Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Nemocnice odmietajú zámer nového trestného činu za nedostatok zdravotníkov

Viaceré nemocnice odmietajú zámer zavedenia trestného činu za nezabezpečenie dostatočného počtu zdravotníkov. Návrh podľa nich nerieši situáciu s nedostatkom zdravotníkov a je neúctivý voči riaditeľom nemocníc. Vyplýva to z ich vyjadrení pre TASR.

"Predložený návrh, napriek tomu, že bol súčasťou memoranda medzi Lekárskym odborovým združením a vládou, je v čase keď v systéme chýba niekoľko tisíc sestier a stovky lekárov z našej strany vnímaný ako nepochopenie, ba priam neúcta voči práci manažérov všetkých zdravotníckych zariadení," skonštatovala pre TASR riaditeľka Fakultnej nemocnice s poliklinikou F. D. Roosevelta v Banskej Bystrici Miriam Lapuníková.

Vyhlásila, že nedodržiavanie personálnych normatívov nie je úmysel vedúcich pracovníkov, ale výsledok zúfalého nedostatku vybraných kategórií zamestnancov na trhu práce. V prípade prijatia návrhu by mal podľa nej v prvom rade štát zabezpečiť dostatok personálu.

"FNsP FDR BB okrem výnimiek vyplývajúcich u rôznych nečakaných situácii personálne požiadavky spĺňa. Z hľadiska personálneho v tomto kontexte sú pre nás výzvou materské dovolenky, OČRky, PNky či povinné kontinuálne vzdelávanie zamestnancov," doplnila.

Univerzitná nemocnica Bratislava (UNB) si nevie predstaviť, kto by za týchto podmienok vykonával funkciu štatutára v nemocnici. "V tejto chvíli nepoznáme úplne znenie tohto návrhu, ale ako sa už vyjadrili aj niektorí právnici, zavedenie tohto opatrenia by bol svetový unikát," uviedla pre TASR hovorkyňa nemocnice Eva Kliská. Štatutár má podľa nej obmedzené prostriedky, ak sa zdravotníci rozhodnú odísť z nemocnice a musí rešpektovať slobodu výberu zamestnávateľa.

Sieť nemocníc Svet zdravia a polikliník ProCare upozornila, že návrh kriminalizuje štatutárov nemocníc a ignoruje dlhodobý nedostatok zdravotníkov. Úprava podľa nej nedopomôže k stabilizovaniu počtu zdravotníkov v nemocniciach, ale spôsobí krízu vo vedení týchto poskytovateľov.

"Ak sa riaditelia doteraz snažili s vypätím všetkých svojich síl o zachovanie súčasného rozsahu zdravotnej starostlivosti, táto úprava by mala presne opačný efekt. Upozorňujeme, že následný výpadok zdravotnej starostlivosti by bol na nadregionálnej úrovni už nezvratný a mal by katastrofálne následky na celkové zdravie obyvateľstva," povedal hovorca siete Tomáš Kráľ.

Univerzitná nemocnica Louisa Pasteura (UNLP) Košice sa k zámeru nevyjadrila. "Nemáme bližšie informácie k novele zákona, iba tie, ktoré sú sprostredkované médiami. Preto sa v tejto chvíli nevieme k problematike vyjadriť," reagovala pre TASR hovorkyňa nemocnice Monika Krišková.

Rezort spravodlivosti navrhuje zaviesť nový trestný čin ohrozenia poskytovania zdravotnej starostlivosti v novele Trestného zákona. Má spočívať v úmyselnom porušení povinnosti zabezpečiť dostatok zdravotníkov. Návrh vychádza z memoranda o zlepšení zdravotníctva medzi vládou SR a Lekárskym odborovým združením.

Zámer skritizovali dočasne poverený premiér Eduard Heger, generálny prokurátor Maroš Žilinka, dočasne poverený minister spravodlivosti Viliam Karas, niektorí politici, právnici či Slovenská lekárska komora. Šéf lekárskych odborárov Peter Visolajský tvrdí, že zmena by priniesla zvýšenie bezpečnosti pacientov. Nepovedie to podľa neho k zatváraniu nevinných riaditeľov.

(tasr, min)

Minúta  |  

Americký prezident Biden zrušil Trumpov farebný dizajn pre Air Force One

Americké letectvo v piatok predstavilo nový farebný dizajn prezidentského špeciálu Air Force One. TASR informuje podľa správy AFP.

Úradujúci prezident Joe Biden sa vrátil ku klasickej modro-bielej farbe, pričom sa zachováva dizajn z čias administratívy Johna F. Kennedyho pred šiestimi desaťročiami.

Bidenov predchodca Trump presadil farebne odvážnejšiu podobu s červeným pruhom v strede lietadla, tmavomodrú spodnú časť a zvyšok biely. Zmenšený model Air Force One s týmito farbami sa ocitol aj na konferenčnom stolíku v Oválnej pracovni Bieleho domu.

