Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Bielorusko schválilo trest smrti pre vojakov odsúdených za vlastizradu

Bieloruský prezident Alexandr Lukašenko vo štvrtok podpísal zákon, ktorý umožní vykonávať trest smrti voči členom armády odsúdeným za vlastizradu. Informuje o tom agentúra Reuters s odvolaním sa na Lukašenkovu kanceláriu.

Bielorusko je jedinou krajinou v Európe, ktorá stále uplatňuje trest smrti. Dosiaľ tam trest smrti existoval v prípadoch zločinov vraždy a terorizmu. Popravy odsúdených páchateľov sa vykonávajú strelou do zadnej časti hlavy.

Nový zákon je súčasťou zmien trestného zákonníka, ktorých cieľom je posilniť boj Bieloruska proti zločinom extrémizmu a protištátnej činnosti, uviedol úrad tamojšieho prezidenta.

Lukašenko vo štvrtok schválil aj ďalšiu zmenu: každý, kto bude uznaný za vinného z "diskreditácie" bieloruských ozbrojených síl, bude čeliť väzeniu. Reuters pripomína, že podobný zákon schválilo aj Rusko po tom, čo pred vyše rokom vojensky napadlo Ukrajinu.

Bielorusko je blízkym spojencom Ruska, ktorému dovolilo používať bieloruské územie na podnikanie útokov na Ukrajinu. Lukašenko pritom opakovane upozornil, že Bielorusko by sa mohlo do konfliktu na Ukrajine priamo zapojiť, ak bude bieloruské územie vystavené útokom z Ukrajiny.

(tasr, min)

Minúta  |  

Nemecká polícia zatkla mladíka, ktorý plánoval teroristický útok vo Frankfurte

Nemeckí vyšetrovatelia zadržali na nemecko-rakúskych hraniciach v blízkosti mesta Passau 18-ročného mladíka, ktorý údajne plánoval uskutočniť islamistický teroristický útok vo Frankfurte. Vo štvrtok o tom informovala tamojšia prokuratúra. TASR správu prevzala z agentúry DPA.

Zadržaný mladík pochádza z Maroka, no vyrastal v Nemecku. Podľa prokuratúry a polície chcel vycestovať do Iraku a pridať sa tam k teroristickej militantnej organizácii Islamský štát (IS).

Muž je podozrivý z plánovania závažného násilného činu a ohrozenia štátu. Zadovážil si návody na výrobu výbušných a odpaľovacích zariadení a plánoval získať automatickú pušku, aby tak počas svojho útoku zabil čo najviac ľudí.

Úrady boli mladíkovi na stope od vlaňajšieho leta. Počas razie, ktorú polícia vykonala v jeho dome v auguste, sa okrem iného našli aj vlajky IS.

Vyšetrovatelia zistili, že po razii sa mladík spočiatku plánu na teroristický útok vzdal, lebo sa bál, že bude odhalený. Namiesto toho sa chcel pripojiť k IS, aby "vyvraždil neveriacich" a "bojoval proti štátnym inštitúciám".

(tasr, min)

Minúta  |  

Zelenskyj vraj na Oscaroch prejav neprednesie, žiadosť mu zamietli už druhý rok po sebe

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj údajne neprednesie videoprejav počas slávnostnej ceremónie udeľovania Oscarov, ktorá sa bude konať v nedeľu v Hollywoode. Jeho žiadosť o vystúpenie bola totiž podľa časopisu Variety zamietnutá – rovnako ako vlani.

Zelenskyj sa počas uplynulého roku objavil cez videospojenie na viacerých prestížnych odovzdávaniach cien vrátane hudobných cien Grammy či filmových a televíznych Zlatých glóbusov. Priestor mu poskytli aj filmové festivaly v Cannes či Berlíne.

Americký herec Sean Penn daroval Zelenskému vlani jedného zo svojich dvoch Oscarov, pričom povedal, že ide o symbolické gesto. Ešte predtým vyhlasoval, že sošku Oscara nechá roztaviť, ak americká Akadémia filmových umení a vied (AMPAS) nepovolí Zelenského prejav na odovzdávaní Oscarov.

