Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Heger: Od Matoviča som sa odstrihol. Budem presadzovať slušnosť a odbornosť

Dočasne poverený premiér Eduard Heger (OĽANO) nevylúčil, že by mimoparlamentná strana Demokrati išla do predčasných volieb ako väčšia koalícia. Rovnako nevylúčil ani jednotnú kandidátku strany. "Som otvorený obidvom možnostiam," uviedol vo štvrtkovej diskusnej relácii TV Joj Na hrane.

Doplnil, že v tomto duchu sa rozprávajú aj s jednotlivými partnermi a politickými subjektami. Zopakoval, že rokovania prebiehajú, výsledky však budú známe, až keď budú ukončené. "Spoza zatvorených dverí nevynášam," povedal.

V súvislosti s Igorom Matovičom (OĽANO) uviedol, že je pripravený na politický súboj. "Určite budem presadzovať politiku slušnosti a odbornosti," zopakoval. Zdôraznil, že od Matoviča sa úplne odstrihol.

Vylúčenie spolupráce s niektorými politickými stranami nie je podľa Hegera v predčasných parlamentných voľbách cestou do opozície. "Myslím si, že na Slovensku je dosť demokraticky zmýšľajúcich voličov, ktorí chcú podporiť práve stredovú politiku," skonštatoval.

Bývalý minister zdravotníctva Vladimír Lengvarský musel podľa neho vo funkcii skončiť, lebo rezortu pod jeho vedením dochádzal dych. Doplnil, že projekt Rázsochy v Bratislave sa stihne v termínoch plánu obnovy.

Heger sa vyjadril aj k možnému poskytnutiu stíhačiek MiG-29 Ukrajine. Poznamenal, že momentálne čakajú na schválenie uznesenia v parlamente, čo je podľa neho tá najrýchlejšia cesta. Zároveň dodal, že nie je potrebné, aby o tom rozhodovala prezidentka.

(tasr)

Minúta  |  

Po masovej streľbe u Svedkov Jehovových v Hamburgu ostalo najmenej sedem obetí

Spolkový úrad pre civilnú ochranu v piatok krátko po 03.00 h zrušil varovanie pred extrémnym nebezpečenstvom vydané pre Hamburg v súvislosti so streľbou v tamojšej modlitebni náboženskej spoločnosti Jehovovi svedkovia. K streľbe došlo vo štvrtok večer a vyžiadala si niekoľko obetí na životoch a zranených. Ich presný počet polícia zatiaľ nezverejnila.

Informovala o tom agentúra DPA, podľa ktorej polícia na základe doterajších zistení predpokladá, že jedno z tiel nájdených na mieste streľby mohlo patriť podozrivému.

DPA dodala, že nejasných zostáva stále veľa podrobností, vrátane motívu činu a charakteru akcie, počas ktorej k streľbe došlo.

Podľa Spolkového úradu pre civilnú ochranu sa streľba odohrala vo štvrtok okolo 21.00 h miestneho času.

"Podľa prvých zistení sa strieľalo v objekte na ulici Deelbögestrasse vo štvrti Gross Borstel," uviedla polícia, ktorá vo štvrti následne spustila rozsiahlu operáciu.

Hovorca objasnil, že polícia bola na miesto činu privolaná približne o 21.15 h. Po vstupe do budovy policajti "najprv videli mŕtvych a zranených ľudí a potom počuli výstrel". V hornej časti budovy následne našli mŕtveho muža, o ktorom sa domnievajú, že to mohol byť páchateľ.

Nemecké médiá sa vo svojom spravodajstve zmieňujú o najmenej siedmich obetiach na životoch a ôsmich vážne zranených.         

Podľa miestneho denníka Hamburger Abendblatt sa v budove, kde sa strieľalo, zišli členovia spoločenstva na týždennom stretnutí zameranom na štúdium Biblie.        

Hamburský senátor Andy Grote na sieti Twitter informoval, že k prípadu sa v piatok okolo poludnia uskutoční tlačová konferencia.

V Nemecku, kde je vlastníctvo zbraní prísne obmedzené, sú masové streľby zriedkavé, doplnila agentúra AP.

(tasr)

Minúta  |  

Vzostup Si Ťin-pchinga vyvrcholil. Po tretí raz sa stal prezidentom Číny

Čínsky vodca Si Ťin-pching získal v piatok svoj tretí päťročný mandát na výkon prezidentskej funkcie. Príslušný návrh schválil čínsky parlament jednomyseľne. Správu o tom TASR prevzala z agentúry AP.

Okrem toho delegáti Celočínskeho zhromaždenia ľudových zástupcov na svojom plenárnom zasadnutí v piatok zvolili Si Ťin-pchinga opätovne aj za šéfa Ústrednej vojenskej komisie, ktorá je vrcholným vojenským štátnym orgánom Čínskej ľudovej republiky.

