Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Prigožin oznámil otvorenie 42 náborových centier vagnerovcov

Vodca ruskej žoldnierskej organizácie Vagnerova skupina Jevgenij Prigožin v piatok oznámil otvorenie náborových stredísk v desiatkach miest v Rusku. Informuje o tom agentúra AFP.

Prigožin vo vyhlásení uviedol, že náborové centrá sa otvorili v 42 ruských mestách. Zo zverejneného zoznamu vyplýva, že nábor bude prebiehať v športových centrách a kluboch bojových umení.

"Napriek mohutnému odporu ukrajinských ozbrojených síl budeme postupovať vpred," uviedol 61-ročný prokremeľský podnikateľ. "Napriek polenám, ktoré pri každej príležitosti hádžu pod nohy, to spolu prekonáme," povedal Prigožin, narážajúc na nezhody s ruským ministerstvom obrany.

Šéf vagnerovcov niekoľko mesiacov uskutočňoval nábor medzi väzňami, pričom im sľuboval amnestiu v prípade, že boje na Ukrajine prežijú a vrátia sa do Ruska, pripomína AFP. Zrejme pod tlakom ministerstva obrany však začiatkom februára oznámil, že nábor vo väzniciach sa skončil.

Napätie medzi Prigožinom a ruským rezortom obrany sa stupňuje už niekoľko mesiacov. Prigožin niekoľkokrát oznámil víťazstvá na bojisku ešte predtým, ako tak urobila ruská armáda, kritizoval najvyšších ruských predstaviteľov a obvinil armádu, že jeho bojovníkom nedodáva muníciu.

Vagnerovci sú hlavnou silou, ktorá oblieha mesto Bachmut na východe Ukrajiny. Bitka o toto priemyselné mesto je doposiaľ najdlhšou a najkrvavejšou od začiatku ruskej invázie, ktorá trvá už viac než rok. Obe strany v nej utrpeli rozsiahle straty.

(tasr)

Minúta  |  

Francúzsko a Spojené kráľovstvo uzavreli novú dohodu o zamedzení nelegálnej migrácie

Francúzsko a Spojené kráľovstvo uzavreli v piatok novú dohodu o zamedzení nelegálnej migrácie cez Lamanšský prieliv. Stalo sa tak po rokovaniach šéfa Elyzejského paláca Emmanuela Macrona a britského premiéra Rishiho Sunaka v Paríži. TASR informuje na základe správy agentúry AFP.

Londýn v priebehu nasledujúcich troch rokov zvýši príspevky Francúzsku na boj proti nelegálnej migrácii na celkovú sumu 541 miliónov eur. Francúzsko tak bude môcť nasadiť stovky ďalších policajtov na pobreží, uviedla vo vyhlásení britská vláda.

Spojené kráľovstvo poskytne 141 miliónov eur v rokoch 2023 – 2024, ďalších 191 miliónov v rokoch 2024 – 2025 a 209 miliónov eur v rokoch 2025 – 2026.

Spojené kráľovstvo sa bude na základe uzavretej dohody po prvý raz podieľať na financovaní zadržiavacieho centra vo Francúzsku. "Tento problém nepotrebujeme riešiť, musíme ho prelomiť," povedal Sunak. "A dnes sme pokročili ďalej než kedykoľvek predtým, aby sme skoncovali s týmto odporným obchodovaním s ľudskými životmi," dodal.

Macron poznamenal, že jeho rozhovory so Sunakom podčiarkujú "nový začiatok" medzi Parížom a Londýnom po napätí, ktoré vyvolal brexit. Povedal, že Francúzsko a Spojené kráľovstvo robia všetko pre to, aby sa vojna na Ukrajine nerozšírila aj do iných krajín, píše stránka stanice Sky News. Doplnil, že Paríž chce s Londýnom spolupracovať na vytvorení spoločnej stratégie, napríklad aj v oblasti energetiky.

Sunak okrem toho uviedol, že Spojené kráľovstvo bude viesť výcvik ukrajinských vojakov námornej pechoty.

(tasr)

Minúta  |  

Matovič sa pri kalkulovaní s Demokratmi prerátal, myslí si politológ

Predseda hnutia OĽaNO Igor Matovič sa pri kalkulovaní s novou stranou premiéra Eduarda Hegera Demokrati prerátal. Myslí si to politológ z Trenčianskej univerzity Alexandra Dubčeka v Trenčíne Miroslav Řádek. Ako povedal v relácii Karty na stôl týždenníka Plus 7 dní, Matovič si to predstavuje tak, že kým on sa bude snažiť o sociálnokonzervatívneho voliča, Heger získa mestského liberálnejšieho voliča, potom sa stretnú v parlamente a môžu spolupracovať.

