Preskočiť na obsah
  |  

Päť tínedžeriek na nástupišti pri rómskej osade v Huncovciach napadlo 57-ročného muža

Päť dievčat vo veku od 13 do 15 rokov napadlo v Huncovciach v okrese Kežmarok 57-ročného muža, pričom ho zbili, kopali doňho a okradli ho. Ako dnes informovala prešovská policajná hovorkyňa Jana Ligdayová, stalo sa tak ešte v stredu 8. marca podvečer na tamojšom železničnom nástupišti. Nástupište sa nachádza v tesnej blízkosti tamojšej rómskej osady.

Dievčatá pribehli k mužovi a začali na neho kričať, aby im dal peniaze. Ten im odvetil, že žiadne nemá. Následne ho však strhli na zem, kde ho bili a kopali do celého tela. Z bundy mu vzali puzdro, v ktorom mal osobné doklady, z nohavíc zase mobilný telefón a z vaku potraviny. Potom ušli preč. Napadnutý muž pri útoku utrpel viacero povrchových poranení a odrenín.

Okresný vyšetrovateľ v Kežmarku už vzniesol obvinenie štyrom dievčatám z Huncoviec vo veku 14 a 15 rokov, trinásťročná slečna nie je trestnoprávne zodpovedná. Obvinené osoby sú stíhané na slobode.

(sita, krk)

  |  

Belgicko uznalo hladomor na Ukrajine z čias diktátora Stalina za genocídu. Zelenskyj ďakuje

Dolná komora belgického parlamentu vo štvrtok uznala hladomor na Ukrajine z 30. rokov minulého storočia za genocídu. Takisto pripomenula milióny obetí a preživších. Informuje o tom belgický parlament na sociálnej sieti.

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj toto hlasovanie označil na sociálnej sieti za historické. "Ďalšia krajina uznala hladomor z rokov 1932 až 1933 za genocídu voči obyvateľom Ukrajiny," napísal. Poďakoval sa Belgicku za toto pre každého Ukrajinca dôležité rozhodnutie.

Ukrajinský minister zahraničných vecí Dmytro Kuleba rozhodnutie Belgicka označil za kľúčové pri obnove historickej spravodlivosti, najmä v období súčasnej ruskej vojny na Ukrajine.

O "holodomore" z rokov 1932 – 1933 hovorí vláda v Kyjeve ako o úmyselnej genocíde komunistického režimu Josifa V. Stalina, ktorého cieľom bolo vykynožiť ukrajinských roľníkov. Komunisti v rámci násilnej kolektivizácie zhabali ukrajinským roľníkom úrodu vrátane osiva na budúci rok a nechali ich umierať od hladu.

Vlani v novembri "holodomor" uznal za genocídu aj nemecký parlament a v decembri príslušné uznesenie prijal Európsky parlament.

(tasr)

  |  

ISW: Vagnerovci si dávajú v Bachmute taktickú prestávku

Ruská žoldnierska Vagnerova skupina si dáva vo východoukrajinskom meste Bachmut "dočasnú taktickú prestávku", uviedol v piatok americký Inštitút pre štúdium vojny (ISW). Informuje o tom televízia Sky News.

Tento týždeň pritom vagnerovci oznámili, že dobyli východnú časť Bachmutu. Podľa ISW však nie je jasné, či si "skupina zachová operačnú prevahu pri budúcich ruských útokoch na toto mesto".

"Od dobytia celého východného Bachmutu ležiaceho východne od rieky Bachmutka zo 7. marca, sa neobjavili správy o tom, že by vagnerovci podnikali útočné operácie z východnej časti mesta smerom do jeho centra," uviedol ISW.

Vagnerovu skupinu založil ruský oligarcha Jevgenij Prigožin a skladá sa prevažne z kriminálnikov naverbovaných v ruských väzniciach. Vagnerovci sa stali jednou z kľúčových síl v boji o Bachmut, ktorý je už celé mesiace dejiskom intenzívnych bojov.

Inštitút predpokladá, že Vagnerova skupina čaká na príchod posíl regulárnej ruskej armády, aby prešla do úzadia tohto boja. "Príchod vyššieho počtu konvenčných ruských síl do oblasti môže naznačovať, že ruské sily majú v úmysle nahradiť možné vyvrcholenie útočných operácií vagnerovcov v Bachmute novými konvenčnými vojakmi," dodáva ISW.

