Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Slovensko dáva EÚ najavo, že nebude súhlasiť s povinnými relokáciami, oznámil Mikulec

Júnový samit EÚ by mal byť v v znamení pokroku v oblasti spoločnej azylovej a migračnej politiky. Odznelo to na štvrtkovom zasadnutí Rady EÚ pre spravodlivosť a vnútorné záležitosti v Bruseli. V rozhovore pre TASR to uviedol dočasne poverený minister vnútra SR Roman Mikulec.

Mikulec pripomenul, že Európska komisia ministrov vnútra oboznámila s tým, akým spôsobom a cez ktoré trasy sa vyvíjajú súčasné migračné toky. Odzneli aj informácie o príleve drog do Európy, čo je dôležité z pohľadu spolupráce medzi policajnými zložkami.

"Stále rezonuje aj téma, ako pomáhať Ukrajine, a tak sme deklarovali – ja za Slovensko – že budeme pomáhať všetkými spôsobmi. Tak ako sme to robili doteraz, od vypuknutia vojny. Tie spôsoby pomoci do budúcna sa budú meniť a o tomto je spoločné úsilie EÚ. Pretože každá krajina má iné možnosti, ako pomáhať," vysvetlil Mikulec.

Ako dodal, ide nielen o pomoc humanitárnu, ale aj o pomoc v oblasti boja s kriminalitou, čo je dôležité z pohľadu Slovenska ako krajiny susediacej s Ukrajinou.

Ministri sa venovali aj téme šírenia dezinformácií Ruskou federáciou a ich vplyvu na situáciu na Ukrajine i v jednotlivých členských krajinách EÚ.

Najdôležitejšou témou rokovaní ministrov bola migrácia a azylová politika. Švédske predsedníctvo v Rade EÚ predstavilo pokrok pri tvorbe nového Paktu o azyle a migrácii.

"Ambíciou je, aby na júnovom samite EÚ sme sa posunuli významne vpred. Tu som za Slovensko deklaroval, že musí byť určitá rovnováha medzi solidaritou a zodpovednosťou krajín. V tomto zmysle Slovensko nebude súhlasiť s povinnými relokáciami utečencov. Dobrovoľné relokácie, samozrejme, podporujeme," opísal situáciu Mikulec.

Šéf slovenského rezortu vnútra ocenil, že EÚ dosiahla dobré výsledky v oblasti liberalizácie víz s krajinami západného Balkánu, ktoré sa čoraz viac prispôsobujú vízovej politike EÚ.

To je podľa neho dôležité aj preto, aby občania tretích krajín, ktorí dostanú víza napríklad do Srbska, následne nežiadali o azyl v členských krajinách EÚ, kam sa vďaka týmto vízam dostanú. Zdôraznil, že úlohou spoločnej európskej politiky je takýmto scenárom zabrániť.

Minúta  |  

Bielorusko schválilo trest smrti pre vojakov odsúdených za vlastizradu

Bieloruský prezident Alexandr Lukašenko vo štvrtok podpísal zákon, ktorý umožní vykonávať trest smrti voči členom armády odsúdeným za vlastizradu. Informuje o tom agentúra Reuters s odvolaním sa na Lukašenkovu kanceláriu.

Bielorusko je jedinou krajinou v Európe, ktorá stále uplatňuje trest smrti. Dosiaľ tam trest smrti existoval v prípadoch zločinov vraždy a terorizmu. Popravy odsúdených páchateľov sa vykonávajú strelou do zadnej časti hlavy.

Nový zákon je súčasťou zmien trestného zákonníka, ktorých cieľom je posilniť boj Bieloruska proti zločinom extrémizmu a protištátnej činnosti, uviedol úrad tamojšieho prezidenta.

Lukašenko vo štvrtok schválil aj ďalšiu zmenu: každý, kto bude uznaný za vinného z "diskreditácie" bieloruských ozbrojených síl, bude čeliť väzeniu. Reuters pripomína, že podobný zákon schválilo aj Rusko po tom, čo pred vyše rokom vojensky napadlo Ukrajinu.