Vzhľadom na to, že čínsky parlament je fakticky podriadený vládnucej komunistickej strane, o výsledku piatkového hlasovania neboli pochybnosti, konštatovala AP.

Týmto formálnym hlasovaním v parlamente vyvrcholil Siov vzostup, vďaka ktorému sa stal najmocnejším lídrom krajiny za posledné generácie, lebo vlani v októbri bol delegátmi zjazdu Komunistickej strany Číny potvrdený aj vo funkcii jej generálneho tajomníka.

Ťažké obdobie

Posledné mesiace boli pritom pre 69-ročného Si Ťin-pchinga náročné: koncom novembra totiž vypukli veľké demonštrácie proti reštriktívnym opatreniam, ktorými sa v Číne malo obmedziť šírenie covidu. Po uvoľnení lockdownov však v decembri nasledovala veľká vlna úmrtí ako dôsledok odstúpenia od tejto stratégie.

Čína - poznačená diktátorskou vládou a kultom osobnosti zakladajúceho vodcu Mao Ce-tunga - sa celé desaťročia vyhýbala vláde jedného muža v prospech konsenzuálnejšieho, ale stále autokratického vedenia.

Tento model zaviedol obmedzenie pre výkon prevažne ceremoniálnej funkcie prezidenta. Siovi predchodcovia Ťiang Ce-min a Chu Ťin-tchao sa moci vzdali po desiatich rokoch vo funkcii.

Si však tento súbor pravidiel nerešpektoval - v roku 2018 nechal upraviť ústavu tak, že boli zrušené obmedzenia na počet funkčných období hlavy štáty. Už vtedy pozorovatelia vyslovovali predpoklad, že Si chce zostať pri moci.

Bohatstvo ho vraj nemotivuje

Predstavitelia čínskeho vedenia však v súvislosti s tým novinárom vysvetľovali, že Si Ťin-pching bude možno potrebovať viac času, aby zabezpečil uskutočnenie ekonomických a iných reforiem.

Agentúra AFP vo svojej správe citovala vyjadrenie Adriana Geigesa, spoluautora knihy Si Ťin-pching: Najmocnejší muž sveta, ktorý si nemyslí, že by Si bol motivovaný túžbou po osobnom obohatení napriek tomu, že medzinárodné médiá odhalili bohatstvo jeho rodiny.

"To nie je jeho záujmom. On má naozaj víziu o Číne, chce ju vidieť ako najmocnejšiu krajinu na svete," myslí si Geiges.

(tasr)

Minúta  |  

Od Pavla sa očakáva posilnenie orientácie Česka na Západ, píšu svetové agentúry

Od nového českého prezidenta Petra Pavla, ktorý sa vo štvrtok slávnostne ujal funkcie, sa očakáva posilnenie orientácie Českej republiky na Západ, zhodujú sa vo svojich článkoch svetové tlačové agentúry. Informuje o tom TASR.

Podľa americkej agentúry Associated Press (AP) Pavlov predchodca Miloš Zeman rozdeľoval českú verejnosť svojimi proruskými postojmi a podporou užších vzťahov s Čínou. "Pavel sa zaviazal toto rozdelenie zaceliť," píše AP.

Pripomína zároveň, že nový český prezident sa plne postavil za vojenskú a humanitárnu podporu Ukrajine brániacej sa ruskej vojenskej agresii a zdôrazňuje tiež dôležitosť členstva Česka v EÚ a NATO.

V tejto súvislosti AP pripomína, že dnes 61-ročný Pavel v rokoch 2015 až 2018 pôsobil ako predseda Vojenského výboru NATO. Agentúra Reuters charakterizuje Pavla ako sociálneho liberála, ktorý v januárových voľbách porazil populistického expremiéra Andreja Babiša.

Francúzska agentúra AFP venovala z Pavlovho inauguračného prejavu pozornosť predovšetkým opätovnej podpore Ukrajiny. Dodala pritom, že Pavel sa okrem budovania úzkych vzťahov s EÚ a NATO zaviazal posilniť aj vzťahy so Spojenými štátmi.

Nemecká DPA označila ruskú vojnu na Ukrajine za dominantnú tému volebnej kampane. "Rusko musí na Ukrajine prehrať, a to aj s našou pomocou," citovala Pavlovo vyhlásenie.

AP, AFP aj DPA dopĺňajú, že svoju prvú zahraničnú návštevu uskutoční Pavel na budúci pondelok (13. marca) na Slovensku, ktoré až do mierového rozdelenia v roku 1993 tvorilo s Českom jednu republiku.

Slovenská prezidentka Zuzana Čaputová bola Pavlovi zablahoželať v Prahe ešte vo volebný deň, poukázala AFP. V najbližšej budúcnosti chce Pavel podľa AP navštíviť aj Kyjev a Varšavu. Do Kyjeva by chcel ísť podľa svojich predchádzajúcich vyjadrení spoločne s Čaputovou.

