Preskočiť na obsah
Minúta  |  

USA: Snemovňa reprezentantov žiada odtajnenie informácií o pôvode koronavírusu

Snemovňa reprezentantov amerického Kongresu v piatok jednomyseľne rozhodla o odtajnení informácií tajných služieb o pôvode koronavírusu, ktorý spôsobil pandémiu ochorenia COVID-19. Informuje o tom TASR na základe správy agentúry AP.

Za legislatívny návrh hlasovalo 419 členov snemovne z Republikánskej aj Demokratickej strany, nikto nebol proti. Senát návrh už schválil a definitívne by ho mal potvrdiť prezident Joe Biden. K odtajneniu by potom malo prísť do 90 dní.

"Americká verejnosť si zaslúži odpovede na všetky otázky týkajúce sa pandémie ochorenia COVID-19," vyhlásil predseda výboru snemovne pre tajné služby Michael Turner z Republikánskej strany. To sa podľa neho týka aj toho, či vírus vznikol prirodzeným spôsobom alebo v laboratóriu.

Podľa AP sú americké tajné služby nejednotné v názore, či mal koronavírus prirodzený alebo umelý pôvod. Niektorí odborníci sa nazdávajú, že mohol uniknúť z výskumného strediska v čínskom Wu-chane, kde sa aj objavili prvé prípady covidu. Ďalší upozorňujú, že pôvod vírusu sa v najbližších rokoch možno nepodarí zistiť – ak vôbec niekedy.

(tasr)

Minúta  |  

Mikulec: Slovensko zachováva svoj postoj ohľadom ochrany vonkajších hraníc EÚ

Slovensko si pri debatách o migrácii zachováva svoj kontinuálny postoj, ktorým je potreba prísnejšej ochrany vonkajších hraníc EÚ. Uviedol v piatok dočasne poverený minister vnútra SR Roman Mikulec po dvojdňovom zasadnutí Rady EÚ pre spravodlivosť a vnútorné záležitosti v Bruseli. Informuje o tom spravodajca TASR.

Mikulec pripomenul, že ministri členských krajín EÚ sa spoločne zhodli na potrebe zmien v oblasti vízovej politiky, na revízii suspenzného mechanizmu, teda dočasného pozastavenia vízového režimu pre niektoré tretie krajiny. Zhodu našli aj v potrebe pozastavenia výnimiek bezvízového styku v prípade potreby, ak niektorá z tretích krajín poruší nastavené pravidlá.

V bezvízovom režime s EÚ je 61 tretích krajín; rada ministrov súhlasila s tým, že bude potrebné identifikovať prioritné.

Jasná zhoda bola aj na potrebe harmonizácie vízovej politiky EÚ s krajinami západného Balkánu. V problematike nelegálnej migrácie bola podčiarknutá potreba úzkej spolupráce s tretími krajinami pôvodu a tranzitu a tiež jasný spoločný postup v boji proti prevádzačom.

Mikulec svojich rezortných kolegov v Bruseli informoval o kontinuálnom postoji slovenského rezortu vnútra. Zdôraznil, že dôležité je posilnenie riadenia vonkajších hraníc EÚ, čo je podľa jeho slov aj postoj krajín Vyšehradskej štvorky (V4), ako aj väčšie zapojenie agentúry Frontex či odstránenie kontrol na vnútorných hraniciach. Tie by mali byť až krajným riešením.

Rada ministrov podporila význam efektívnych návratov utečencov bez nároku na azyl, čo je nevyhnutné pre fungovanie dôveryhodnej migračnej politiky.

Ministri vnútra a spravodlivosti EÚ sa venovali aj bezpečnostným aspektom v súvislosti s ruskou vojnou proti Ukrajine a s tým spojenou bezpečnostnou situáciou v Moldavsku. EÚ a Moldavsko sa na spolupráci v oblasti riadenia hraníc a bezpečnosti dohodli vlani v júli.

Mikulec dodal, že v nadväznosti na rokovania ministrov vnútra sa v piatok konalo plenárne zasadnutie Centra podpory EÚ pre vnútornú bezpečnosť a riadenie hraníc, na ktorom sa zúčastnila aj moldavská ministerka vnútra Anna Revencová. Témou tohto podujatia bola výmena poznatkov a posilnenie strategických a odborných znalostí EÚ a Moldavska v oblasti boja proti organizovanej trestnej činnosti a terorizmu.

Minister vnútra SR v bilaterálnom dialógu s Revencovou vyjadril podporu a solidaritu Moldavsku. Podľa jeho slov piatkové zasadnutie upozornilo na existujúce hrozby na vonkajších hraniciach EÚ, ktorým musia všetky členské štáty v EÚ venovať pozornosť v záujme zachovania bezpečnosti v celej Únii.

