Preskočiť na obsah
  |  

Diaľnicu D2 obojsmerne uzavreli pre piesočnú búrku

Diaľnica D2 je obojsmerne uzavretá od hraničného priechodu (HP) Čunovo po križovatku s D4 (Jarovce). Dôvodom je piesočná búrka. TASR o tom informovala bratislavská krajská policajná hovorkyňa Silvia Šimková.

Polícia neskôr doplnila, že z dôvodu odstraňovania následkov škodových udalostí bude dopravný ťah uzatvorený na minimálne jednu hodinu. Policajti z Bratislavy zdokumentovali dve takéto udalosti s predbežnou výškou škody 10-tisíc eur. K zraneniam osôb neprišlo.

Muži zákona tiež zverejnili video priamo z miesta kolízie. Krátky záznam zachytáva poveternostné podmienky, ktoré sú na Slovensku veľmi unikátne.

Diaľnica D2 je kľúčový dopravný ťah z hlavného mesta a jeho okolia do Českej republiky a tiahne sa po veľkej časti Západného Slovenska. Spolu meria vyše 80 kilometrov. Uzatvorená je jej južná časť pod Bratislavou.

(tasr, min)

  |  

Automobilky čelia čínskej konkurencii aj poklesu produkcie, ukazuje analýza

Automobilový priemysel sa v strednej Európe naďalej trápi. Po pandémii sa musia automobilky vyrovnať s nedostatkom čipov aj ďalších komponentov, vojna na Ukrajine zasa priniesla napríklad nedostatok káblových zväzkov. Uviedli to analytici VÚB Zdenko Štefanides a Michal Lehuta. Na Slovensku by výroba automobilov mohla v tomto roku výraznejšie klesnúť.

"Slovenské automobilky sa síce budú pripravovať na produkciu nových modelov, čo ich výrobu v tomto roku obmedzí, v horizonte niekoľkých štvrťrokov by to však už mohlo priniesť dlho očakávané oživenie," uviedli analytici.

Pripomenuli, že Oxford Economics v tomto roku Slovensku predpovedá ďalší pokles výroby automobilov, a to medziročne až o takmer 15 %. V roku 2024 by ale malo prísť zotavenie s medziročným štvrtinovým rastom produkcie.

Slabý rok 2023 pre automobilky predpovedá aj The Economist. Aj keď by celosvetové predaje áut mohli vzrásť, stále však budú výrazne zaostávať za doteraz rekordným rokom 2019, a to najmä v segmente firemných vozidiel.

Európske automobilky ohrozuje aj konkurencia z Číny. Čínske autá sú už podľa analytikov oveľa kvalitnejšie ako v minulosti a zároveň stále citeľne lacnejšie ako západná produkcia.

Hovorkyňa najväčšej automobilky na Slovensku Volkswagen Slovakia Lucia Kovarovič Makayová priblížila, že počas predchádzajúceho roka automobilka začala s predsériovou výrobou nových generácií modelov Volkswagen Passat a Škoda Superb.

"Výroba nových modelov bude integrovaná do existujúcej infraštruktúry. Počas uplynulého obdobia sa v tomto segmente uskutočnili rozsiahle práce naprieč celým výrobným procesom," spresnila. Spoločnosť podľa hovorkyne v tomto roku očakáva aj postupné zmierňovanie nedostatku polovodičov.

Vyšší ako priemerný rast predaja by mali podľa analytikov zaznamenať elektrické vozidlá, kde ale opäť dominuje Čína, ktorá ich výrobu aj dotuje, kým Nemecko naopak ich podporu zmenšilo. "Ich výroba je o niečo jednoduchšia na časť motora, a tak aj na pracovné sily. Väčší podiel pridanej hodnoty v nich tak bude tvoriť (okrem batérií) elektronika a softvér," upozornili analytici VÚB.

Osud spaľovacích motorov, ktorých výrobu chce EÚ po roku 2035 zakázať, by podľa nich ešte mohli aspoň čiastočne zachrániť syntetické palivá, vyrábané z vodíka a oxidu uhličitého.

Slovensko sa trendu výroby elektromobilov najviac priblížilo plánovanou výstavbou závodu automobilky Volvo pri Košiciach. Tá by mala ročne vyrábať asi 250-tisíc elektrických automobilov.
Štát by podľa generálneho sekretára Zväzu automobilového priemyslu (ZAP) SR Viktora Marušáka mal predaj bezemisných vozidiel podporiť, a to jednak priamou podporou pre ľudí, ale aj budovaním nabíjacej infraštruktúry.

"Okrem toho by samozrejme mal štát podporovať investície do elektrickej mobility, aby nám tu priemysel ´nezhasol´ s prechodom na výrobu bezemisných vozidiel. Za každou z týchto troch oblastí sa skrýva vlastný vesmír, s ktorým si musí štát poradiť," dodal Marušák.