Nová farebná kombinácia predstavovala výzvu pre leteckých inžinierov. Piatkové vyhlásenie vedenia vzdušných síl uvádzalo možné oneskorenie a testovanie, aby sa vysporiadali s "prídavným teplom" kvôli použitému odtieňu.

Novozvolený dizajn pre Air Force One použije "modernejší tón" svetlomodrej farby a na trupe nebude žiadny leštený kov, "pretože povrchová úprava zliatin používaných v moderných komerčných lietadlách to neumožňuje", uviedli americké vzdušné sily.

Horná paluba Boeingu 747 je určená pre posádku a nachádzajú sa v nej tiež komunikačné a obranné systémy. Prezidentov apartmán a kancelária sú v prednej časti hlavnej paluby spolu s lekárskym zázemím, konferenčnou miestnosťou a niekoľkými kanceláriami.

Nasledujú oddelené časti sú pre pozvaných hostí a médiá. Pre pohyb na palube prezidentského lietadla platí, že cestujúci sa môžu pohybovať dozadu od miesta svojho sedadla, ale nie dopredu.

Nové lietadlá Boeing 747 by mali byť dodané v rokoch 2027 a 2028, takže ako prvý v nich vzlietne až víťaz prezidentských volieb z roku 2024. Na rozdiel od komerčne vyrábaných strojov budú doplnené o špičkové komunikačné zariadenia, lekársku stanicu a systém sebaobrany.

V súčasnosti používané Boeingy čelia rastúcim nákladom na údržbu a používajú súčiastky, ktoré rýchlo zastarávajú.

(tasr, min)

Minúta  |  

EÚ a USA sa chcú viac zamerať proti podporovateľom Ruska vo vojne na Ukrajine

Európska únia a USA plánujú ešte viac obmedziť podporu ruskej invázie na Ukrajinu, oznámili v piatok predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová a americký prezident Joe Biden. TASR správu prevzala z agentúry DPA.

"Spoločne podnikáme nové kroky zamerané na ďalších aktérov z tretích krajín na celom svete, aby sme narušili podporu pre ruskú vojnu z ktoréhokoľvek kúta sveta, kde je identifikovaná," uviedli lídri v spoločnom vyhlásení po rokovaní vo Washingtone.

Osobitnú pozornosť bude venovaná tomu, aby sa Rusku zabránilo obchádzať sankcie, povedala von der Leyenová počas krátkeho stretnutia s novinármi v Bielom dome.

"Pracujeme na tom, aby sme ešte viac obmedzili ruské príjmy a zároveň zabezpečili nepretržité dodávky energie pre rozvíjajúce sa trhy a rozvojové krajiny," uviedli vo vyhlásení. Konkrétne opatrenia však nemenovali.

Biden a von der Leyenová konkrétne nespomenuli ani Čínu. USA aj EÚ však zvažujú uvaliť sankcie na Peking, ak sa potvrdí, že podporuje Rusko dodávkami zbraní.

Rusko zaútočilo na susednú Ukrajinu 24. februára minulého roku. V reakcii na to EÚ, USA a niekoľko ďalších krajín G20 vrátane Spojeného kráľovstva uvalili na Moskvu sériu sankcií. Čína doteraz neodsúdila ruskú inváziu na Ukrajinu.

(tasr, min)

Minúta  |  

Vláda je prezidentkina, stratila parlamentné krytie, konštatoval Hrabko

Odchodom premiéra a viacerých ministrov do mimoparlamentnej strany dočasne poverená vláda Eduarda Hegera už úplne stratila parlamentné krytie a zodpovednosť za ňu v plnej miere nesie prezidentka Zuzana Čaputová. V TASR TV to konštatoval publicista Juraj Hrabko.

Aktuálna situácia, keď najväčší počet rezortov majú v gescii členovia vlády hlásiaci sa k mimoparlamentnému subjektu Demokrati, ďalšie rezorty spravujú spoloční nominanti generovaní dohodou troch strán po odchode SaS a zvyšok nominanti jednotlivých parlamentných strán z pôvodnej vládnej koalície, je podľa Hrabka úplne neštandardná.

Odkedy parlament vyslovil nedôveru Hegerovmu kabinetu, prevzala podľa neho zodpovednosť za vládu prezidentka a aktuálna politická zmena jej zodpovednosť ešte podčiarkla.

"Bude to jej vláda bez ohľadu na to, či to bude politická vláda, akú máme teraz, alebo vláda, ktorú nazveme úradníckou," poznamenal Hrabko. Akékoľvek chybné kroky vládnych predstaviteľov vrátane takých, na aké hlava štátu reálne nemá žiadny dosah, budú podľa neho automaticky spájané so zodpovednosťou prezidentky.

