Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Na internete je stále dostupný manifest strelca zo Zámockej ulice, upozorňuje mediálna rada

Začiatkom tohto týždňa, teda takmer päť mesiacov po teroristickom útoku na Zámockej ulici v Bratislave, našli pracovníci analytického odboru Rady pre mediálne služby (RpMS) ďalšie voľne prístupné úložisko, na ktorom je dostupný manifest strelca útoku.

K jeho odstraňovaniu a zamedzeniu šírenia môže podľa RpMS pomôcť Akt o digitálnych službách. TASR o tom informovala vedúca komunikačného odboru RpMS Lucia Michelčíková.

"RpMS začala vo veci nových úložísk nelegálneho obsahu konať v spolupráci so zahraničnými partnermi okamžite po ich objavení. No účinné a systémové riešenie zamedzenia šíreniu teroristického obsahu môže priniesť len rýchla a efektívna implementácia Aktu o digitálnych službách, o ktorom sa v týchto dňoch intenzívne diskutuje v celej Európskej únii," vysvetlil riaditeľ RpMS Martin Dorociak.

Na Slovensku práve vrcholia rokovania o určení koordinátora digitálnych služieb, do ktorého právomocí by malo patriť aj vymáhanie harmonizovaných pravidiel na odstraňovanie nelegálneho obsahu v online prostredí. RpMS považuje podľa Dorociaka skoré určenie koordinátora a implementáciu tohto európskeho nariadenia "za kľúčové pre boj proti nelegálnemu a teroristickému obsahu na internete".

"Pretrvávajúca prítomnosť manifestu na online platformách jasne potvrdzuje, aká dôležitá je v snahách o zamedzenie šírenia nelegálneho obsahu spolupráca platforiem. Tie by mali spoločne nastavovať jednotné indikátory na detekciu extrémistického a teroristického obsahu," uviedol vedúci analytického odboru RpMS Stanislav Matějka.

Poukázal, že práve rozdiely medzi prístupmi jednotlivých platforiem vedú k tomu, že sa takýto obsah šíri na internete ďalej aj napriek relatívne rýchlemu zásahu prvotnej platformy.

Upozornil, že protiteroristické politiky analyzovaných platforiem sa až príliš často zameriavajú na boj proti teroristickým skupinám, no neodrážajú nové trendy terorizmu a radikalizácie.

Preto pracovníci analytického odboru RpMS spolu so zástupcami iniciatívy Reset, ktorá sa venuje vplyvu technológií na demokraciu, navrhli platformám vývoj novej metodológie posudzovania extrémistického a teroristického obsahu založenej na expertnej znalosti sociálneho kontextu každej krajiny.

Minúta  |  

Slovensko dáva EÚ najavo, že nebude súhlasiť s povinnými relokáciami, oznámil Mikulec

Júnový samit EÚ by mal byť v v znamení pokroku v oblasti spoločnej azylovej a migračnej politiky. Odznelo to na štvrtkovom zasadnutí Rady EÚ pre spravodlivosť a vnútorné záležitosti v Bruseli. V rozhovore pre TASR to uviedol dočasne poverený minister vnútra SR Roman Mikulec.

Mikulec pripomenul, že Európska komisia ministrov vnútra oboznámila s tým, akým spôsobom a cez ktoré trasy sa vyvíjajú súčasné migračné toky. Odzneli aj informácie o príleve drog do Európy, čo je dôležité z pohľadu spolupráce medzi policajnými zložkami.

"Stále rezonuje aj téma, ako pomáhať Ukrajine, a tak sme deklarovali – ja za Slovensko – že budeme pomáhať všetkými spôsobmi. Tak ako sme to robili doteraz, od vypuknutia vojny. Tie spôsoby pomoci do budúcna sa budú meniť a o tomto je spoločné úsilie EÚ. Pretože každá krajina má iné možnosti, ako pomáhať," vysvetlil Mikulec.

Ako dodal, ide nielen o pomoc humanitárnu, ale aj o pomoc v oblasti boja s kriminalitou, čo je dôležité z pohľadu Slovenska ako krajiny susediacej s Ukrajinou.