Penn odpremiéroval na tohtoročnom Berlinale svoj dokument s názvom "Superpower", ktorý zachytáva premenu Zelenského z filmového komika na vojnového hrdinu. Snímka vznikla na základe série vzájomných konverzácií a Penn ju nakrútil v Kyjeve po začiatku ruskej ofenzívy. The Guardian pripomína, že výkonný producent Oscarov Will Packer minulý rok vyjadril obavy z vystúpenia Zelenského.

Zdôvodnil to tým, že všetci, ktorých zasiahla vojna na Ukrajine, majú bielu farbu pleti, pričom predošlým tragédiám zahŕňajúcim osoby s inou farbou pleti sa toľko pozornosti nevenovalo. Súčasťou ceremónie bola namiesto Zelenského vystúpenia napokon minúta ticha.
AMPAS sa nateraz k prípadnému vystúpeniu Zelenského na odovzdávaní Oscarov nevyjadrila.

(tasr, min)

Minúta  |  

Útoky na záporožskú elektráreň sú závažným narušením jadrovej bezpečnosti, uviedol Borell

Štvrtkové útoky ruských síl na Ukrajinu, ktoré spôsobili odpojenie Záporožskej atómovej elektrárne (ZAES) od rozvodnej siete, sú "závažným narušením" jadrovej bezpečnosti. Vo štvrtok to uviedol šéf európskej diplomacie Josep Borrell. TASR správu prevzala z agentúry AFP.

Ukrajinská energetická spoločnosť Ukrenerho vo štvrtok popoludní oznámila, že dodávky elektriny do ZAES sa podarilo obnoviť. Dovtedy bola elektráreň napojená na záložné dieselové generátory, ktoré zabezpečovali chladenie reaktorových blokov.

Prerušenie dodávok energie "značne zvýšila riziko" jadrovej katastrofy, upozornil Borrell. Dodal, že "ZAES je najväčšia atómová elektráreň v Európe a Rusko tak (raketovými útokmi) ohrozuje celý európsky kontinent vrátane seba samotného".

Znepokojenie z výpadku prúdu v ZAES vyjadrila predtým aj Medzinárodná agentúra pre atómovú energiu (MAAE). Jej šéf Rafael Grossi pripomenul, že ide už o šiesty takýto výpadok od začiatku ruskej invázie na Ukrajinu. Moskva ostreľovanie okolia elektrárne poprela a obvinila z neho Ukrajinu.

Rusko v noci na štvrtok raketami zaútočilo na viaceré oblasti Ukrajiny vrátane hlavného mesta Kyjev. Útoky na energetickú infraštruktúru a s tým spojené výpadky elektriny hlásili aj v Odeskej oblasti na juhu a Charkovskej oblasti na východe.

(tasr, min)

Minúta  |  

Demokrati nie sú OĽaNO 2, reagoval Miroslav Kollár na výrok predsedu KDH

Mimoparlamentná politická strana Demokrati pod vedením Eduarda Hegera nie je OĽaNO 2 a neplánuje spájanie s hnutím Igora Matoviča do koalície ani žiadneho iného spoločného subjektu pred predčasnými parlamentnými voľbami ani po nich. V TASR TV to povedal podpredseda Demokratov, nezaradený poslanec Miroslav Kollár.

"Eduard Heger sa jednoznačne odstrihol od OĽaNO, lebo vyhodnotil, že robiť ďalšie štyri roky politiku takým spôsobom, akým ju robí Igor Matovič, sa jednoducho nedá," tvrdí Kollár. Pripomenul, že z 11 členov predsedníctva novej strany sú iba traja bývalými členmi OĽaNO.

"Vyrušil ma postoj predsedu KDH, ktorý ešte pred pár týždňami ponúkal Eduardovi Hegerovi číslo dva na svojej kandidátke, a vtedy to nebolo OĽaNO 2," konštatoval Kollár. Stanovisko Milana Majerského, ktorý termín "OĽaNO 2" v súvislosti s novou stranou použil, preto považuje za politicky účelové.