(tasr)

  |  

Žilinka odmieta zámer trestného činu za nedostatok zdravotníkov v nemocniciach

Generálny prokurátor Maroš Žilinka odmieta zavedenie nového trestného činu ohrozenia poskytovania zdravotnej starostlivosti, ktorý by znamenal tresty za nezabezpečenie dostatočného počtu zdravotníkov v nemocniciach. Informoval o tom na sociálnej sieti.

Žilinka hovorí o neopodstatnenej a bezúčelnej kriminalizácii konania, ktorá nie je nevyhnutné a ani neprispeje k dosiahnutiu sledovaného cieľa – vyriešeniu akútneho personálneho problému v zdravotníctve a zabezpečeniu jeho funkčnosti.

"Apelujem na všetky zodpovedné subjekty, aby k legislatívnemu procesu vedúcemu k zavádzaniu nových skutkových podstát trestných činov pristupovali na základe poctivej odbornej diskusie a zváženia nevyhnutnosti úpravy spoločenských vzťahov normami trestného práva ako krajného prostriedku," dodal.

Ministerstvo spravodlivosti SR navrhuje zaviesť nový trestný čin ohrozenia poskytovania zdravotnej starostlivosti. Jeho spáchanie má spočívať v porušení povinnosti zabezpečiť počet lekárov, zdravotných sestier alebo pôrodných asistentiek, určenej v osobitnom predpise. V závislosti od závažnosti previnenia sa navrhuje trestná sadzba v rozmedzí od troch do 15 rokov väzenia. Návrh vychádza z memoranda o zlepšení systému zdravotníctva medzi vládou SR a Lekárskym odborovým združením.

Dočasne poverený minister spravodlivosti Viliam Karas verí, že daný návrh novely Trestného zákona neprejde. Priblížil, že pred podpisom memoranda s Lekárskym odborovým združením opakovane členom vlády tlmočil svoj jasný nesúhlas s navrhovaným znením novej skutkovej podstaty trestného činu.

https://standard.sk/329756/karas-dufa-ze-jeho-novelu-neschvalia-podla-lekarskych-odborarov-nemoze-prekazat-poctivym-riaditelom-nemocnic/

(tasr)

  |  

V najbližších dňoch čakajú viac než 41-tisíc maturantov písomné maturity

V najbližších dňoch čakajú viac než 41-tisíc maturantov písomné maturity. Písomné časti maturitných skúšok zo slovenského jazyka a literatúry, cudzích jazykov, matematiky a u ukrajinských a maďarských študentov aj z ich materinského jazyka, sa uskutočnia od 14. do 17. marca.

Pre študentov, ktorí skúšku nemôžu absolvovať v riadnom termíne so zdravotných dôvodov, sú náhradné termíny naplánované na 3. až 5. apríla, a tiež na 12. apríla. Výsledky budú pre všetky školy sprístupnené online 5. mája 2023. Opravný termín, ako aj ďalší náhradný termín sú naplánované na 5. až 8. septembra 2023. Bližšie informácie o maturitných skúškach sú dostupné na webstránke Národného inštitútu vzdelávania a mládeže (NIVaM). V tlačovej správe o tom informovalo Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu (MŠVVaŠ) SR.

V utorok 14. marca bude písomná časť maturít zo slovenského jazyka a literatúry. Test i slohovú prácu bude písať viac než 37-tisíc študentov. Na stredných školách s vyučovacím jazykom maďarským by malo test z maďarského jazyka i literatúry absolvovať necelých 1 600 študentov. „V stredu 15. marca 2023 budú všetci maturanti písať externý test a slohovú prácu z vybraného povinného cudzieho jazyka na úrovni B1 alebo B2, pre žiakov z bilingválnych stredných škôl, ktoré nemajú uzavretú medzinárodnú zmluvu, je povinný externý test a slohová práca z druhého vyučovacieho jazyka na úrovni C1," priblížil rezort školstva.

Doplnil, že tak ako obvykle si najviac maturantov zvolilo anglický jazyk. Bude z neho maturovať temer 36-tisíc žiakov, a to na všetkých úrovniach. Viac ako tisíc študentov sa pripravuje na písomnú maturitu z nemeckého jazyka a 443 študentov by malo písať test i slohovú prácu z ruského jazyka. Štrnásť maturantov si zvolilo francúzsky jazyk, ďalší štyria španielsky jazyk a jeden maturant by mal absolvovať písomnú maturitu z talianskeho jazyka.

