Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Lavrov označil rozhovor s Blinkenom v Indii za konštruktívny

Ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov v piatok povedal, že minulotýždňový rozhovor so šéfom americkej diplomacie Antonym Blinkenom v Indii bol "konštruktívny". Od americkej strany sa však nedozvedel nič nové. TASR správu prevzala z agentúry Reuters.

Stretnutie oboch ministrov sa uskutočnilo v rámci schôdzky šéfov diplomacií krajín skupiny G20 v indickom Naí Dillí. Lavrov pre ruskú štátnu televíziu povedal, že stretnutie trvalo desať minút a diskutovali o otázke jadrových zbraní a konflikte na Ukrajine.

"Diskutovali sme konštruktívne, bez emócii, podali sme si ruky," priblížil šéf ruskej diplomacie. "Všetko, čo som počul, bol postoj, ktorý už bol verejne mnohokrát vyjadrený a zdôraznený. Poskytol som svoje čestné a podrobné hodnotenie Novej dohody START a prečo sme považovali za nevyhnutné prerušiť ju," dodal.

Ruský prezident Vladimir Putin oznámil pozastavenie účasti na Novej dohode START vo februárovom príhovore o stave krajiny. Ide o poslednú platnú dohodu o kontrole zbrojenia medzi Ruskom a USA — dvoma najväčšími jadrovými mocnosťami. Na jej základe obe krajiny vykonávali vzájomné inšpekcie jadrových zbraní.

Ruská diplomacia tvrdí, že Moskva bude aj napriek pozastaveniu naďalej dodržiavať obmedzenia z tejto dohody pre nosiče jadrových hlavíc, teda počty rakiet a strategických bombardérov. Rusko naďalej plánuje informovať Spojené štáty aj o plánovaných skúškach medzikontinentálnych balistických rakiet (ICBM) či nasadení jadrových zbraní.

Moskva v piatok uviedla, že je stále v kontakte s Washingtonom v súvislosti s dohodou, no existuje len malá nádej na návrat Ruska k dohode. Lavrov a Blinken sa naposledy osobne stretli vlani v januári vo švajčiarskej Ženeve. V Indii išlo o ich prvé stretnutie od začiatku ruskej invázie na Ukrajinu.

(tasr)

Minúta  |  

Američania: Rusko na Ukrajine zachytáva niektoré západné zbrane a posiela ich do Iránu

Rusko zachytáva na bojisku na Ukrajine niektoré zbrane a vybavenie poskytnuté Spojenými štátmi a Organizáciou Severoatlantickej zmluvy (NATO) a posiela ich do Iránu. Tam sa podľa predpokladov americkej strany Teherán pokúša zistiť, ako fungujú, a vyrobiť na základe toho vlastné. Informuje o tom spravodajský portál CNN s odvolaním sa na štyri zdroje oboznámené s problematikou.

Počas posledného roka predstavitelia Spojených štátov, NATO a ďalších západných spojencov viackrát zaznamenali, ako sa ruské sily zmocňujú menších zariadení, ako napríklad prenosných protitankových raketových kompletov Javelin alebo prenosných protilietadlových raketových systémov Stinger, ktoré museli ukrajinské sily nechať na bojisku.

V mnohých prípadoch následne Rusi toto vybavenie odoslali do Iránu na rozobratie a analýzu, pravdepodobne so zámerom, aby sa mohla iránska armáda pokúsiť vyrobiť vlastné verzie týchto zbraní. Rusko sa podľa citovaných zdrojov domnieva, že poskytovanie ukoristených západných zbraní Iránu bude motivovať Teherán, aby naďalej podporoval ruskú vojnu na Ukrajine.

Americkí predstavitelia nepovažujú problém za rozšírený alebo systematický a ukrajinská armáda má od začiatku vojny vo zvyku hlásiť Pentagónu akékoľvek straty vybavenia poskytnutého USA, ktoré mohli získať ruské sily. Uznávajú však, že je tento problém ťažké sledovať.