Aj keď sa členovia novej strany s názvom Demokrati nehlásia ku kontinuite politiky Igora Matoviča, podľa Hrabka sa v prvom rade potrebujú zbaviť nálepky "OĽaNO 2", ktorú im podsúvajú iné politické subjekty. Pokiaľ sa im to nepodarí, budú mať podľa Hrabka problém prekročiť vo voľbách päťpercentný prah potrebný pre vstup do parlamentu.

"Keď začnem od toho, koho Eduard Heger vylúčil zo spolupráce, tak vyvstáva otázka, kto mu vlastne na spoluprácu ostáva. Na druhej strane, je jedno, koho vylúčil alebo nevylúčil, lebo porcuje medveďa, ktorý ešte behá po lese. Kde je napísané, že sa vôbec dostane do parlamentu?" pýta sa Hrabko.

Na margo ambícií bývalého dvojnásobného premiéra Mikuláša Dzurindu postaviť nový politický subjekt Modrí – Európske Slovensko na novej politickej generácii, Hrabko povedal, že má šancu osloviť aj voličov nespokojných s výsledkami vládnutia v tomto volebnom období.

"Mikuláš Dzurinda má právo založiť si politickú stranu rovnako ako každý iný občan. Je skúsený politik a bežec na dlhé trate," poznamenal.

(tasr, min)

Minúta  |  

Kanada zakázala dovoz hliníka a ocele z Ruska

Kanada v piatok oznámila zákaz dovozu ruských výrobkov z hliníka a ocele s cieľom pripraviť Moskvu o príjmy na financovanie vojny na Ukrajine. TASR správu prevzala z agentúry AFP.

Podľa najnovších vládnych údajov mal tento dovoz v roku 2021 hodnotu takmer 250 miliónov kanadských dolárov (171 miliónov eur).

Zákaz prichádza v čase, keď vstúpilo do platnosti 200-percentné clo na dovoz ruského hliníka, ktoré minulý mesiac oznámili USA, a po tom, ako EÚ už minulý rok zablokovala dovoz ruských výrobkov z ocele.

"Kanada a jej partneri už sankcionovali ruskú centrálnu banku a zastropovali cenu ruskej ropy a plynu," uviedla vo vyhlásení kanadská vicepremiérka Chrystia Freelandová. "Teraz v koordinácii s opatreniami, ktoré oddnes prijali Spojené štáty, zabezpečujeme, aby ruský prezident Vladimir Putin nemohol financovať svoju vojnu predajom hliníka a ocele Kanade," dodala.

Zákaz sa týka ruského neopracovaného hliníka, hliníkových plechov a hotových výrobkov vrátane nádob a predmetov pre domácnosť. Zakázané je tiež dovážať všetky prvotné výrobky z ruskej ocele vrátane železa a nelegovanej ocele, polotovarov a hotových výrobkov, ako sú potrubia a rúry.

Väčšina kanadského dovozu ocele pochádza zo Spojených štátov, čo predstavuje takmer 45 percent amerického vývozu ocele, zatiaľ čo Kanada vyváža takmer 90 percent svojej produkcie hliníka do USA.

(tasr, red)

Minúta  |  

USA vítajú dohodu medzi Iránom a Saudskou Arábiou, sú však zároveň skeptické

Spojené štáty privítali v piatok Čínou sprostredkované obnovenie diplomatických vzťahov medzi Iránom a Saudskou Arábiou, zároveň však vyjadrili pochybnosti, že sa Teherán bude držať svojich záväzkov. TASR o tom informuje na základe správy agentúry AFP.

Hovorca Rady pre národnú bezpečnosť John Kirby uviedol, že USA vítajú spomínanú dohodu, ak povedie napríklad k mieru v Jemene, kde Irán a Saudská Arábia ako regionálne veľmoci podporujú každá inú stranu konfliktu.

"Uvidíme. Skutočne sa uvidí, či Iránci dodržia svoju časť dohody. Toto nie je režim, ktorý zvykne dodržať svoje slovo," poznamenal Kirby.

V súvislosti s nezvyčajnou úlohou Číny v zbližovaní dvoch rivalizujúcich štátov Kirby uviedol, že Irán k rokovaciemu stolu prišiel v dôsledku "nátlaku plynúceho z nespokojnosti" na domácej pôde i v zahraničí.

"Ak táto dohoda vydrží, bez ohľadu na to, odkiaľ prišiel impulz alebo kto si sadol za stôl…, v konečnom dôsledku to vítame," povedal Kirby.

Medzi Iránom a Saudskou Arábiou panuje veľké napätie. Rijád prerušil vzťahy s Iránom v roku 2016, keď iránski demonštranti zaútočili na saudskoarabskú diplomatickú misiu. Saudská Arábia predtým popravila šiitského duchovného Nimra an-Nimra, čo demonštrácie vyvolalo.

(tasr, red)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.