Ministri sa venovali aj téme šírenia dezinformácií Ruskou federáciou a ich vplyvu na situáciu na Ukrajine i v jednotlivých členských krajinách EÚ.

Najdôležitejšou témou rokovaní ministrov bola migrácia a azylová politika. Švédske predsedníctvo v Rade EÚ predstavilo pokrok pri tvorbe nového Paktu o azyle a migrácii.

"Ambíciou je, aby na júnovom samite EÚ sme sa posunuli významne vpred. Tu som za Slovensko deklaroval, že musí byť určitá rovnováha medzi solidaritou a zodpovednosťou krajín. V tomto zmysle Slovensko nebude súhlasiť s povinnými relokáciami utečencov. Dobrovoľné relokácie, samozrejme, podporujeme," opísal situáciu Mikulec.

Šéf slovenského rezortu vnútra ocenil, že EÚ dosiahla dobré výsledky v oblasti liberalizácie víz s krajinami západného Balkánu, ktoré sa čoraz viac prispôsobujú vízovej politike EÚ.

To je podľa neho dôležité aj preto, aby občania tretích krajín, ktorí dostanú víza napríklad do Srbska, následne nežiadali o azyl v členských krajinách EÚ, kam sa vďaka týmto vízam dostanú. Zdôraznil, že úlohou spoločnej európskej politiky je takýmto scenárom zabrániť.

Minúta  |  

Bielorusko schválilo trest smrti pre vojakov odsúdených za vlastizradu

Bieloruský prezident Alexandr Lukašenko vo štvrtok podpísal zákon, ktorý umožní vykonávať trest smrti voči členom armády odsúdeným za vlastizradu. Informuje o tom agentúra Reuters s odvolaním sa na Lukašenkovu kanceláriu.

Bielorusko je jedinou krajinou v Európe, ktorá stále uplatňuje trest smrti. Dosiaľ tam trest smrti existoval v prípadoch zločinov vraždy a terorizmu. Popravy odsúdených páchateľov sa vykonávajú strelou do zadnej časti hlavy.

Nový zákon je súčasťou zmien trestného zákonníka, ktorých cieľom je posilniť boj Bieloruska proti zločinom extrémizmu a protištátnej činnosti, uviedol úrad tamojšieho prezidenta.

Lukašenko vo štvrtok schválil aj ďalšiu zmenu: každý, kto bude uznaný za vinného z "diskreditácie" bieloruských ozbrojených síl, bude čeliť väzeniu. Reuters pripomína, že podobný zákon schválilo aj Rusko po tom, čo pred vyše rokom vojensky napadlo Ukrajinu.

Bielorusko je blízkym spojencom Ruska, ktorému dovolilo používať bieloruské územie na podnikanie útokov na Ukrajinu. Lukašenko pritom opakovane upozornil, že Bielorusko by sa mohlo do konfliktu na Ukrajine priamo zapojiť, ak bude bieloruské územie vystavené útokom z Ukrajiny.

(tasr, min)

Minúta  |  

Nemecká polícia zatkla mladíka, ktorý plánoval teroristický útok vo Frankfurte

Nemeckí vyšetrovatelia zadržali na nemecko-rakúskych hraniciach v blízkosti mesta Passau 18-ročného mladíka, ktorý údajne plánoval uskutočniť islamistický teroristický útok vo Frankfurte. Vo štvrtok o tom informovala tamojšia prokuratúra. TASR správu prevzala z agentúry DPA.

Zadržaný mladík pochádza z Maroka, no vyrastal v Nemecku. Podľa prokuratúry a polície chcel vycestovať do Iraku a pridať sa tam k teroristickej militantnej organizácii Islamský štát (IS).

Muž je podozrivý z plánovania závažného násilného činu a ohrozenia štátu. Zadovážil si návody na výrobu výbušných a odpaľovacích zariadení a plánoval získať automatickú pušku, aby tak počas svojho útoku zabil čo najviac ľudí.

Úrady boli mladíkovi na stope od vlaňajšieho leta. Počas razie, ktorú polícia vykonala v jeho dome v auguste, sa okrem iného našli aj vlajky IS.