Podľa Kollára je kľúčovým cieľom Demokratov poskytnúť voličom jasne proeurópsku a proatlantickú alternatívu tak, aby zárukou prozápadného smerovania Slovenska nemusel byť mimoparlamentný Hlas-SD Petra Pellegriniho.

Spoluprácu s poslancami OĽaNO napríklad pri podpore legislatívy v parlamente Kollár nevylučuje. O prípadnej vládnej spolupráci po voľbách budú podľa Kollára Demokrati rokovať s každým, kto spĺňa kritériá prozápadnej orientácie.

"Sme pripravení spolupracovať s každým, kto nebude spochybňovať našu proeurópsku a transatlantickú budúcnosť," doplnil. Túto politickú líniu chcú podľa neho Demokrati presadzovať aj v kampani, ktorá podľa Kollára musí byť kontaktná a vedená priamo v regiónoch.

(tasr, min)

Minúta  |  

Karas verí, že tresty za nedostatok zdravotníkov v nemocniciach neprejdú

Dočasne poverený minister spravodlivosti Viliam Karas verí, že návrh novely Trestného zákona, ktorý by priniesol tresty za nezabezpečenie dostatočného počtu zdravotníkov v nemocniciach, neprejde.

Deklaroval, že trvá na odmietavom postoji k zavedeniu novej skutkovej podstaty trestného činu ohrozenia poskytovania zdravotnej starostlivosti. Vyplýva to z jeho stanoviska, ktoré TASR poskytlo tlačové oddelenie Ministerstva spravodlivosti (MS) SR.

"Prijatie zákona v predloženom znení by som osobne považoval za škodlivé, a ak by som bol v pozícii poslanca Národnej rady (NR) SR, za takéto znenie by som nehlasoval," uviedol Karas. Priblížil, že pred podpisom memoranda s Lekárskym odborovým združením (LOZ) opakovane členom vlády tlmočil svoj jasný nesúhlas s navrhovaným znením novej skutkovej podstaty trestného činu.

Vláda sa podľa neho v memorande zaviazala k predloženiu presne formulovaného znenia návrhu novely Trestného zákona do NR SR do 31. marca 2023. "Ako člen vlády som viazaný jej uznesením, a teda nemal som inú možnosť, ako takýto návrh predložiť do pripomienkového konania," podotkol.

Verí, že návrh novely zákona v predloženom znení nebude schválený. Riešenie podľa neho ponúka samotné memorandum, v ktorom sa uvádza, že v prípade iného spôsobu dosiahnutia želaného cieľa sa bude tento záväzok považovať za splnený aj bez zmeny Trestného zákona.

"V ďalších rokovaniach budem tento postoj dôsledne zastávať, a pevne verím, že v tejto veci zvíťazí zdravý rozum," podotkol Karas. Ak by sa nedosiahla dohoda, je minister podľa jeho slov pripravený zvážiť aj stiahnutie materiálu po jeho predložení do NR SR.

Podľa poslankyne NR SR a exministerky spravodlivosti Márie Kolíkovej (SaS) navrhovaný trestný čin ukazuje neschopnosť vlády normálnej správy štátu. Priblížila, že vláda prenáša zodpovednosť za krízu v zdravotníctve na riaditeľov nemocníc cez trestnú zodpovednosť.

"Ak by normálne fungovala koalícia, nemohlo by sa stať, aby minister spravodlivosti takýto nezmysel predložil," doplnila Kolíková. Zámer skritizoval aj líder hnutia OĽANO Igor Matovič. Vyhlásil, že návrh by v parlamente nepodporil. "Ja osobne ako poslanec za to hlasovať nebudem," povedal.

Ministerstvo spravodlivosti (MS) SR navrhuje zaviesť nový trestný čin ohrozenia poskytovania zdravotnej starostlivosti. Jeho spáchanie má spočívať v porušení povinnosti zabezpečiť počet lekárov, zdravotných sestier alebo pôrodných asistentiek, určenej v osobitnom predpise. V závislosti od závažnosti previnenia sa navrhuje trestná sadzba v rozmedzí od troch do 15 rokov väzenia.

(tasr, min)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.