Bielorusko je blízkym spojencom Ruska, ktorému dovolilo používať bieloruské územie na podnikanie útokov na Ukrajinu. Lukašenko pritom opakovane upozornil, že Bielorusko by sa mohlo do konfliktu na Ukrajine priamo zapojiť, ak bude bieloruské územie vystavené útokom z Ukrajiny.

(tasr, min)

Minúta  |  

Nemecká polícia zatkla mladíka, ktorý plánoval teroristický útok vo Frankfurte

Nemeckí vyšetrovatelia zadržali na nemecko-rakúskych hraniciach v blízkosti mesta Passau 18-ročného mladíka, ktorý údajne plánoval uskutočniť islamistický teroristický útok vo Frankfurte. Vo štvrtok o tom informovala tamojšia prokuratúra. TASR správu prevzala z agentúry DPA.

Zadržaný mladík pochádza z Maroka, no vyrastal v Nemecku. Podľa prokuratúry a polície chcel vycestovať do Iraku a pridať sa tam k teroristickej militantnej organizácii Islamský štát (IS).

Muž je podozrivý z plánovania závažného násilného činu a ohrozenia štátu. Zadovážil si návody na výrobu výbušných a odpaľovacích zariadení a plánoval získať automatickú pušku, aby tak počas svojho útoku zabil čo najviac ľudí.

Úrady boli mladíkovi na stope od vlaňajšieho leta. Počas razie, ktorú polícia vykonala v jeho dome v auguste, sa okrem iného našli aj vlajky IS.

Vyšetrovatelia zistili, že po razii sa mladík spočiatku plánu na teroristický útok vzdal, lebo sa bál, že bude odhalený. Namiesto toho sa chcel pripojiť k IS, aby "vyvraždil neveriacich" a "bojoval proti štátnym inštitúciám".

(tasr, min)

Minúta  |  

Zelenskyj vraj na Oscaroch prejav neprednesie, žiadosť mu zamietli už druhý rok po sebe

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj údajne neprednesie videoprejav počas slávnostnej ceremónie udeľovania Oscarov, ktorá sa bude konať v nedeľu v Hollywoode. Jeho žiadosť o vystúpenie bola totiž podľa časopisu Variety zamietnutá – rovnako ako vlani.

Zelenskyj sa počas uplynulého roku objavil cez videospojenie na viacerých prestížnych odovzdávaniach cien vrátane hudobných cien Grammy či filmových a televíznych Zlatých glóbusov. Priestor mu poskytli aj filmové festivaly v Cannes či Berlíne.

Americký herec Sean Penn daroval Zelenskému vlani jedného zo svojich dvoch Oscarov, pričom povedal, že ide o symbolické gesto. Ešte predtým vyhlasoval, že sošku Oscara nechá roztaviť, ak americká Akadémia filmových umení a vied (AMPAS) nepovolí Zelenského prejav na odovzdávaní Oscarov.

Penn odpremiéroval na tohtoročnom Berlinale svoj dokument s názvom "Superpower", ktorý zachytáva premenu Zelenského z filmového komika na vojnového hrdinu. Snímka vznikla na základe série vzájomných konverzácií a Penn ju nakrútil v Kyjeve po začiatku ruskej ofenzívy. The Guardian pripomína, že výkonný producent Oscarov Will Packer minulý rok vyjadril obavy z vystúpenia Zelenského.

Zdôvodnil to tým, že všetci, ktorých zasiahla vojna na Ukrajine, majú bielu farbu pleti, pričom predošlým tragédiám zahŕňajúcim osoby s inou farbou pleti sa toľko pozornosti nevenovalo. Súčasťou ceremónie bola namiesto Zelenského vystúpenia napokon minúta ticha.
AMPAS sa nateraz k prípadnému vystúpeniu Zelenského na odovzdávaní Oscarov nevyjadrila.

