Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Gruzínska opozícia žiada prezidentku, aby zvolala mimoriadnu schôdzu parlamentu

Gruzínska opozícia vo štvrtok avizovala, že požiada prezidentku Salome Zurabišviliovú o zvolanie mimoriadneho zasadnutia parlamentu, aby vládnuca strana Gruzínsky sen a jej spojenec Moc ľudu mohla regulárne zablokovať zákon o zahraničných agentoch, ktorý v Gruzínsku vyvolal vlnu protestov.

Podľa rozhlasovej stanice Rádio Sloboda (RFE/RL) to vo štvrtok večer počas zhromaždenia pred budovou parlamentu v centre Tbilisi vyhlásila poslankyňa za opozičnú stranu Lelo Anna Nacvlišviliová.

Vysvetlila, že podľa rokovacieho poriadku sa miesto stiahnutia návrhu, ako ho avizovala vládna strana Gruzínsky sen, musí konať hlasovanie o návrhu zákona v druhom čítaní. Ak v ňom nebude schválený, bude zablokovaný.

Z tejto požiadavky opozície sa podľa RFE/RL dá dedukovať, že opozícia a jej prívrženci neveria prísľubu vládnej strany.

Vzhľadom na to, že tento týždeň sú parlamentné schôdze zrušené a na budúci týždeň parlament nezasadá, návrh zákona by sa potom mohol začať prerokúvať až po 20. marci. Opozícia preto navrhuje, aby sa konala mimoriadna schôdza parlamentu.

Vládna strana Gruzínsky sen a jej spojenci vo štvrtok - po dvoch dňoch protestov a násilností - vo štvrtok oznámili, že návrh zákona o zahraničných agentoch z parlamentu sťahujú. Zdôvodnili to "rozdelením spoločnosti", ktoré spôsobil.

Ako informovala agentúra Reuters, predstavitelia Gruzínskeho sna sa pritom odvolali na nutnosť znížiť "konfrontáciu" v spoločnosti. Zároveň však odsúdili "lži", ktoré o návrhu zákona šíri "radikálna opozícia". Kritici totiž označili návrh zákona za autoritársky a inšpirovaný Ruskom a tvrdia, že ohrozuje nádej Gruzínska na vstup do Európskej únie.

Účastník štvrtkového protestu, politik strany Droa Giga Lemondžava, pre Reuters uviedol, že protestujúci chcú, aby vláda oficiálne odsúdila návrh zákona a zabezpečila, že prepustené budú všetky osoby zadržané počas demonštrácií.

Medzičasom Rádio Sloboda (RFE/RL) s odvolaním sa na gruzínske ministerstvo vnútra informovalo, že z väzby bolo prepustených všetkých 133 osôb zadržaných počas uplynulých dvoch dní protestov.

(tasr, min)

Minúta  |  

Tri osoby uviaznuté v zavalenej banskej chodbe v Španielsku neprežili

Traja ľudia, ktorí po zrútení jednej z chodieb v bani na severovýchode Španielska zostali uviaznutí 900 metrov po zemou, neprežili. Vo štvrtok to uviedol predseda katalánskej vlády Pere Aragones. TASR správu prevzala z agentúr AFP a AP.

"Nanešťastie môžeme potvrdiť úmrtie troch ľudí, ktorí pracovali v bani. Ich rodinám vyjadrujeme úprimnú sústrasť," povedal Aragones. Medzi obeťami sú dvaja postgraduálni študenti geológie na katalánskej Polytechnickej univerzite. Aj tretí muž, ktorý v bani zahynul, bol skúsený geológ.

Predstavitelia univerzity vo štvrtok vyhlásili za svojich študentov minútu ticha. K banskému incidentu došlo krátko pred 9.00 h pri obci Súria, 75 kilometrov severozápadne od Barcelony. Polícia vyslala do bane tím špecialistov so psami, dva záchranárske vrtuľníky a tím psychológov.

Zamestnanci bane uviedli, že úsek, ktorý sa zrútil, bol dokončený len pred niekoľkými dňami. Bezpečnostná previerka bane, ktorá bola vykonaná pred tromi týždňami, však dopadla dobre, píše AP. Baňu pri obci Súria vlastní spoločnosť ICL Iberia, španielska pobočka izraelskej skupiny ICL, ktorá sa špecializuje na výrobu hnojív a chemický priemysel.