(tasr, min)

  |  

Rezort obrany plánuje nakúpiť pre vojakov 51 stanových súprav za 9,4 milióna eur

Ministerstvo obrany (MO) SR plánuje nakúpiť pre vojakov 51 stanových súprav za 9,4 milióna eur. Vyplýva to z uzavretej rámcovej dohody. Stanová súprava zahŕňa tri stany s pevnou konštrukciou, vykurovacie agregáty, klimatizáciu, elektrocentrálu a transportné boxy.

Ako priblížila pre TASR hovorkyňa rezortu Martina Kakaščíková, v Ozbrojených silách (OS) SR sú tieto stany zavedené od roku 2020. "Obstarané stany budú využité na zabezpečenie ubytovania jednotiek OS SR v poľných podmienkach pri plnení úloh výcviku, plnení úloh domáceho a medzinárodného krízového manažmentu a v období krízovej situácie.

Časť obstaraných ubytovacích stanov (v počte desať súprav) bude využitá na zabezpečenie ubytovania v rámci budovania stanového kempu Sliač," načrtla hovorkyňa. Dodávateľom stanov má byť trenčianska firma Zepelin. Stanové súpravy budú postupne dodávať na základe čiastkových kúpnych zmlúv vychádzajúcich z rámcovej dohody.

(tasr, min)

  |  

Nemocnice odmietajú zámer nového trestného činu za nedostatok zdravotníkov

Viaceré nemocnice odmietajú zámer zavedenia trestného činu za nezabezpečenie dostatočného počtu zdravotníkov. Návrh podľa nich nerieši situáciu s nedostatkom zdravotníkov a je neúctivý voči riaditeľom nemocníc. Vyplýva to z ich vyjadrení pre TASR.

"Predložený návrh, napriek tomu, že bol súčasťou memoranda medzi Lekárskym odborovým združením a vládou, je v čase keď v systéme chýba niekoľko tisíc sestier a stovky lekárov z našej strany vnímaný ako nepochopenie, ba priam neúcta voči práci manažérov všetkých zdravotníckych zariadení," skonštatovala pre TASR riaditeľka Fakultnej nemocnice s poliklinikou F. D. Roosevelta v Banskej Bystrici Miriam Lapuníková.

Vyhlásila, že nedodržiavanie personálnych normatívov nie je úmysel vedúcich pracovníkov, ale výsledok zúfalého nedostatku vybraných kategórií zamestnancov na trhu práce. V prípade prijatia návrhu by mal podľa nej v prvom rade štát zabezpečiť dostatok personálu.

"FNsP FDR BB okrem výnimiek vyplývajúcich u rôznych nečakaných situácii personálne požiadavky spĺňa. Z hľadiska personálneho v tomto kontexte sú pre nás výzvou materské dovolenky, OČRky, PNky či povinné kontinuálne vzdelávanie zamestnancov," doplnila.

Univerzitná nemocnica Bratislava (UNB) si nevie predstaviť, kto by za týchto podmienok vykonával funkciu štatutára v nemocnici. "V tejto chvíli nepoznáme úplne znenie tohto návrhu, ale ako sa už vyjadrili aj niektorí právnici, zavedenie tohto opatrenia by bol svetový unikát," uviedla pre TASR hovorkyňa nemocnice Eva Kliská. Štatutár má podľa nej obmedzené prostriedky, ak sa zdravotníci rozhodnú odísť z nemocnice a musí rešpektovať slobodu výberu zamestnávateľa.

Sieť nemocníc Svet zdravia a polikliník ProCare upozornila, že návrh kriminalizuje štatutárov nemocníc a ignoruje dlhodobý nedostatok zdravotníkov. Úprava podľa nej nedopomôže k stabilizovaniu počtu zdravotníkov v nemocniciach, ale spôsobí krízu vo vedení týchto poskytovateľov.

"Ak sa riaditelia doteraz snažili s vypätím všetkých svojich síl o zachovanie súčasného rozsahu zdravotnej starostlivosti, táto úprava by mala presne opačný efekt. Upozorňujeme, že následný výpadok zdravotnej starostlivosti by bol na nadregionálnej úrovni už nezvratný a mal by katastrofálne následky na celkové zdravie obyvateľstva," povedal hovorca siete Tomáš Kráľ.

Univerzitná nemocnica Louisa Pasteura (UNLP) Košice sa k zámeru nevyjadrila. "Nemáme bližšie informácie k novele zákona, iba tie, ktoré sú sprostredkované médiami. Preto sa v tejto chvíli nevieme k problematike vyjadriť," reagovala pre TASR hovorkyňa nemocnice Monika Krišková.