„Tento zámer mu nevyjde. Demokrati majú zatiaľ nízky potenciál na to, aby sa stali parlamentnou stranou,“ povedal Řádek a dodal, že potrvá nejaký čas, kým ľudia zoberú na vedomie, že existuje nejaká nová politická strana. Mínusom pre Matoviča bude podľa neho zároveň to, že časť voličov OĽaNO sa budú snažiť pre seba získať aj Demokrati. Řádek zároveň zhodnotil, že napriek všetkým problémom, ktoré si Matovič narobil za posledné tri roky, má ešte stále so svojím hnutím OĽaNO väčšiu podporu ako Heger.

Ako pokračoval, Demokrati síce prišli so štyrmi súčasnými ministrami, ale dvaja z nich dokážu veľmi polarizovať verejnú mienku. Líder novej strany Eduard Heger je podľa neho politik, ktorý sa názorovo vyvíjal, a to aj vo funkcii predsedu vlády. Neverí však jeho líderskému potenciálu a podľa neho za ním stojí príliš málo ľudí. Domnieva sa, že Heger mal osloviť na spoluprácu aj predsedníčku Za ľudí Veroniku Remišovú, ktorá má síce stranu s dvoma percentami, ale je známou tvárou a reprezentuje nejaké hodnoty a myšlienky.

„Existuje tu určitý dopyt po modrej politike, ale pravicoví politici si opäť neurobili domáce úlohy. Mali sa najskôr dohodnúť medzi sebou, nabrať ľudí a potom oznámiť, že je tu relevantná sila,“ hovorí Řádek. Miroslava Kollára hodnotí ako neúspešného politika. Do vrcholnej politiky sa dostal prostredníctvom Andreja Kisku, uchádzal sa aj o vedenie strany Za ľudí, čo mu nevyšlo a prešiel do strany Spolu – občianska demokracia. To, že nemá veľkú podporu verejnosti, sa podľa neho ukázalo aj v komunálnych voľbách, keď po dvoch volebných obdobiach skončil ako primátor Hlohovca.

Řádek ďalej dodal, že pri súčasných preferenciách strán matematicky nevychádza vláda bez niektorého z lídrov opozície. Je preto podľa jeho názoru zvláštne, keď strana Demokrati, ktorá ešte len vzniká, vylúčila vopred z prípadnej spolupráce po voľbách stranu Hlas. Zároveň dodal, že spoluprácu Petra Pellegriniho (Hlas) s Robertom Ficom (Smer) vidí ako menej pravdepodobnú.

(sita)

Minúta  |  

Spor o zákaz spaľovacích motorov rozdeľuje EÚ

Členské štáty EÚ a Európsky parlament sa už v októbri minulého roka dohodli na zákaze predaja nových áut so spaľovacími motormi od roku 2035. Preto sa zdalo, že hlasovanie v Rade EÚ pôvodne plánované na utorok bude iba formalitou. Konsenzus však ohrozili požiadavky vznesené predovšetkým nemeckou vládou, aby boli zo zákazu vyňaté vozidlá používajúce syntetické palivá. TASR o tom informuje na základe správy portálu europeannewsroom.com.

Nemecko má podporu viacerých členských štátov EÚ vrátane Slovenska. Argumentujú, že e-palivá sa dajú vyrábať pomocou obnoviteľnej energie a uhlíka zachyteného zo vzduchu. Odporcovia zákazu spaľovacích motorov by mohli v Rade EÚ vytvoriť blokačnú menšinu, upozornil europeannewsroom.com.

Za schválenie zákazu spaľovacích motorov by sa muselo v Rade EÚ vysloviť 15 z 27 členských štátov EÚ, ktoré spolu tvoria najmenej 65 percent celkového počtu obyvateľov únie. Najľudnatejšou krajinou európskeho bloku je Nemecko a bez jeho súhlasu je dosiahnutie potrebnej väčšiny nepravdepodobné. Švédske predsedníctvo EÚ sa preto rozhodlo hlasovanie odložiť.

Nemecký minister dopravy Volker Wissing minulý týždeň opäť pohrozil, že Berlín zákaz nepodporí. Argumentoval, že Európska komisia (EK) doteraz nepredložila návrh legislatívy, ktorá by umožnila registrovať autá poháňané klimaticky neutrálnymi palivami aj po roku 2035. Nemecký kancelár Olaf Scholz doplnil, že jeho vláda je v tejto otázke jednotná. Nemecko sa môže opierať o podporu Talianska a Poľska, ktoré sú v EÚ treťou, respektíve piatou najľudnatejšou krajinou.