Ako povedal v rozhovore pre Českú televíziu vo štvrtok večer, pracovne zatiaľ počíta s tým, že cesta na Ukrajinu by sa mohla uskutočniť v apríli. Jej termín však ešte chce v najbližších dňoch telefonicky prediskutovať s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským.

(tasr, min)

Minúta  |  

Gruzínska opozícia žiada prezidentku, aby zvolala mimoriadnu schôdzu parlamentu

Gruzínska opozícia vo štvrtok avizovala, že požiada prezidentku Salome Zurabišviliovú o zvolanie mimoriadneho zasadnutia parlamentu, aby vládnuca strana Gruzínsky sen a jej spojenec Moc ľudu mohla regulárne zablokovať zákon o zahraničných agentoch, ktorý v Gruzínsku vyvolal vlnu protestov.

Podľa rozhlasovej stanice Rádio Sloboda (RFE/RL) to vo štvrtok večer počas zhromaždenia pred budovou parlamentu v centre Tbilisi vyhlásila poslankyňa za opozičnú stranu Lelo Anna Nacvlišviliová.

Vysvetlila, že podľa rokovacieho poriadku sa miesto stiahnutia návrhu, ako ho avizovala vládna strana Gruzínsky sen, musí konať hlasovanie o návrhu zákona v druhom čítaní. Ak v ňom nebude schválený, bude zablokovaný.

Z tejto požiadavky opozície sa podľa RFE/RL dá dedukovať, že opozícia a jej prívrženci neveria prísľubu vládnej strany.

Vzhľadom na to, že tento týždeň sú parlamentné schôdze zrušené a na budúci týždeň parlament nezasadá, návrh zákona by sa potom mohol začať prerokúvať až po 20. marci. Opozícia preto navrhuje, aby sa konala mimoriadna schôdza parlamentu.

Vládna strana Gruzínsky sen a jej spojenci vo štvrtok - po dvoch dňoch protestov a násilností - vo štvrtok oznámili, že návrh zákona o zahraničných agentoch z parlamentu sťahujú. Zdôvodnili to "rozdelením spoločnosti", ktoré spôsobil.

Ako informovala agentúra Reuters, predstavitelia Gruzínskeho sna sa pritom odvolali na nutnosť znížiť "konfrontáciu" v spoločnosti. Zároveň však odsúdili "lži", ktoré o návrhu zákona šíri "radikálna opozícia". Kritici totiž označili návrh zákona za autoritársky a inšpirovaný Ruskom a tvrdia, že ohrozuje nádej Gruzínska na vstup do Európskej únie.

Účastník štvrtkového protestu, politik strany Droa Giga Lemondžava, pre Reuters uviedol, že protestujúci chcú, aby vláda oficiálne odsúdila návrh zákona a zabezpečila, že prepustené budú všetky osoby zadržané počas demonštrácií.

Medzičasom Rádio Sloboda (RFE/RL) s odvolaním sa na gruzínske ministerstvo vnútra informovalo, že z väzby bolo prepustených všetkých 133 osôb zadržaných počas uplynulých dvoch dní protestov.

(tasr, min)

Minúta  |  

Tri osoby uviaznuté v zavalenej banskej chodbe v Španielsku neprežili

Traja ľudia, ktorí po zrútení jednej z chodieb v bani na severovýchode Španielska zostali uviaznutí 900 metrov po zemou, neprežili. Vo štvrtok to uviedol predseda katalánskej vlády Pere Aragones. TASR správu prevzala z agentúr AFP a AP.

"Nanešťastie môžeme potvrdiť úmrtie troch ľudí, ktorí pracovali v bani. Ich rodinám vyjadrujeme úprimnú sústrasť," povedal Aragones. Medzi obeťami sú dvaja postgraduálni študenti geológie na katalánskej Polytechnickej univerzite. Aj tretí muž, ktorý v bani zahynul, bol skúsený geológ.

Predstavitelia univerzity vo štvrtok vyhlásili za svojich študentov minútu ticha. K banskému incidentu došlo krátko pred 9.00 h pri obci Súria, 75 kilometrov severozápadne od Barcelony. Polícia vyslala do bane tím špecialistov so psami, dva záchranárske vrtuľníky a tím psychológov.

Zamestnanci bane uviedli, že úsek, ktorý sa zrútil, bol dokončený len pred niekoľkými dňami. Bezpečnostná previerka bane, ktorá bola vykonaná pred tromi týždňami, však dopadla dobre, píše AP. Baňu pri obci Súria vlastní spoločnosť ICL Iberia, španielska pobočka izraelskej skupiny ICL, ktorá sa špecializuje na výrobu hnojív a chemický priemysel.

(tasr, min)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.