Tvorilo ju päť mužov a jedna žena — kapitán, dvaja potápači, dvaja ich asistenti a jedna lekárka, ktorí mali výbušniny priviezť na miesto a umiestniť ich. Nie je známe, odkiaľ pochádzali, keďže použili profesionálne sfalšované pasy, okrem iného aj pri prenájme plavidla.

Vyšetrovanie ďalej podľa Nemcov ukázalo, že komando vyplávalo na more 6. septembra z prístavu v Rostocku, kam ešte predtým dodávkou priviezlo potrebné vybavenie. Plavidlo sa vyšetrovateľom podarilo nasledujúci deň lokalizovať v obci Wieck am Darß a neskôr na dánskom ostrove Christiansö ležiacom severovýchodne od ostrova Bornholm. Jachta bola neskôr majiteľovi vrátená nevyčistená — vyšetrovatelia objavili na stole v kabíne stopy po výbušninách.

Tajná služba nemenovanej západnej krajiny vraj už vlani na jeseň, teda krátko po explóziách, poslala svojim európskym partnerom tip, podľa ktorého bolo za výbuchy zodpovedné ukrajinské komando. Okrem toho sa objavili ďalšie náznaky, že za týmito činmi by mohla stáť proukrajinská skupina.

Hoci stopy vedú na Ukrajinu, Die Zeit konštatuje, že dosiaľ sa nepodarilo zistiť, kto si sabotáž objednal. V medzinárodných bezpečnostných kruhoch sa nevylučuje ani možnosť, že niekto úmyselne zanechal stopy ukazujúce na Ukrajinu. Takýto scenár sa však zatiaľ nepotvrdil.

Uvedené nemecké médiá počas svojich rešerší hovorili so zdrojmi vo viacerých krajinách. Na vyšetrovaniach sa podieľali bezpečnostné zložky v Nemecku, Dánsku, Švédsku, Holandsku a USA.

Spojené štáty a NATO označili útoky na plynovody, ku ktorým došlo sedem mesiacov po ruskej invázii na Ukrajinu, za ,,akt sabotáže". Moskva zodpovednosť pripísala západným štátom a vyzvala Bezpečnostnú radu OSN na nezávislé vyšetrovanie. Ani jedna strana neposkytla dôkazy pre svoje tvrdenia.

Denník New York Times v utorok napísal, že americkí predstavitelia získali a preskúmali nové informácie, ktoré naznačujú, že za minuloročné výbuchy na plynovode Nord Stream je zodpovedná ,,proukrajinská skupina". Podľa NYT však neexistujú dôkazy o tom, že by sa na operácii nejakým spôsobom podieľal ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj alebo ľudia z jeho okolia, alebo že by páchatelia konali na príkaz niektorého z ukrajinských vládnych predstaviteľov.

https://standard.sk/329175/americke-tajne-sluzby-vidia-za-sabotazou-na-nord-streame-proukrajinsku-skupinu/

(tasr, ste)

Minúta  |  

Prestrelka v tábore Džanín si vyžiadala životy šiestich Palestínčanov

Pri prestrelke medzi palestínskymi radikálmi a izraelskými bezpečnostnými zložkami, ktoré v utorok podnikli raziu v utečeneckom tábore Džanín v okupovanom Predjordánsku, prišli o život šiesti Palestínčania. Informovala o tom agentúra AFP, podľa ktorej je medzi obeťami aj predpokladaný páchateľ nedávneho útoku na dvojicu mladých Izraelčanov pri palestínskom meste Huwwára.

AFP uviedla, že po vstupe izraelských jednotiek do utečeneckého tábora Džanín svedkovia hlásili prestrelku s militantmi, keď izraelskí ozbrojenci obkľúčili jeden z domov.

Dvaja svedkovia podľa AFP povedali, že na budovu, v ktorej sa nachádzala skupina ozbrojených radikálov, boli vypálené rakety. Hlásili i streľbu v uliciach v iných častiach tábora.

Palestínske ministerstvo zdravotníctva vo vyhlásení informovalo, že počas razie v Džaníne zahynulo šesť mužov, jeden vo veku 49 rokov a ostatní vo veku okolo 20 rokov. Ďalších 16 osôb bolo zranených, pričom dve z nich utrpeli vážne zranenia.

Nabíl abú Rudajná, hovorca palestínskeho prezidenta Mahmúda Abbása, označil fakt, že izraelské jednotky použili pri útoku v Džaníne aj rakety, za akt totálnej vojny. Izraelskú vládu obvinil, že je ,,zodpovedná za túto nebezpečnú eskaláciu", ktorá môže viesť k vyostreniu situácie a zmareniu !všetkého úsilia zameraného na obnovenie stability" v regióne.

Razia izraelských zložiek v tábore Džanín sa uskutočnila v čase slávenia židovského sviatku purim a v atmosfére napätia v regióne, ktoré sa zvýšilo začiatkom roka, keď sa moci ujala jedna z najpravicovejších vlád v dejinách Izraela.

K zadržaniu podozrivých osôb došlo v utorok aj v meste Nábulus na Západnom brehu, kde armáda vstúpila do budovy v utečeneckom tábore Askar a podľa svedkov tam zatkla troch mužov.

Izraelské bezpečnostné zložky podnikli v posledných mesiacoch v utečeneckom tábore Džanín niekoľko razií, pričom sa zamerali aj na agentov militantnej skupiny Islamský džihád.

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.