(tasr)

Minúta  |  

Švajčiarska vláda naďalej odmieta reexport zbraní na Ukrajinu

Švajčiarska vláda v piatok uviedla, že nezmení svoju dlhoročnú politiku zákazu reexportu zbraní tamojšej výroby do tretích krajín. Bern to oznámil napriek tomu, že čoraz viac čelí tlaku zo strany európskych krajín, aby umožnil export zbraní na Ukrajinu. TASR správu prevzala z agentúry Reuters.

Hlasy vyzývajúce Švajčiarsko, aby sa vzdalo svojej storočia dlhej tradície neutrálnosti, sa od začiatku ruskej ofenzívy na Ukrajine ozývajú z vnútra krajiny aj zo zahraničia. Dva parlamentné výbory v januári odporučili zmiernenie pravidiel v tejto veci, čo však vláda odmietla.

"Spolková rada sa zaviazala k hodnotám švajčiarskej neutrality a bude pokračovať v práci, aby zaistila, že výhody plynúce z neutrality budú realizované," uviedla vláda vo vyhlásení. Dodala, že bude naďalej monitorovať debaty na túto tému a učiní ďalšie vyhlásenie, ak to bude potrebné.

Od začiatku vojny na Ukrajine sa na Bern so žiadosťami o reexport zbraní obrátili Nemecko, Dánsko a Španielsko, avšak všetky žiadosti boli zamietnuté. Švajčiarsko však prijalo sankcie EÚ voči Rusku a opakovane apelovalo na stiahnutie ruských síl z Ukrajiny.

Už vo štvrtok odmietol reexport zbraní na Ukrajinu švajčiarsky parlament. Mohlo by sa tak stať len v prípade, že Bezpečnostná rada OSN by vyhlásila ruskú vojnu na Ukrajine za nezákonnú. Vzhľadom na skutočnosť, že Rusko disponuje v BR OSN právom veta, to je však veľmi nepravdepodobné.

(tasr)

Minúta  |  

Prigožin oznámil otvorenie 42 náborových centier vagnerovcov

Vodca ruskej žoldnierskej organizácie Vagnerova skupina Jevgenij Prigožin v piatok oznámil otvorenie náborových stredísk v desiatkach miest v Rusku. Informuje o tom agentúra AFP.

Prigožin vo vyhlásení uviedol, že náborové centrá sa otvorili v 42 ruských mestách. Zo zverejneného zoznamu vyplýva, že nábor bude prebiehať v športových centrách a kluboch bojových umení.

"Napriek mohutnému odporu ukrajinských ozbrojených síl budeme postupovať vpred," uviedol 61-ročný prokremeľský podnikateľ. "Napriek polenám, ktoré pri každej príležitosti hádžu pod nohy, to spolu prekonáme," povedal Prigožin, narážajúc na nezhody s ruským ministerstvom obrany.

Šéf vagnerovcov niekoľko mesiacov uskutočňoval nábor medzi väzňami, pričom im sľuboval amnestiu v prípade, že boje na Ukrajine prežijú a vrátia sa do Ruska, pripomína AFP. Zrejme pod tlakom ministerstva obrany však začiatkom februára oznámil, že nábor vo väzniciach sa skončil.

Napätie medzi Prigožinom a ruským rezortom obrany sa stupňuje už niekoľko mesiacov. Prigožin niekoľkokrát oznámil víťazstvá na bojisku ešte predtým, ako tak urobila ruská armáda, kritizoval najvyšších ruských predstaviteľov a obvinil armádu, že jeho bojovníkom nedodáva muníciu.

Vagnerovci sú hlavnou silou, ktorá oblieha mesto Bachmut na východe Ukrajiny. Bitka o toto priemyselné mesto je doposiaľ najdlhšou a najkrvavejšou od začiatku ruskej invázie, ktorá trvá už viac než rok. Obe strany v nej utrpeli rozsiahle straty.

(tasr)

Minúta  |  

Francúzsko a Spojené kráľovstvo uzavreli novú dohodu o zamedzení nelegálnej migrácie

Francúzsko a Spojené kráľovstvo uzavreli v piatok novú dohodu o zamedzení nelegálnej migrácie cez Lamanšský prieliv. Stalo sa tak po rokovaniach šéfa Elyzejského paláca Emmanuela Macrona a britského premiéra Rishiho Sunaka v Paríži. TASR informuje na základe správy agentúry AFP.

Londýn v priebehu nasledujúcich troch rokov zvýši príspevky Francúzsku na boj proti nelegálnej migrácii na celkovú sumu 541 miliónov eur. Francúzsko tak bude môcť nasadiť stovky ďalších policajtov na pobreží, uviedla vo vyhlásení britská vláda.