Nie je jasné, či sa Iránu podarilo skonštruovať vlastné verzie nejakých amerických zbraní ukoristených na Ukrajine, no v minulosti sa Teherán ukázal, ako veľmi schopný pri vývoji zbraňových systémov na základe amerického vybavenia.

Táto koordinácia je ďalším príkladom rastúceho obranného partnerstva Moskvy s Teheránom, ktoré sa v poslednom roku zintenzívnilo, keďže Rusko čoraz zúfalejšie potrebuje vonkajšiu vojenskú podporu pre svoju vojnu na Ukrajine. Toto partnerstvo nielenže ďalej destabilizuje Ukrajinu, ale môže tiež ohroziť susedov Iránu na Blízkom východe, uviedol minulý mesiac hovorca americkej Rady pre národnú bezpečnosť John Kirby.

Televízia CNN požiadala o reakciu ruské veľvyslanectvo vo Washingtone a iránske zastúpenie pri OSN.

(sita)

Minúta  |  

Nemecko: Podozrivý strelec z Hamburgu bol bývalý člen Jehovových svedkov

Podozrivý páchateľ štvrtkovej streľby v nemeckom mete Hamburg bol bývalým členom náboženskej spoločnosti Jehovovi svedkovia. V piatok to uviedli miestni predstavitelia, informuje TASR podľa správy agentúry AP.

Streľba v modlitebni Jehovových svedkov si vyžiadala osem obetí vrátane podozrivého strelca, ktorý proti sebe obrátil zbraň po príchode polície. Zranených je osem ľudí, z toho štyria sú vo vážnom stave.

Miestny bezpečnostný predstaviteľ povedal, že podozrivý strelec bol 35-ročný nemecký občan Philipp F. Počas útoku vystrelil viac ako 100 nábojov. Príčina streľby nie je známa, no nič nenasvedčuje politickej motivácii.

Podľa šéfa hamburskej polície Martina Meyera mal podozrivý strelec zbrojný preukaz a legálne vlastnil poloautomatickú zbraň. Miestne úrady v minulosti dostali tip, že nie je spôsobilý na držbu strelnej zbrane. Počas kontroly sa však zistilo, že žiadne pravidlá neporušil, dodal Meyer.

Polícia uviedla, že "zrejme nie v dobrom" opustil Jehovových svedkov asi pred 18 mesiacmi, napísala agentúra AFP.

Streľba sa odohrala vo štvrtok večer okolo 21.00 v hamburskej štvrti Gross Borstel. Podľa denníka Hamburger Abendblatt sa v budove, kde sa strieľalo, zišli členovia spoločenstva na týždennom stretnutí zameranom na štúdium Biblie.

(tasr)

Minúta  |  

Nehammer: Neutralita má byť súčasťou novej bezpečnostnej stratégie Rakúska

Neutralita má byť pevnou súčasťou novej bezpečnostnej stratégie Rakúska, povedal v piatok rakúsky spolkový kancelár Karl Nehammer. Uviedol to v prejave venovanom akčnému plánu na obdobie do roku 2030. Informuje TASR.

Vojna na Ukrajine podľa kancelára potvrdila, že Rakúsko musí premýšľať nad bezpečnosťou krajiny i novou bezpečnostnou stratégiou. "V prvom rade chcem vyvinúť bezpečnostnú stratégiu, v ktorej je neutralita Rakúska pevnou súčasťou," uviedol.

Vojnu na Ukrajine označil za neúnosnú. Rakúsko je podľa jeho slov v spojitosti s mierovým úsilím pripravené "stavať mosty". "Nesmieme poľaviť v prejavovaní solidarity a presadzovaní mieru," povedal kancelár, ktorého vyjadrenia zaznamenala na sociálnej sieti aj Rakúska ľudová strana (ÖVP).

Rusko v predchádzajúcich mesiacoch opakovanie tvrdilo, že Rakúsko nedodržiava svoje záväzky nestrannej a neutrálnej krajiny. Nehammer však v polovici februára obvinenia zo strany Ruska odmietol. "Tvrdenia Ruska, že nie sme neutrálni, sa míňajú účinku," povedal vtedy Nehammer.

