Preskočiť na obsah
Minúta  |  

IFP: Budúci rok môže elektrina zdražieť o 70 percent, plyn až o 140 percent

Keby sa ceny energií zastabilizovali na aktuálnej úrovni, tak by sa cena elektriny bez dotácií štátu zvýšila o 70 percent a plyn o 140 percent. Uviedol to počas stredajšej (8. 3.) diskusie organizovanej Slovenskou klimatickou iniciatívou riaditeľ Inštitútu finančnej politiky (IFP) Juraj Valachy.

"Je dôležité povedať ľudom, čo je cieľ, aby mali čas sa zariadiť, využiť všetky dostupné prostriedky na zefektívnenie fungovania domácností," povedal Valachy. Dodal, že bez štátnej pomoci sa ceny energií v budúcom roku môžu výrazne zvýšiť aj pri súčasných relatívne nízkych cenách plynu a elektriny na trhu.

Hoci motivácia ľudí ísť do obnovy budov súvisí s cenami plynu, z prieskumov vyplýva, že väčšina ľudí na Slovensku sa plynu pre jeho nízke a dotované ceny vzdať nechce. Nová vláda však podľa Valachyho nemusí mať priestor na vyčlenenie ďalších troch miliárd eur na dotačné šeky. Pripomenul aj problematiku vykurovania, kde domácnosti, ktoré si kúria samy (drevom či štiepkou), žiadne dotácie nedostali.

Aktuálne sa pohybujú ceny elektriny pod 150 eur za megawatthodinu (MWh), pričom vlani krátko prekročili tisíc eur/MWh. Spotová cena zemného plynu aktuálne klesla na 40 eur/MWh a forwardová cena na rok 2024 iba mierne prevyšuje 50 eur/MWh. Regulované ceny plynu a elektriny platné v minulom roku vychádzali z výrazne nižších trhových cien a v súčasnosti platia domácnosti iba mierne vyššie ceny ako vlani.

(tasr)

Minúta  |  

Rezort obrany získal z eurofondov takmer dva milióny eur pre vojenské zdravotníctvo

Ministerstvo obrany (MO) SR získalo v rámci eurofondovej výzvy nenávratný finančný príspevok vo výške 1 944 690 eur na nákup prístrojov a laboratórneho vybavenia pre Veliteľstvo vojenského zdravotníctva Ozbrojených síl (OS) SR. TASR o tom informovala hovorkyňa rezortu Martina Kakaščíková.

"Prístrojové vybavenie bude využiteľné v čase vyhlásenia mimoriadnych situácií spôsobených vírusovými ochoreniami, v období vyhlásenia prípadných pandémií, ale aj pri každodennej činnosti veliteľstva," uviedol Roman Jantoš, veliteľ Veliteľstva vojenského zdravotníctva OS SR – hlavný lekár OS SR.

Tento týždeň boli dodané prvé prístroje v hodnote takmer jedného milióna eur. "Ide napríklad o laboratórne prístroje, ako monitory vitálnych funkcií so stanicami centrálneho monitoringu, prenosný RTG prístroj s príslušenstvom, dávkovače liekov a infúzií, fibrobronchoskop – mobilný flexibilný videobronchoskop s možnosťou odsávania z dýchacích ciest, videolaryngoskopy," načrtla hovorkyňa.

Dodané boli tiež lôžka na intenzívnu starostlivosť a figurína na nácvik neodkladnej starostlivosti s príslušenstvom – pokročilý pacientsky bezdrôtový simulátor neodkladnej starostlivosti, simulátor so spontánnym dýchaním a širokou škálou traumatických poranení.

Ako priblížil generálny tajomník Služobného úradu MO SR Peter Kozák, MO SR pracuje a pripravuje v spolupráci s Veliteľstvom vojenského zdravotníctva OS SR ďalšie projekty, napríklad v oblasti energetickej efektívnosti.