(tasr, min)

Minúta  |  

Zomrel Ľubomír Kropil figurujúci v kauze Dobytkár

V stredu (8. 3.) zomrel Ľubomír Kropil, obžalovaný z korupčnej kauzy Dobytkár, ktorá sa týka rozsiahlej trestnej činnosti v Pôdohospodárskej platobnej agentúre. TASR informáciu potvrdil jeho advokát Rastislav Urbáni. Upozornili na to Hospodárske noviny.

Ľubomír Kropil, ktorý sa na posledných pojednávaniach pre chorobu nezúčastňoval, ale dal súhlas na konanie v jeho neprítomnosti, vypovedal naposledy ešte vlani v júni minulého roka. Nevyužil ani jednu z možností vyhlásenia o vine či nevine.

Tvrdil, že nelegalizoval žiadne finančné prostriedky z trestnej činnosti, úplatky neprijal. Priznal len nepriamu korupciu, respektíve podplácanie za schválené dotácie. Na otázky prokurátora a obhajcov odmietol vtedy reagovať pre zlý zdravotný stav.

(tasr, min)

Minúta  |  

Na internete je stále dostupný manifest strelca zo Zámockej ulice, upozorňuje mediálna rada

Začiatkom tohto týždňa, teda takmer päť mesiacov po teroristickom útoku na Zámockej ulici v Bratislave, našli pracovníci analytického odboru Rady pre mediálne služby (RpMS) ďalšie voľne prístupné úložisko, na ktorom je dostupný manifest strelca útoku.

K jeho odstraňovaniu a zamedzeniu šírenia môže podľa RpMS pomôcť Akt o digitálnych službách. TASR o tom informovala vedúca komunikačného odboru RpMS Lucia Michelčíková.

"RpMS začala vo veci nových úložísk nelegálneho obsahu konať v spolupráci so zahraničnými partnermi okamžite po ich objavení. No účinné a systémové riešenie zamedzenia šíreniu teroristického obsahu môže priniesť len rýchla a efektívna implementácia Aktu o digitálnych službách, o ktorom sa v týchto dňoch intenzívne diskutuje v celej Európskej únii," vysvetlil riaditeľ RpMS Martin Dorociak.

Na Slovensku práve vrcholia rokovania o určení koordinátora digitálnych služieb, do ktorého právomocí by malo patriť aj vymáhanie harmonizovaných pravidiel na odstraňovanie nelegálneho obsahu v online prostredí. RpMS považuje podľa Dorociaka skoré určenie koordinátora a implementáciu tohto európskeho nariadenia "za kľúčové pre boj proti nelegálnemu a teroristickému obsahu na internete".

"Pretrvávajúca prítomnosť manifestu na online platformách jasne potvrdzuje, aká dôležitá je v snahách o zamedzenie šírenia nelegálneho obsahu spolupráca platforiem. Tie by mali spoločne nastavovať jednotné indikátory na detekciu extrémistického a teroristického obsahu," uviedol vedúci analytického odboru RpMS Stanislav Matějka.

Poukázal, že práve rozdiely medzi prístupmi jednotlivých platforiem vedú k tomu, že sa takýto obsah šíri na internete ďalej aj napriek relatívne rýchlemu zásahu prvotnej platformy.

Upozornil, že protiteroristické politiky analyzovaných platforiem sa až príliš často zameriavajú na boj proti teroristickým skupinám, no neodrážajú nové trendy terorizmu a radikalizácie.

Preto pracovníci analytického odboru RpMS spolu so zástupcami iniciatívy Reset, ktorá sa venuje vplyvu technológií na demokraciu, navrhli platformám vývoj novej metodológie posudzovania extrémistického a teroristického obsahu založenej na expertnej znalosti sociálneho kontextu každej krajiny.

Minúta  |  

Slovensko dáva EÚ najavo, že nebude súhlasiť s povinnými relokáciami, oznámil Mikulec

Júnový samit EÚ by mal byť v v znamení pokroku v oblasti spoločnej azylovej a migračnej politiky. Odznelo to na štvrtkovom zasadnutí Rady EÚ pre spravodlivosť a vnútorné záležitosti v Bruseli. V rozhovore pre TASR to uviedol dočasne poverený minister vnútra SR Roman Mikulec.

