Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Karas verí, že tresty za nedostatok zdravotníkov v nemocniciach neprejdú

Dočasne poverený minister spravodlivosti Viliam Karas verí, že návrh novely Trestného zákona, ktorý by priniesol tresty za nezabezpečenie dostatočného počtu zdravotníkov v nemocniciach, neprejde.

Deklaroval, že trvá na odmietavom postoji k zavedeniu novej skutkovej podstaty trestného činu ohrozenia poskytovania zdravotnej starostlivosti. Vyplýva to z jeho stanoviska, ktoré TASR poskytlo tlačové oddelenie Ministerstva spravodlivosti (MS) SR.

"Prijatie zákona v predloženom znení by som osobne považoval za škodlivé, a ak by som bol v pozícii poslanca Národnej rady (NR) SR, za takéto znenie by som nehlasoval," uviedol Karas. Priblížil, že pred podpisom memoranda s Lekárskym odborovým združením (LOZ) opakovane členom vlády tlmočil svoj jasný nesúhlas s navrhovaným znením novej skutkovej podstaty trestného činu.

Vláda sa podľa neho v memorande zaviazala k predloženiu presne formulovaného znenia návrhu novely Trestného zákona do NR SR do 31. marca 2023. "Ako člen vlády som viazaný jej uznesením, a teda nemal som inú možnosť, ako takýto návrh predložiť do pripomienkového konania," podotkol.

Verí, že návrh novely zákona v predloženom znení nebude schválený. Riešenie podľa neho ponúka samotné memorandum, v ktorom sa uvádza, že v prípade iného spôsobu dosiahnutia želaného cieľa sa bude tento záväzok považovať za splnený aj bez zmeny Trestného zákona.

"V ďalších rokovaniach budem tento postoj dôsledne zastávať, a pevne verím, že v tejto veci zvíťazí zdravý rozum," podotkol Karas. Ak by sa nedosiahla dohoda, je minister podľa jeho slov pripravený zvážiť aj stiahnutie materiálu po jeho predložení do NR SR.

Podľa poslankyne NR SR a exministerky spravodlivosti Márie Kolíkovej (SaS) navrhovaný trestný čin ukazuje neschopnosť vlády normálnej správy štátu. Priblížila, že vláda prenáša zodpovednosť za krízu v zdravotníctve na riaditeľov nemocníc cez trestnú zodpovednosť.

"Ak by normálne fungovala koalícia, nemohlo by sa stať, aby minister spravodlivosti takýto nezmysel predložil," doplnila Kolíková. Zámer skritizoval aj líder hnutia OĽANO Igor Matovič. Vyhlásil, že návrh by v parlamente nepodporil. "Ja osobne ako poslanec za to hlasovať nebudem," povedal.

Ministerstvo spravodlivosti (MS) SR navrhuje zaviesť nový trestný čin ohrozenia poskytovania zdravotnej starostlivosti. Jeho spáchanie má spočívať v porušení povinnosti zabezpečiť počet lekárov, zdravotných sestier alebo pôrodných asistentiek, určenej v osobitnom predpise. V závislosti od závažnosti previnenia sa navrhuje trestná sadzba v rozmedzí od troch do 15 rokov väzenia.

(tasr, min)

Minúta  |  

Rusko podľa Zacharovovej plánuje o obilnej dohode rokovať v Ženeve

Ruská delegácie plánuje v pondelok pricestovať do Ženevy na rokovania o predĺžení dohody o vývoze obilnín z ukrajinských čiernomorských prístavov. Vo štvrtok to uviedla hovorkyňa ruského ministerstva zahraničných vecí Marija Zacharovová. TASR správu prevzala z agentúry AFP.

"Ďalšie kolá rokovaní sú naplánované na 13. marca v Ženeve. Zúčastní sa na nich aj ruská delegácia zložená z predstaviteľov viacerých rezortov. Bude sa rokovať o (obilnej) dohode," povedala Zacharovová novinárom.

Čiernomorská obilná iniciatíva medzi Ruskom a Ukrajinou, ktorú pomohli vlani v júli sprostredkovať Turecko a OSN, obsahuje dve dohody. Jedna s platnosťou 120 dní umožňuje vývoz obilnín, ktoré v ukrajinských čiernomorských prístavoch zablokovala vojna. Druhá má uľahčiť export ruských obilnín a hnojív počas platnosti sankcií uvalených na Moskvu za rozpútanie vojny na Ukrajine.

Platnosť tejto iniciatívy vyprší 18. marca. Predĺžená bude len v prípade, ak žiadna zo strán nebude mať voči tomu námietky. Rusko sa však sťažuje, že ani po uzavretí tejto dohody nemôže predávať svoje výrobky — západné sankcie totiž postihujú jeho finančný i logistický sektor.