(tasr)

Minúta  |  

Pre postrelenie študentky policajnej akadémie mimoriadne zasadne brannobezpečnostný výbor

Pre kauzu postrelenia študentky Akadémie Policajného zboru v Bratislave v utorok 14. marca mimoriadne zasadne Výbor Národnej rady SR pre obranu a bezpečnosť. Ako ďalej v tlačovej správe informovala strana Sloboda a Solidarita, na výbor sú pozvaní minister vnútra Roman Mikulec, ako aj rektorka akadémie Lucia Kurilovská.

„Nerozumiem, ako je vôbec možné, že pedagóg – civilný zamestnanec, viedol so študentmi takýto výcvik, navyše so zbraňou. Muž, ktorý vystrelil, nemal podľa doterajších informácií žiadne oprávnenie viesť tento druh výcviku, na akadémii viedol len voľnočasový krúžok," uviedol poslanec Juraj Krúpa s tým, že ho veľmi bude zaujímať, kde sa stala chyba.

„Či je zle nastavený systém, celkové fungovanie akadémie alebo išlo o zlyhanie jednotlivca. V prípade je oveľa viac otázok ako odpovedí," skonštatoval poslanec. Dodal, že kompetentní musia streľbu dôsledne vysvetliť, pretože postrelená študentka bude mať zrejme doživotné následky.

Postrelením študentky policajnej akadémie sa zaoberajú policajti Okresného riaditeľstva Policajného zboru Bratislava III. Nešťastná udalosť sa stala v stredu 1. marca na Akadémii Policajného Zboru v Bratislave, kde zo zatiaľ nezistených príčin dlhoročný inštruktor postrelil 20-ročnú žiačku. Tá skončila s poranením chrbtice v nemocnici.

Podľa informácií portálu televízie JOJ noviny.sk sa tri budúce policajtky po vyučovaní krátko po 16.00 chceli zdokonaliť v streľbách, a tak išli s inštruktorom na polygón v areáli školy. Pri výstrele z inštruktorovej zbrane strela zasiahla jednu z kadetiek do chrbta. Údajne mal totiž inštruktor medzi slepými nábojmi jeden ostrý náboj.

(sita)

Minúta  |  

Moldavsko: Úrady v Podnestersku tvrdia, že zmarili útok pripravovaný Ukrajinou

Proruské úrady v moldavskom odštiepeneckom regióne Podnestersko vo štvrtok oznámili, že zabránili útoku na podnesterských predstaviteľov, ktorý zorganizovala Ukrajina. Informuje o tom agentúra AFP a denníka The Guardian.

Podnesterské ministerstvo pre štátnu bezpečnosť uviedlo, že na príkaz ukrajinskej tajnej služby (SBU) boli pripravované pokusy o atentát na niekoľkých vysokopostavených podnesterských predstaviteľov. Osoby podozrivé z prípravy atentátov už zadržali a v súčasnosti ich vypočúvajú, uviedol rezort.

Cieľom útoku mal byť aj podnesterský prezident Vadim Krasnoseľskij, uvádza The Guardian s odvolaním sa na ruskú agentúru TASS.

SBU podľa podnesterskej prokuratúry pripravovala teroristický útok s použitím výbušniny umiestnenej vo vozidle v centre podnesterského hlavného mesta Tiraspol. The Guardian upozorňuje, že informácie nebolo možné nezávisle overiť.

Podnestersko, v ktorom žijú prevažne rusky hovoriaci obyvatelia, sa odtrhlo od Moldavska v roku 1990. Moldavsko bolo vtedy ešte sovietskou republikou. Po rozpade Sovietskeho zväzu vypukla v roku 1992 krátka vojna medzi proruskými separatistami a moldavskou vládou, ktorá skončila prímerím. Od roku 1995 sú v Podnestersku umiestnení ruskí vojaci, ktorí tam majú dohliadať na udržiavanie mieru.

Od začiatku invázie na Ukrajinu je Rusko obviňované zo stupňovania napätia v Podnestersku, píše AFP. Moskva koncom februára tvrdila, že Ukrajina plánuje na Podnestersko zaútočiť. Moldavská vláda tieto tvrdenia vtedy poprela a vyzvala na upokojenie situácie pripomína AFP.