V nasledujúci deň by písomnú maturitnú skúšku z matematiky malo absolvovať viac než 5 100 študentov stredných škôl. Ako voliteľný či dobrovoľný premet si ju teda zvolilo približne 12,5 percenta všetkých maturujúcich. V závere maturitného týždňa budú študenti škôl s vyučovacím jazykom národnostných menšín písať test i slohovú prácu zo slovenského jazyka a literatúry, malo by ísť o približne 1 600 študentov. Písomnú maturitu z ukrajinského jazyka a literatúry by malo v tento deň robiť 28 študentov.

Témy slohových prác z jednotlivých vyučovacích jazykov by mali byť vyžrebované a následne vyhlásené v Rozhlase a televízii Slovenska, konkrétne v Rádiu Slovensko. Vyhlásené by mali byť v utorok i v piatok o 12.20. „Po vyhlásení budú témy ihneď zverejnené na webových stránkach Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky: www.minedu.sk, Centra vedecko-technických informácií SR – školských výpočtových stredísk (CVTI SR – ŠVS): www.svs.edu.sk a https://maturita.svsbb.sk a Národného inštitútu vzdelávania a mládeže (NIVaM): https://maturita-nivam.nucem.sk/. Zadania slohových prác z cudzích jazykov budú po vyžrebovaní v stredu zverejnené len prostredníctvom uvedených internetových stránok," informovalo ministerstvo školstva.

(sita)

  |  

Jedného dňa sa nám minie šťastie, upozorňuje šéf MAAE v súvislosti s ďalším výpadkom v Záporoží

Výpadok dodávok energie do ukrajinskej Záporožskej jadrovej elektrárne by mal byť ďalšou pripomienkou nebezpečnej situácie, v ktorej sa táto lokalita a okolie nachádzajú. Upozornil na to generálny riaditeľ Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu (MAAE) Rafael Mariano Grossi. Informuje o tom spravodajský portál CNN.

„Ak dovolíme, aby to znovu a znovu pokračovalo, jedného dňa sa nám minie šťastie,“ pokračoval Grossi. Zariadenie bolo vo štvrtok podľa ukrajinských predstaviteľov v dôsledku ruského raketového útoku „úplne odpojené“ od elektrickej siete. Grossi zároveň pripomenul, že to bolo prvý raz od 23. novembra 2022, čo elektráreň zostala bez dodávok energie.

„Udivuje ma vedomá nečinnosť – áno, vedomá nečinnosť. Čo robíme, aby sme tomu zabránili? Sme MAAE, máme sa starať o jadrovú bezpečnosť. Toto je najväčšia jadrová elektráreň v Európe. … Čo robíme? Ako môžeme dnes ráno sedieť v tejto miestnosti a dovoliť, aby sa to stalo? Toto nemôže pokračovať,“ skonštatoval a vyzval „všetkých v tejto miestnosti aj inde“, aby sa zaviazali, že budú chrániť bezpečnosť elektrárne. „A musíme sa zaviazať hneď. Musíme konať,“ dodal.

Zariadenie, ktoré sa nachádza v Ruskom okupovanej časti Záporožskej oblasti, majú od vlaňajšieho marca pod kontrolou ruské sily, no stále ho prevádzkujú ukrajinskí zamestnanci.

Útoky na komplex dlhodobo vyvolávajú obavy z jadrovej katastrofy a pracovníci MAAE miesto navštevujú, aby posúdili škody. Nedávno jadrová agentúra Organizácie Spojených národov (OSN) uviedla, že pre zvýšenú nestabilitu v oblasti nemohla v elektrárni vystriedať tímy. Podľa ukrajinského premiéra Denisa Šmyhaľa šéf MAAE ubezpečil Ukrajinu, že agentúra nikdy neuzná Rusko ako vlastníka elektrárne. Grossi tiež prisľúbil stálu prítomnosť MAAE vo všetkých ukrajinských jadrových elektrárňach.

Rusko pri svojom štvrtkovom útoku vypálilo na ukrajinské územie dovedna 81 rakiet rôznych typov, vrátane šiestich nadzvukových rakiet Kinžal, a zasiahlo desať oblastí. V dôsledku útoku bola aj Záporožská jadrová elektráreň odpojená od ukrajinskej elektrickej siete, no podarilo sa ju znova pripojiť. Podľa ukrajinskej štátnej energetickej firmy Enerhoatom bola „elektráreň už šiesty raz od začiatku okupácie odpojená a v režime blackout“. Ruské sily útočia na ukrajinskú energetickú infraštruktúru od októbra, pričom 40 percent z nej vážne poškodili.

(sita)