Spojené kráľovstvo poskytne 141 miliónov eur v rokoch 2023 – 2024, ďalších 191 miliónov v rokoch 2024 – 2025 a 209 miliónov eur v rokoch 2025 – 2026.

Spojené kráľovstvo sa bude na základe uzavretej dohody po prvý raz podieľať na financovaní zadržiavacieho centra vo Francúzsku. "Tento problém nepotrebujeme riešiť, musíme ho prelomiť," povedal Sunak. "A dnes sme pokročili ďalej než kedykoľvek predtým, aby sme skoncovali s týmto odporným obchodovaním s ľudskými životmi," dodal.

Macron poznamenal, že jeho rozhovory so Sunakom podčiarkujú "nový začiatok" medzi Parížom a Londýnom po napätí, ktoré vyvolal brexit. Povedal, že Francúzsko a Spojené kráľovstvo robia všetko pre to, aby sa vojna na Ukrajine nerozšírila aj do iných krajín, píše stránka stanice Sky News. Doplnil, že Paríž chce s Londýnom spolupracovať na vytvorení spoločnej stratégie, napríklad aj v oblasti energetiky.

Sunak okrem toho uviedol, že Spojené kráľovstvo bude viesť výcvik ukrajinských vojakov námornej pechoty.

(tasr)

Minúta  |  

Matovič sa pri kalkulovaní s Demokratmi prerátal, myslí si politológ

Predseda hnutia OĽaNO Igor Matovič sa pri kalkulovaní s novou stranou premiéra Eduarda Hegera Demokrati prerátal. Myslí si to politológ z Trenčianskej univerzity Alexandra Dubčeka v Trenčíne Miroslav Řádek. Ako povedal v relácii Karty na stôl týždenníka Plus 7 dní, Matovič si to predstavuje tak, že kým on sa bude snažiť o sociálnokonzervatívneho voliča, Heger získa mestského liberálnejšieho voliča, potom sa stretnú v parlamente a môžu spolupracovať.

„Tento zámer mu nevyjde. Demokrati majú zatiaľ nízky potenciál na to, aby sa stali parlamentnou stranou,“ povedal Řádek a dodal, že potrvá nejaký čas, kým ľudia zoberú na vedomie, že existuje nejaká nová politická strana. Mínusom pre Matoviča bude podľa neho zároveň to, že časť voličov OĽaNO sa budú snažiť pre seba získať aj Demokrati. Řádek zároveň zhodnotil, že napriek všetkým problémom, ktoré si Matovič narobil za posledné tri roky, má ešte stále so svojím hnutím OĽaNO väčšiu podporu ako Heger.

Ako pokračoval, Demokrati síce prišli so štyrmi súčasnými ministrami, ale dvaja z nich dokážu veľmi polarizovať verejnú mienku. Líder novej strany Eduard Heger je podľa neho politik, ktorý sa názorovo vyvíjal, a to aj vo funkcii predsedu vlády. Neverí však jeho líderskému potenciálu a podľa neho za ním stojí príliš málo ľudí. Domnieva sa, že Heger mal osloviť na spoluprácu aj predsedníčku Za ľudí Veroniku Remišovú, ktorá má síce stranu s dvoma percentami, ale je známou tvárou a reprezentuje nejaké hodnoty a myšlienky.

„Existuje tu určitý dopyt po modrej politike, ale pravicoví politici si opäť neurobili domáce úlohy. Mali sa najskôr dohodnúť medzi sebou, nabrať ľudí a potom oznámiť, že je tu relevantná sila,“ hovorí Řádek. Miroslava Kollára hodnotí ako neúspešného politika. Do vrcholnej politiky sa dostal prostredníctvom Andreja Kisku, uchádzal sa aj o vedenie strany Za ľudí, čo mu nevyšlo a prešiel do strany Spolu – občianska demokracia. To, že nemá veľkú podporu verejnosti, sa podľa neho ukázalo aj v komunálnych voľbách, keď po dvoch volebných obdobiach skončil ako primátor Hlohovca.

Řádek ďalej dodal, že pri súčasných preferenciách strán matematicky nevychádza vláda bez niektorého z lídrov opozície. Je preto podľa jeho názoru zvláštne, keď strana Demokrati, ktorá ešte len vzniká, vylúčila vopred z prípadnej spolupráce po voľbách stranu Hlas. Zároveň dodal, že spoluprácu Petra Pellegriniho (Hlas) s Robertom Ficom (Smer) vidí ako menej pravdepodobnú.

(sita)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.