Mikulec pripomenul, že Európska komisia ministrov vnútra oboznámila s tým, akým spôsobom a cez ktoré trasy sa vyvíjajú súčasné migračné toky. Odzneli aj informácie o príleve drog do Európy, čo je dôležité z pohľadu spolupráce medzi policajnými zložkami.

"Stále rezonuje aj téma, ako pomáhať Ukrajine, a tak sme deklarovali – ja za Slovensko – že budeme pomáhať všetkými spôsobmi. Tak ako sme to robili doteraz, od vypuknutia vojny. Tie spôsoby pomoci do budúcna sa budú meniť a o tomto je spoločné úsilie EÚ. Pretože každá krajina má iné možnosti, ako pomáhať," vysvetlil Mikulec.

Ako dodal, ide nielen o pomoc humanitárnu, ale aj o pomoc v oblasti boja s kriminalitou, čo je dôležité z pohľadu Slovenska ako krajiny susediacej s Ukrajinou.

Ministri sa venovali aj téme šírenia dezinformácií Ruskou federáciou a ich vplyvu na situáciu na Ukrajine i v jednotlivých členských krajinách EÚ.

Najdôležitejšou témou rokovaní ministrov bola migrácia a azylová politika. Švédske predsedníctvo v Rade EÚ predstavilo pokrok pri tvorbe nového Paktu o azyle a migrácii.

"Ambíciou je, aby na júnovom samite EÚ sme sa posunuli významne vpred. Tu som za Slovensko deklaroval, že musí byť určitá rovnováha medzi solidaritou a zodpovednosťou krajín. V tomto zmysle Slovensko nebude súhlasiť s povinnými relokáciami utečencov. Dobrovoľné relokácie, samozrejme, podporujeme," opísal situáciu Mikulec.

Šéf slovenského rezortu vnútra ocenil, že EÚ dosiahla dobré výsledky v oblasti liberalizácie víz s krajinami západného Balkánu, ktoré sa čoraz viac prispôsobujú vízovej politike EÚ.

To je podľa neho dôležité aj preto, aby občania tretích krajín, ktorí dostanú víza napríklad do Srbska, následne nežiadali o azyl v členských krajinách EÚ, kam sa vďaka týmto vízam dostanú. Zdôraznil, že úlohou spoločnej európskej politiky je takýmto scenárom zabrániť.

Minúta  |  

Bielorusko schválilo trest smrti pre vojakov odsúdených za vlastizradu

Bieloruský prezident Alexandr Lukašenko vo štvrtok podpísal zákon, ktorý umožní vykonávať trest smrti voči členom armády odsúdeným za vlastizradu. Informuje o tom agentúra Reuters s odvolaním sa na Lukašenkovu kanceláriu.

Bielorusko je jedinou krajinou v Európe, ktorá stále uplatňuje trest smrti. Dosiaľ tam trest smrti existoval v prípadoch zločinov vraždy a terorizmu. Popravy odsúdených páchateľov sa vykonávajú strelou do zadnej časti hlavy.

Nový zákon je súčasťou zmien trestného zákonníka, ktorých cieľom je posilniť boj Bieloruska proti zločinom extrémizmu a protištátnej činnosti, uviedol úrad tamojšieho prezidenta.

Lukašenko vo štvrtok schválil aj ďalšiu zmenu: každý, kto bude uznaný za vinného z "diskreditácie" bieloruských ozbrojených síl, bude čeliť väzeniu. Reuters pripomína, že podobný zákon schválilo aj Rusko po tom, čo pred vyše rokom vojensky napadlo Ukrajinu.

Bielorusko je blízkym spojencom Ruska, ktorému dovolilo používať bieloruské územie na podnikanie útokov na Ukrajinu. Lukašenko pritom opakovane upozornil, že Bielorusko by sa mohlo do konfliktu na Ukrajine priamo zapojiť, ak bude bieloruské územie vystavené útokom z Ukrajiny.

(tasr, min)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.