Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Novým čínskym premiérom je Li Čchiang. Na konte má vlaňajší tvrdý lockdown v Šanghaji

Li Čchiang, jeden z najvernejších spojencov čínskeho prezidenta Si Ťin-pchinga, sa stal novým premiérom Číny. Správu o tom TASR prevzala z agentúry AP.

Na konte má predovšetkým tvrdý dvojmesačný lockdown v Šanghaji, kde bol miestnym šéfom Komunistickej strany Číny. Vynucoval ho aj napriek sťažnostiam obyvateľov na nedostatočný prístup k jedlu, lekárskej starostlivosti a základným službám. Dokázal tým však svoju lojalitu Simu. Na poste predsedu čínskej vlády nahradil Li Kche-čchianga.

Agentúra AP píše, že druhá najväčšia ekonomiku sveta má v súčasnosti najhoršie vyhliadky za posledné roky. Do funkcie ho nominoval Si Ťin-pching a jednohlasne ho do nej v sobotu potvrdil čínsky parlament.

Stalo sa tak deň po tom, ako 69-ročný čínsky vodca Si Ťin-pching získal svoj tretí päťročný mandát na výkon prezidentskej funkcie.

Ako premiér bude Li poverený práve oživením stagnujúcej ekonomiky, ktorá sa spamätáva z pandémie COVID-19. Ďalším problémom je slabý globálny dopyt, ale aj starnutie populácie.

Funkcia premiéra však pod prezidentom Sim slabne, keďže ten presúva čoraz viac právomocí na orgány patriace priamo pod vládnucu Komunistickú stranu Číny.

(tasr, red)

Minúta  |  

Rukojemnícka dráma v Karlsruhe sa skončila

Rukojemnícka dráma v lekárni v nemeckom meste Karlsruhe sa v piatok večer po niekoľkých hodinách skončila. Do lekárne vnikli príslušníci špeciálnej policajnej jednotky a zadržali páchateľa, informuje TASR na základe správ agentúry DPA a denníka Bild.

Podľa Bildu vpadlo policajné komando do lekárne o 21.10 h a zadržalo jedného muža.

Budovu v týchto chvíľach prehľadáva polícia. Pri zásahu údajne nikto neutrpel zranenia.

Polícia predtým z taktických dôvodov odmietala uviesť počet páchateľov i rukojemníkov. Noviny Stuttgarter Zeitung však zistili, že rukojemníci boli dvaja. Podľa toho istého denníka žiadal páchateľ výkupné v jednotkách miliónov eur.

(tasr)

Minúta  |  

V Kyjeve si uctili otca a syna, ktorí spolu zahynuli v boji o Bachmut

Množstvo smútiacich vzdalo v piatok na Námestí Nezávislosti v centre ukrajinskej metropoly Kyjev úctu otcovi a synovi, ktorí spoločne zahynuli počas ťažkých bojov o východoukrajinské mesto Bachmut. Informovala o tom agentúra AFP.

Päťdesiatdvaročný Oleh Chomiuk a jeho 25-rčný syn Mykyta, ktorí pochádzali z Kyjeva, sa prihlásili do armády ako dobrovoľníci krátko po tom, čo Rusko vo februári minulého roka zaútočilo na Ukrajinu.

Slúžili spolu a podľa vyjadrení rodiny aj spolu zahynuli 2. marca. Chomiuk sa počas útoku pokúsil vlastným telom chrániť svojho syna, výbuch v ich blízkosti ich však oboch zabil, uviedol na pohrebe Olehov brat Jurij.

Na truhly s ich telami kládli smútiaci, medzi ktorými boli aj vojaci, kvety a vence. Oboch neskôr pochovali na mestskom cintoríne. Chomiukovci pôvodne bránili Kyjev, bojovali však tiež v juhoukrajinskej Chersonskej oblasti a v Charkovskej oblasti na východe. Neskôr sa pripojili k ukrajinským vojakom vo východoukrajinskom regióne Donbas, ktorý sa snaží Rusko plne ovládnuť.

(tasr)

Minúta  |  

SHMÚ: Na väčšine územia Slovenska platia výstrahy pred búrkami

Meteorológovia varujú pred búrkami, ktoré môžu byť spojené s prudkým lejakom, nárazovým vetrom a krúpami. Slovenský hydrometeorologický ústav (SHMÚ) preto vydal výstrahy prvého stupňa, ktoré platia na väčšine územia do 22.00 h. SHMÚ o tom informuje na svojom webe.

Výstrahy sa týkajú celého Banskobystrického a Žilinského kraja, takmer celého Trenčianskeho a Nitrianskeho kraja a okresov Gelnica, Rožňava, Spišská Nová Ves, Kežmarok, Levoča, Poprad a Stará Ľubovňa.

Meteorológovia tam upozorňujú na malú pravdepodobnosť výskytu búrok spojených s prudkým lejakom s intenzitou 20 až 30 milimetrov za 30 minút, s nárazmi vetra 65 až 85 kilometrov za hodinu a s krúpami. "Intenzita sprievodných javov je v danej ročnej dobe a oblasti bežná, ale môže spôsobiť škody menšieho rozsahu," poukázali.

Intenzívny dážď môže podľa SHMÚ vyvolať prechodný vzostup vodných hladín na malých tokoch a výskyt povodňových úkazov mimo tokov. "Vietor môže spôsobiť škody menšieho rozsahu na porastoch a objektoch ako lámanie konárov stromov, pád slabších stromov, menšie škody na strechách budov a podobne," upozornili meteorológovia. Doplnili, že krúpy môžu poškodiť vegetáciu.