(tasr, min)

Minúta  |  

Útoky na záporožskú elektráreň sú závažným narušením jadrovej bezpečnosti, uviedol Borell

Štvrtkové útoky ruských síl na Ukrajinu, ktoré spôsobili odpojenie Záporožskej atómovej elektrárne (ZAES) od rozvodnej siete, sú "závažným narušením" jadrovej bezpečnosti. Vo štvrtok to uviedol šéf európskej diplomacie Josep Borrell. TASR správu prevzala z agentúry AFP.

Ukrajinská energetická spoločnosť Ukrenerho vo štvrtok popoludní oznámila, že dodávky elektriny do ZAES sa podarilo obnoviť. Dovtedy bola elektráreň napojená na záložné dieselové generátory, ktoré zabezpečovali chladenie reaktorových blokov.

Prerušenie dodávok energie "značne zvýšila riziko" jadrovej katastrofy, upozornil Borrell. Dodal, že "ZAES je najväčšia atómová elektráreň v Európe a Rusko tak (raketovými útokmi) ohrozuje celý európsky kontinent vrátane seba samotného".

Znepokojenie z výpadku prúdu v ZAES vyjadrila predtým aj Medzinárodná agentúra pre atómovú energiu (MAAE). Jej šéf Rafael Grossi pripomenul, že ide už o šiesty takýto výpadok od začiatku ruskej invázie na Ukrajinu. Moskva ostreľovanie okolia elektrárne poprela a obvinila z neho Ukrajinu.

Rusko v noci na štvrtok raketami zaútočilo na viaceré oblasti Ukrajiny vrátane hlavného mesta Kyjev. Útoky na energetickú infraštruktúru a s tým spojené výpadky elektriny hlásili aj v Odeskej oblasti na juhu a Charkovskej oblasti na východe.

(tasr, min)

Minúta  |  

Demokrati nie sú OĽaNO 2, reagoval Miroslav Kollár na výrok predsedu KDH

Mimoparlamentná politická strana Demokrati pod vedením Eduarda Hegera nie je OĽaNO 2 a neplánuje spájanie s hnutím Igora Matoviča do koalície ani žiadneho iného spoločného subjektu pred predčasnými parlamentnými voľbami ani po nich. V TASR TV to povedal podpredseda Demokratov, nezaradený poslanec Miroslav Kollár.

"Eduard Heger sa jednoznačne odstrihol od OĽaNO, lebo vyhodnotil, že robiť ďalšie štyri roky politiku takým spôsobom, akým ju robí Igor Matovič, sa jednoducho nedá," tvrdí Kollár. Pripomenul, že z 11 členov predsedníctva novej strany sú iba traja bývalými členmi OĽaNO.

"Vyrušil ma postoj predsedu KDH, ktorý ešte pred pár týždňami ponúkal Eduardovi Hegerovi číslo dva na svojej kandidátke, a vtedy to nebolo OĽaNO 2," konštatoval Kollár. Stanovisko Milana Majerského, ktorý termín "OĽaNO 2" v súvislosti s novou stranou použil, preto považuje za politicky účelové.

Podľa Kollára je kľúčovým cieľom Demokratov poskytnúť voličom jasne proeurópsku a proatlantickú alternatívu tak, aby zárukou prozápadného smerovania Slovenska nemusel byť mimoparlamentný Hlas-SD Petra Pellegriniho.

Spoluprácu s poslancami OĽaNO napríklad pri podpore legislatívy v parlamente Kollár nevylučuje. O prípadnej vládnej spolupráci po voľbách budú podľa Kollára Demokrati rokovať s každým, kto spĺňa kritériá prozápadnej orientácie.

"Sme pripravení spolupracovať s každým, kto nebude spochybňovať našu proeurópsku a transatlantickú budúcnosť," doplnil. Túto politickú líniu chcú podľa neho Demokrati presadzovať aj v kampani, ktorá podľa Kollára musí byť kontaktná a vedená priamo v regiónoch.

(tasr, min)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.