(tasr, min)

Minúta  |  

Smer: Prezidentka zavádza, keď hovorí, že o migoch možno rozhodnúť cez NRSR

Prezidentka Zuzana Čaputová hrubo zavádza slovenskú verejnosť, ak tvrdí, že Národná rada (NR) SR môže dať legitimitu rozhodnutiu odvolanej vlády darovať stíhačky MiG-29 Ukrajine. Tvrdí to opozičný Smer-SD. TASR o tom informoval hovorca strany Ján Mažgút.

"Po odvolaní vlády 15. decembra 2022 nemáme podľa Ústavy SR žiadny štátny orgán, a to ani vládu, ani parlament, ani prezidenta, ktorý by mohol v súlade s Ústavou SR rozhodnúť o takej zásadnej otázke zahraničnej politiky, akou darovanie stíhačiek MiG-29 Ukrajine nepochybne je," skonštatovala strana v stanovisku. Smer zásadne nesúhlasí s darovaním slovenských stíhačiek Ukrajine.

Smer-SD apeluje na prezidentku, aby sa venovala plneniu svojej základnej ústavnej povinnosti, a to zabezpečovať riadny chod ústavných orgánov. Svojou nečinnosťou podľa strany kryje neuveriteľné, politicky iracionálne pohyby vo vnútri vládnej koalície a nesie priamu zodpovednosť, že 30. septembra, keď budú predčasné parlamentné voľby, bude Slovensko v podstatne horšom stave, než by bolo v prípade konania volieb v júni.

Čaputová podľa strany svojou nečinnosťou kryje aj "očividné zlodejiny" OĽaNO. Poukázala pritom na kroky dočasne povereného ministra vnútra Romana Mikulca v súvislosti s nákupom vrtuľníka, ktorý súd predbežne zakázal používať. "Vrtuľník za trinásť miliónov je uzemnený, nikto ho nemôže používať a môže sa stať, že bude uzemnený až do okamihu, kým sa právoplatne nerozhodne o žalobe," skonštatoval líder strany Robert Fico.

Ministerstvo vnútra SR už avizovalo, že proti opatreniu súdu sa odvolá. Priamy nákup vrtuľníka obhajovalo potrebou zabezpečiť kontinuálnu pomoc zo vzduchu pre občanov. Upozornilo aj na problémy s nedostupnosťou náhradných dielov.

Prezidentka vo štvrtok uviedla, že je za poskytnutie stíhačiek MiG-29 Ukrajine. Zdôraznila však, že vzhľadom na dočasne poverenú vládu je potrebné nájsť ústavne súladnú cestu. Považuje za logické, že vláde dodá legitimitu na dané rozhodnutie Národná rada SR.

(tasr)

Minúta  |  

Matovič chce zmenou ústavy, aby o zahraničnopolitických otázkach rozhodovala aj prezidentka

O závažných otázkach zahraničnej politiky by mala v čase, keď je vláda dočasne poverená, rozhodovať prezidentka SR Zuzana Čaputová. Nutná je však na to zmena ústavy. Uviedol to líder hnutia OĽaNO Igor Matovič na štvrtkovej tlačovej konferencii v súvislosti s možným poskytnutím stíhačiek MiG-29 Ukrajine.

"V takejto situácii, keď je padnutá vláda alebo je dočasne poverená prezidentkou, je správne, aby sme túto kompetenciu presunuli prezidentke ako vrchnej veliteľke ozbrojených síl," povedal Matovič.

Niektorí právnici podľa neho hovoria, že v otázke zahraničnej politiky nejde o zásadné rozhodnutie, a preto o tom môže rozhodnúť vláda. Ďalší poukazujú zas na to, že kompetencia rozhodovať o zahraničnopolitických otázkach na Slovensku chýba. OĽaNO je presvedčené, že takéto zásadné rozhodnutie by nemala robiť len jedna inštitúcia.

Hnutie preto na najbližšiu schôdzu parlamentu predloží pozmeňujúci návrh k zmene ústavy, ktorá je zaradená v programe. Matovič verí, že na schválenie sa nájde ústavná väčšina.

Čaputová ešte pred vyhlásením Matoviča povedala, že nesúhlasí s nápadom, aby ako prezidentka rozhodovala o závažných otázkach zahraničnej politiky v prípade odvolanej vlády. Dodala, že nepozná detaily návrhu.

(tasr)

Minúta  |  

Nemecko zvažuje plán na zákaz olejových a plynových kotlov od roku 2024

Nemecko vo štvrtok predstavilo kontroverzné plány na zákaz inštalácie nových kotlov na olej a plyn od roku 2024. Cieľom je urýchliť prechod na obnoviteľné technológie. Informuje o tom správa AFP.