Plánovaný zákaz spaľovacích motorov je súčasťou širšieho balíka opatrení v boji proti klimatickej zmene, ktoré sú obsiahnuté v tzv. Európskej zelenej dohode. EÚ si v jej rámci predsavzala znížiť emisie skleníkových plynov do roku 2030 najmenej o 55 percent v porovnaní s rokom 1990. Do roku 2050 by sa EÚ mala stať klimaticky neutrálnou.

(tasr)

Minúta  |  

Prieskum: Voľby by vyhral Smer tesne pred Hlasom. OĽaNO ani Demokrati by do parlamentu neprešli

Voľby by začiatkom marca vyhral Smer so ziskom 16,2 percenta hlasov. Nasledovali by Hlas (16 percent) a Progresívne Slovensko (11,1 percenta). Vyplýva to z prieskumu agentúry Ipsos pre Denník N.

Štvrtá v poradí by skončila Republika (8,6 percenta), za ňou by nasledovali Sme rodina (8,5 percenta). Do parlamentu by sa dostali aj SaS (6,4 percenta) a KDH (5,7 percenta).

Pred bránami parlamentu by ostalo hnutie OĽaNO a nová strana Demokrati (obe 4,8 percenta), Aliancia-Szövetség (3,8 percenta), SNS (3 percentá) a strana Za ľudí (2,9 percenta). Potrebných päť percent by nezískala ani strana ĽSNS (2,2 percenta), Modrí - Európske Slovensko (1,9 percenta), Maďarské fórum (1,4 percenta), Dobrá voľba a Umiernení (0,6 percenta), Jablko (0,4 percenta) a ani iné strany (1,9 percenta).

Smer by obsadil v laviciach Národnej rady 34 kresiel, Hlas by mal o jedného poslanca menej (33). Nasledovali by PS (23), Republika (18), Sme rodina (17), SaS (13) a KDH (12 mandátov).

Prieskum sa konal 7. až 9. marca na reprezentatívnej vzorke 1 017 respondentov.

(tasr)

Minúta  |  

Začiatkom roka vidí Rada pre rozpočtovú zodpovednosť silnejší rast slovenskej ekonomiky

Slovenská ekonomika aj začiatkom tohto roka pokračuje v raste, a to pravdepodobne o niečo rýchlejšie ako v poslednom kvartáli vlaňajška. V prvom štvrťroku by mal hrubý domáci produkt (HDP) vzrásť medzikvartálne o 0,4 percenta. Vyplýva to z aktuálneho marcového nowcastingu Rady pre rozpočtovú zodpovednosť (RRZ). Vo februárovej prognóze ešte odhadovala rast na úrovni 0,2 percenta.

"Spotreba domácností by mala pod tlakom vysokej inflácie rásť len nepatrne. Reálne mzdy sú vo fáze poklesu. Napriek tomu však zrejme domácnosti uberajú aj z nahromadených úspor a predajcovia v službách a obchode v prieskumoch informujú o pomerne solídnej úrovni spotrebiteľského dopytu," priblížili analytici RRZ.

Po poklese v predošlom kvartáli sa podľa nich preberá export Slovenska. Ťahá ho zlepšená očakávaná výkonnosť ekonomiky eurozóny začiatkom roka. Oživujú sa tiež investície, k čomu pomohlo výraznejšie čerpanie eurofondov v januári a zvýšená dôvera v stavebníctve. Spotrebné výdavky vo verejnom sektore majú rastovú tendenciu, a to aj v reálnom vyjadrení.

"Náš export by mohol dodatočne ťažiť zo zlepšenej ekonomickej výkonnosti v Číne, ktorá je od začiatku roka impulzom pre svetovú ekonomiku ako celok. Aktivita sa tu rozbieha po uplynutí protipandemických reštrikcií," vysvetlili analytici.

Mierne priaznivejší vývoj ekonomiky sa prejavuje aj zlepšeným dopytom po pracovnej sile. Pri vysokom raste výrobných nákladov budú však zamestnávatelia podľa RRZ pri najímaní zamestnancov opatrní a zamestnanosť by za celý tento rok mala narásť len mierne.

Makroekonomický nowcasting je výstupom analytikov Kancelárie RRZ. Ide o rýchly modelový odhad vývoja ekonomiky v prebiehajúcom štvrťroku, ktorý berie do úvahy najnovšie ukazovatele súvisiace s vývojom HDP a zamestnanosti v SR. Nie je plnohodnotnou prognózou, pretože priestor na expertný úsudok je pri ňom obmedzený a aktualizuje len jeden štvrťrok prognózy.

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.