Vyšetrovatelia zistili, že po razii sa mladík spočiatku plánu na teroristický útok vzdal, lebo sa bál, že bude odhalený. Namiesto toho sa chcel pripojiť k IS, aby "vyvraždil neveriacich" a "bojoval proti štátnym inštitúciám".

(tasr, min)

Minúta  |  

Zelenskyj vraj na Oscaroch prejav neprednesie, žiadosť mu zamietli už druhý rok po sebe

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj údajne neprednesie videoprejav počas slávnostnej ceremónie udeľovania Oscarov, ktorá sa bude konať v nedeľu v Hollywoode. Jeho žiadosť o vystúpenie bola totiž podľa časopisu Variety zamietnutá – rovnako ako vlani.

Zelenskyj sa počas uplynulého roku objavil cez videospojenie na viacerých prestížnych odovzdávaniach cien vrátane hudobných cien Grammy či filmových a televíznych Zlatých glóbusov. Priestor mu poskytli aj filmové festivaly v Cannes či Berlíne.

Americký herec Sean Penn daroval Zelenskému vlani jedného zo svojich dvoch Oscarov, pričom povedal, že ide o symbolické gesto. Ešte predtým vyhlasoval, že sošku Oscara nechá roztaviť, ak americká Akadémia filmových umení a vied (AMPAS) nepovolí Zelenského prejav na odovzdávaní Oscarov.

Penn odpremiéroval na tohtoročnom Berlinale svoj dokument s názvom "Superpower", ktorý zachytáva premenu Zelenského z filmového komika na vojnového hrdinu. Snímka vznikla na základe série vzájomných konverzácií a Penn ju nakrútil v Kyjeve po začiatku ruskej ofenzívy. The Guardian pripomína, že výkonný producent Oscarov Will Packer minulý rok vyjadril obavy z vystúpenia Zelenského.

Zdôvodnil to tým, že všetci, ktorých zasiahla vojna na Ukrajine, majú bielu farbu pleti, pričom predošlým tragédiám zahŕňajúcim osoby s inou farbou pleti sa toľko pozornosti nevenovalo. Súčasťou ceremónie bola namiesto Zelenského vystúpenia napokon minúta ticha.
AMPAS sa nateraz k prípadnému vystúpeniu Zelenského na odovzdávaní Oscarov nevyjadrila.

(tasr, min)

Minúta  |  

Útoky na záporožskú elektráreň sú závažným narušením jadrovej bezpečnosti, uviedol Borell

Štvrtkové útoky ruských síl na Ukrajinu, ktoré spôsobili odpojenie Záporožskej atómovej elektrárne (ZAES) od rozvodnej siete, sú "závažným narušením" jadrovej bezpečnosti. Vo štvrtok to uviedol šéf európskej diplomacie Josep Borrell. TASR správu prevzala z agentúry AFP.

Ukrajinská energetická spoločnosť Ukrenerho vo štvrtok popoludní oznámila, že dodávky elektriny do ZAES sa podarilo obnoviť. Dovtedy bola elektráreň napojená na záložné dieselové generátory, ktoré zabezpečovali chladenie reaktorových blokov.

Prerušenie dodávok energie "značne zvýšila riziko" jadrovej katastrofy, upozornil Borrell. Dodal, že "ZAES je najväčšia atómová elektráreň v Európe a Rusko tak (raketovými útokmi) ohrozuje celý európsky kontinent vrátane seba samotného".

Znepokojenie z výpadku prúdu v ZAES vyjadrila predtým aj Medzinárodná agentúra pre atómovú energiu (MAAE). Jej šéf Rafael Grossi pripomenul, že ide už o šiesty takýto výpadok od začiatku ruskej invázie na Ukrajinu. Moskva ostreľovanie okolia elektrárne poprela a obvinila z neho Ukrajinu.

Rusko v noci na štvrtok raketami zaútočilo na viaceré oblasti Ukrajiny vrátane hlavného mesta Kyjev. Útoky na energetickú infraštruktúru a s tým spojené výpadky elektriny hlásili aj v Odeskej oblasti na juhu a Charkovskej oblasti na východe.

(tasr, min)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.