Plánovaná zmena vo vykurovaní domácností je urgentná, povedal novinárom na tlačovej konferencii minister hospodárstva Robert Habeck zo strany Zelených. Nemecko musí v krátkom čase dobehnúť zaostávanie pri prechode na obnoviteľné zdroje vykurovania, uviedol.

Návrh, ktorý minulý týždeň unikol do médií, však prispel k narastajúcemu napätiu vo vládnej koalícii v súvislosti s rozpormi v otázkach, ako sú klíma a výdavky.

Liberálna strana FDP reagovala rozhorčene na návrh, ktorý pripravili ministerstvá hospodárstva a bývania na čele so Zelenými a sociálnymi demokratmi.

Tento návrh by v podstate urýchlil plány zakotvené v koaličnej dohode medzi vládnymi stranami o zákaze nových vykurovacích jednotiek, ktoré neprodukujú 65 percent energie z obnoviteľných zdrojov od roku 2025.
Nový časový harmonogram bude mať katastrofálne ekonomické a sociálne dôsledky, povedal minulý týždeň pre denník Bild líder FDP a minister financií Christian Lindner.

"Plány sa musia vrátiť na rysovaciu dosku a musia byť zásadne prepracované," dodal Lindner. Prechod od fosílnych palív k ekologickejším technológiám, ako sú tepelné čerpadlá, by podľa Habecka sprevádzal balík finančnej podpory v hodnote niekoľkých miliárd eur.

"Klimatická neutralita sa nesmie stať a ani sa nestane sociálnym problémom," vyhlásil a prisľúbil väčšiu pomoc tým, ktorí to najviac potrebujú.

Pred predložením konečného návrhu je stále potrebné objasniť niekoľko otázok, poznamenal Habeck. Napríklad či bude priemysel schopný uspokojiť zvýšený dopyt po tepelných čerpadlách, čo je podľa Habecka výzva, ktorú považuje za dosiahnuteľnú.

(tasr)

Minúta  |  

Odchod Hegera z OĽaNO nie je podľa prezidentky dôvod na úradnícku vládu

Odchod dočasne povereného premiéra Eduarda Hegera z OĽaNO do novej strany nie je podľa prezidentky Zuzany Čaputovej dôvodom na úradnícku vládu. Tvorili by ju podľa nej ľudia, ktorí neprešli parlamentnými voľbami, pričom Heger nimi prešiel. Hlava štátu neplánuje vymenovať úradnícku vládu, kým Hegerov kabinet zásadným a závažným spôsobom nezlyhá. Považuje za štandard situáciu, že v čase pred voľbami je na čele vlády niekto, kto je súčasťou nejakej strany.

"Ak je tu iná alternatíva, ktorú spomínajú niektoré opozičné strany, a to je úradnícka vláda, v takom prípade by táto vláda nemala žiadny kontakt s predchádzajúcimi voľbami. To by boli ľudia, ktorí neprešli volebným cyklom," pripomenula prezidentka vo vyjadrení pre médiá v Podbanskom. Heger a ministri, ktorí odišli z OĽaNO, podľa nej prešli poslednými voľbami. "Zároveň nie je zanedbateľné pre mňa aj to, že bývalé strany vládnej koalície túto situáciu akceptujú a chcú nechať stranu premiéra Hegera dovládnuť," dodala.

Vznik novej strany nie je podľa Čaputovej závažná okolnosť alebo zlyhanie vlády. "Je to fakt, že sa odčlenili. Ale vždy, keď idú voľby, či už riadne alebo predčasné, štandardom je, pokiaľ nie je úradnícka vláda, že na jej čele je niekto, kto patrí k nejakej strane. Ak by to bola úradnícka vláda, žiadnu legitimitu by z parlamentných volieb nemala. Mala by ju odo mňa, to je pravda, ale nie z parlamentných volieb," skonštatovala.

Prezidentka je pripravená vymenovať úradnícku vládu vtedy, ak zásadným a závažným spôsobom zlyhá Hegerova vláda. "Premiér o tom vie. Veľmi prísne sledujeme jednotlivé oblasti. Niektoré zmeny sa dejú, či už personálne alebo iné, práve kvôli tomu, aby závažné oblasti, ktoré sú dôležité pre Slovensko, neskončili zle," povedala.

Heger sa po odchode z OĽaNO stal lídrom subjektu Demokrati. Jeho súčasťou sú aj dočasne poverení ministri Jaroslav Naď a Ján Budaj, ktorí pôsobili v OĽaNO, a tiež ministri Rastislav Káčer a Karel Hirman.

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.