(tasr)

Minúta  |  

Šéf Vagnerovcov sa sťažuje, že ho „odstrihli“ od komunikácie a nemôže žiadať o dodávky munície

Mecenáš ruskej žoldnierskej Vagnerovej skupiny Jevgenij Prigožin sa posťažoval, že ho odpojili od špeciálnej komunikácie, v dôsledku čoho si nemôže pýtať muníciu pre svojich bojovníkov. Referuje o tom web Ukrajinská pravda s odvolaním sa na vyhlásenie tlačovej služby Prigožina na Telegrame.

„Aby som prestal žiadať o muníciu, odpojili ma od prístupu ku všetkým špeciálnym komunikačným kanálom na všetkých úradoch a útvaroch a zablokovali mi všetky priepustky na oddelenia zodpovedné za rozhodovanie,“ posťažoval sa ruský oligarcha, ktorému v Rusku vravievajú aj „Putinov šéfkuchár“ pre lukratívne gastronomické zákazky od Kremľa.

Zakladateľ Vagnerovej skupiny priznal, že jediným spôsobom, ako teraz môže požiadať o dodávky munície, sú médiá.

Prigožinove komentáre čoraz viac naznačujú rozkol medzi Vagnerovcami a ruskou armádou. Tá podľa Prigožina nedodala Vagnerovcom na Ukrajine muníciu, ktorá pritom údajne bola k dispozícii v armádnych skladoch. Minulý mesiac sa Prigožin posťažoval na to, že niektoré straty vo Vagnerovej skupine nastali preto, že jej ruská armáda nedodala potrebnú muníciu.

(sita)

Minúta  |  

Pri Rómoch a LGBT vraj zaostávame. Európska komisia proti rasizmu a intolerancii karhá Slovensko

Európska komisia proti rasizmu a intolerancii (ECRI) v piatok zverejnila plnenie prioritných odporúčaní v Českej republike a Slovensku z roku 2020. Informuje o tom spravodajca TASR.

V prípade Slovenska dospela k záveru, že úrady zatiaľ neimplementovali odporúčanie na vypracovanie akčného plánu pre osoby z LGBTI komunity a len čiastočne implementovali odporúčanie poskytovať povinnú predškolskú výchovu malým deťom aj v obciach so značným podielom rómskeho etnika.

ECRI funguje v rámci Rady Európy (RE) a vo svojich záveroch poukazuje na pretrvávajúce odkladanie prijatia akčného plánu a súvisiacej legislatívy na posilnenie rovnosti osôb LGBTI.

Protirasistická komisia zdôrazňuje, že útok z 12. októbra 2022 v Bratislave a smrť dvoch osôb z komunity LGBTI, bol posudzovaný ako výsledok dlhodobého používania nenávistných prejavov proti LGBTI vo vyjadreniach politikov

V prípade druhého odporúčania sa dochádzka do škôlky stala povinná pre všetky deti nad päť rokov. ECRI zdôrazňuje, že rómske deti napriek tomu trpia dôsledkami nedostatočných kapacít materských škôl, nedostatočného územného pokrytia, nedostatku zamestnancov a segregácie najmä v menších mestách.

V prípade Česka ECRI zistila, že úrady len čiastočne implementovali odporúčanie vypracovať národnú stratégiu na riešenie oblastí intolerancie a diskriminácie voči LGBTI osobám a že neimplementovali odporúčanie na odstránenie segregácie rómskych detí v školách. České úrady už vyčlenili finančné zdroje na vyriešenie tohto problému, ale v praxi to neprinieslo žiadne zásadné zmeny.

Oba závery ECRI sú založené na odpovediach vlád a informáciách z iných zdrojov. Týkajú sa iba prioritných odporúčaní a nejde o komplexnú analýzu celého vývoja v boji proti rasizmu a intolerancii.

ECRI bola zriadená v roku 1994. Cieľom je čeliť narastajúcim problémom rasizmu, xenofóbie, antisemitizmu a intolerancie, ktoré ohrozujú ľudské a demokratické hodnoty v Európe.

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.