(tasr)

Minúta  |  

CNN: Zelenskyj pozýva predsedu Kongresu McCarthyho na návštevu Kyjeva

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj pozýva predsedu Snemovne reprezentantov amerického Kongresu Kevina McCarthyho na návštevu Ukrajiny, aby sa osobne oboznámil so situáciou. Informuje o tom stanica CNN.

V Republikánskej strane sú v súčasnosti názorové rozdiely v otázke poskytovaním ďalšej podpory Ukrajine. Republikán McCarthy by podľa Zelenského mal predtým, ako sformuje svoje tvrdenia, prísť na Ukrajinu, aby videl, čo sa tam deje, čo vojna obyvateľom spôsobila, či ako bojujú.

"Som presvedčený, že pán predseda McCarthy nikdy nenavštívil Kyjev či Ukrajinu a som presvedčený, že by mu to v tejto pozícii pomohlo," povedal Zelenskyj v utorok v exkluzívnom rozhovore pre CNN.

McCarthy pre CNN v spojitosti s pozvaním uviedol, že Ukrajinu navštíviť neplánuje. Tiež tvrdil, že americký prezident Joe Biden nekoná dostatočne rýchlo v oblasti pomoci tejto krajine.

Podľa svojich slov podporuje Ukrajinu, nepodporuje však poskytovanie neobmedzenej finančnej podpory. Nemusí preto ísť na Ukrajinu, aby pochopil, či je bianko šek vystavený alebo nie.

Americký Kongres Ukrajinu podporuje, niektorí republikánski kongresmani však žiadajú ukončenie poskytovania vojenskej a finančnej pomoci Ukrajine zo strany USA.

Zelenskyj počas rozhovoru vyjadril obom stranám v Kongrese poďakovanie za podporu a označil ju za veľmi dôležitú. "Nedávno som mal stretnutie so zástupcami Republikánskej strany a som vďačný kongresmanom, ktorí navštívili Ukrajinu. Povedali, že chcú výrazne podporovať Ukrajinu, rovnako ako demokrati," uviedol.

(tasr)

Minúta  |  

Kríza s nedostatkom cibule bude trvať do júna, tvrdí pestovateľ tejto plodiny

Kríza s nedostatkom cibule potrvá na Slovensku až do novej úrody, ktorá sa očakáva približne v júni. TASR o tom informoval generálny riaditeľ spoločnosti SANAGRO Tomáš Kohút, ktorá pestuje cibuľu zatiaľ približne na 30 hektároch na svojej farme v Senici.

Ako doplnil, napriek tomu, že cibuľa sa radí k druhom zeleniny, ktorá sa na našich poliach nachádza na najväčších výmerách, jej nedostatok už začínajú cítiť aj Slováci.

"Z informácií z trhu vieme, že nedostatok cibule z dovozu a jej vyššiu cenu už pociťujú aj slovenskí obchodníci. Domáci poľnohospodári preto pociťujú zvýšený dopyt po tej slovenskej. Nedostatok bude trvať do novej úrody, teda približne do júna, v závislosti od počasia to však môže byť aj dlhšie," uviedol Kohút.

Bežný Slovák ročne spotrebuje v priemere trinásť kilogramov cibule. Podľa štatistík sa cibuľa na Slovensku pestuje na rozlohe 870 hektárov ornej pôdy, čo zaisťuje približne 78-percentnú sebestačnosť v spotrebe.

"Často dovážame z krajín, ktoré sú aktuálne postihnuté nepriaznivými podmienkami. Za nedostatkom zeleniny vrátane cibule je podľa vyjadrení Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory geopolitické napätie a nepriaznivé počasie spojené so záplavami v Pakistane, mrazmi v Strednej Ázii a suchom v severnej Afrike," uviedol riaditeľ spoločnosti.

Odvoláva sa na skúsenosti z poslednej 'cibuľovej krízy' z roku 2019, ktorá bola spôsobená suchom v Európe. Ceny cibule v tom období vyskočili medziročne o 150 percent. "Tento stav trval približne pol roka. Situácia sa upokojila v lete 2019. Aj tentoraz očakávame, že trend bude podobný," doplnil Kohút.

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.