(tasr)

Minúta  |  

Rusko varovalo regionálnych spojencov pred zbližovaním sa so Spojenými štátmi

Rusko v piatok varovalo svojich spojencov, ktorí boli kedysi súčasťou Sovietskeho zväzu, aby sa nezbližovali so Spojenými štátmi. Zároveň odsúdilo protesty v Gruzínsku, ktoré prirovnalo k "majdanu", ukrajinskej prozápadnej revolúcii z roku 2014, informuje agentúra Reuters.

"Zdá sa mi, že všetky krajiny ležiace v okolí Ruskej federácie by si mali urobiť vlastné závery o tom, aké nebezpečné je vydať sa na cestu začlenenia sa do 'zóny zodpovednosti' Spojených štátov, do zóny ich záujmov," povedal v štátnej televízii šéf ruskej diplomacie Sergej Lavrov.

Masové protesty v Gruzínsku z posledných dní sú podľa Lavrova "veľmi podobné kyjevskému majdanu". Odkazoval tým na vlnu protestov a nepokojov na Ukrajine v rokoch 2013 a 2014, ktorá viedla k pádu režimu proruského prezidenta Viktora Janukovyča.

Lavrovove vyjadrenia podľa agentúry Reuters svedčia o nervozite Moskvy vyvolanej oslabovaním autority Ruska v postsovietskom priestore — od Arménska a Azerbajdžanu na južnom Kaukaze po Kazachstan a Tadžikistan v strednej Ázii.

K tomuto oslabovaniu pozície Ruska prispela vojenská agresia voči Ukrajine. Oponenti ruského prezidenta Vladimira Putina predpovedajú, že invázia na Ukrajinu môže vyústiť v ďalšiu fázu rozpadu niekdajšieho Sovietskeho zväzu, v rámci ktorej sa bývalé satelity Moskvy začnú prikláňať buď k Západu, alebo k Číne.

Lavrov ďalej tvrdil, že udalosti v Gruzínsku boli zinscenované Západom s cieľom získať na svoju stranu ďalšieho zo spojencov Ruska. "V skutočnosti ide o pokus vynútiť si zmenu vlády," vyhlásil Lavrov s tým, že kontroverzný návrh zákona o „zahraničných agentoch“, ktorý protesty vyvolal, bol len zámienkou k pokusu o prevrat. Svoje tvrdenia však nepodložil žiadnymi dôkazmi, zdôrazňuje Reuters.

Demonštranti v Gruzínsku popierajú obvinenia Ruska, že by boli len bábkami Západu. Zdôrazňujú, že do ulíc vyšli z vlastnej iniciatívy, pretože nesúhlasili so zákonom, ktorý mal postihnúť organizácie dostávajúce finančné prostriedky z cudziny. Podľa demonštrantov by prijatie tejto právnej normy ohrozilo demokraciu a občiansku spoločnosť v Gruzínsku.

Podobný zákon už platí v Rusku, kde sa často zneužíva na zastavenie alebo ukončenie činnosti organizácií a médií, ktoré informujú o názoroch kritických voči vláde a Kremľu. Gruzínsky parlament v piatok v reakcii na vlnu protestov sporný legislatívny návrh stiahol.

(tasr)

Minúta  |  

Kirby: Cieľom Moskvy je destabilizovať Moldavsko a dosadiť tam proruskú vládu

Spojené štáty obvinili v piatok Rusko z pokusov o destabilizáciu Moldavska, ktorých cieľom má byť dosadenie promoskovskej vlády. Jedným z prostriedkov majú byť pouličné protesty, informuje TASR na základe správy agentúry AFP.

"Domnievame sa, že Rusko hľadá možnosti na oslabenie moldavskej vlády, pravdepodobne s konečným cieľom dosiahnuť dosadenie kabinetu, ktorý by bol viac naklonený Rusku," povedal novinárom hovorca americkej Rady pre národnú bezpečnosť John Kirby.

Moldavský parlament prijal 2. marca tesnou väčšinou deklaráciu odsudzujúcu ruskú inváziu na Ukrajinu, ktorá vyhrotila napätie vo vzťahoch Moskvy s Kišiňovom.

"Ruskí aktéri, niektorí s väzbami na ruské tajné služby, sa snažia vyvolať protesty v Moldavsku a využiť ich ako základ na podnietenie vykonštruovaného povstania proti moldavskej vláde," povedal Kirby.

"Dôverujeme moldavským demokratickým inštitúciám a ich schopnosti reagovať na tieto hrozby. Budeme ich samozrejme naďalej podporovať," dodal s tým, že Spojené štáty zintenzívňujú zdieľanie informácií o ruských aktivitách v Moldavsku s jeho vládou, aby mohla "mariť plány Ruska".

Moldavsko s 2,6 miliónom obyvateľov leží medzi Rumunskom a Ukrajinou a žije v ňom početná ruská menšina. V posledných rokoch má prozápadnú orientáciu, čo Moskva kritizuje. Napätie medzi oboma krajinami ešte vzrástlo v dôsledku ruskej invázie na Ukrajinu. Kremeľ popiera, že sa snaží destabilizovať situáciu v tejto bývalej sovietskej republike. Obviňuje naopak Ukrajinu a ďalšie krajiny z podnecovania nestability v moldavskom separatistickom regióne Podnestersko.

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.