Rezort spravodlivosti navrhuje zaviesť nový trestný čin ohrozenia poskytovania zdravotnej starostlivosti v novele Trestného zákona. Má spočívať v úmyselnom porušení povinnosti zabezpečiť dostatok zdravotníkov. Návrh vychádza z memoranda o zlepšení zdravotníctva medzi vládou SR a Lekárskym odborovým združením.

Zámer skritizovali dočasne poverený premiér Eduard Heger, generálny prokurátor Maroš Žilinka, dočasne poverený minister spravodlivosti Viliam Karas, niektorí politici, právnici či Slovenská lekárska komora. Šéf lekárskych odborárov Peter Visolajský tvrdí, že zmena by priniesla zvýšenie bezpečnosti pacientov. Nepovedie to podľa neho k zatváraniu nevinných riaditeľov.

(tasr, min)

  |  

Americký prezident Biden zrušil Trumpov farebný dizajn pre Air Force One

Americké letectvo v piatok predstavilo nový farebný dizajn prezidentského špeciálu Air Force One. TASR informuje podľa správy AFP.

Úradujúci prezident Joe Biden sa vrátil ku klasickej modro-bielej farbe, pričom sa zachováva dizajn z čias administratívy Johna F. Kennedyho pred šiestimi desaťročiami.

Bidenov predchodca Trump presadil farebne odvážnejšiu podobu s červeným pruhom v strede lietadla, tmavomodrú spodnú časť a zvyšok biely. Zmenšený model Air Force One s týmito farbami sa ocitol aj na konferenčnom stolíku v Oválnej pracovni Bieleho domu.

Nová farebná kombinácia predstavovala výzvu pre leteckých inžinierov. Piatkové vyhlásenie vedenia vzdušných síl uvádzalo možné oneskorenie a testovanie, aby sa vysporiadali s "prídavným teplom" kvôli použitému odtieňu.

Novozvolený dizajn pre Air Force One použije "modernejší tón" svetlomodrej farby a na trupe nebude žiadny leštený kov, "pretože povrchová úprava zliatin používaných v moderných komerčných lietadlách to neumožňuje", uviedli americké vzdušné sily.

Horná paluba Boeingu 747 je určená pre posádku a nachádzajú sa v nej tiež komunikačné a obranné systémy. Prezidentov apartmán a kancelária sú v prednej časti hlavnej paluby spolu s lekárskym zázemím, konferenčnou miestnosťou a niekoľkými kanceláriami.

Nasledujú oddelené časti sú pre pozvaných hostí a médiá. Pre pohyb na palube prezidentského lietadla platí, že cestujúci sa môžu pohybovať dozadu od miesta svojho sedadla, ale nie dopredu.

Nové lietadlá Boeing 747 by mali byť dodané v rokoch 2027 a 2028, takže ako prvý v nich vzlietne až víťaz prezidentských volieb z roku 2024. Na rozdiel od komerčne vyrábaných strojov budú doplnené o špičkové komunikačné zariadenia, lekársku stanicu a systém sebaobrany.

V súčasnosti používané Boeingy čelia rastúcim nákladom na údržbu a používajú súčiastky, ktoré rýchlo zastarávajú.

(tasr, min)

  |  

EÚ a USA sa chcú viac zamerať proti podporovateľom Ruska vo vojne na Ukrajine

Európska únia a USA plánujú ešte viac obmedziť podporu ruskej invázie na Ukrajinu, oznámili v piatok predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová a americký prezident Joe Biden. TASR správu prevzala z agentúry DPA.

"Spoločne podnikáme nové kroky zamerané na ďalších aktérov z tretích krajín na celom svete, aby sme narušili podporu pre ruskú vojnu z ktoréhokoľvek kúta sveta, kde je identifikovaná," uviedli lídri v spoločnom vyhlásení po rokovaní vo Washingtone.

Osobitnú pozornosť bude venovaná tomu, aby sa Rusku zabránilo obchádzať sankcie, povedala von der Leyenová počas krátkeho stretnutia s novinármi v Bielom dome.

"Pracujeme na tom, aby sme ešte viac obmedzili ruské príjmy a zároveň zabezpečili nepretržité dodávky energie pre rozvíjajúce sa trhy a rozvojové krajiny," uviedli vo vyhlásení. Konkrétne opatrenia však nemenovali.

Biden a von der Leyenová konkrétne nespomenuli ani Čínu. USA aj EÚ však zvažujú uvaliť sankcie na Peking, ak sa potvrdí, že podporuje Rusko dodávkami zbraní.

Rusko zaútočilo na susednú Ukrajinu 24. februára minulého roku. V reakcii na to EÚ, USA a niekoľko ďalších krajín G20 vrátane Spojeného kráľovstva uvalili na Moskvu sériu sankcií. Čína doteraz neodsúdila ruskú inváziu na Ukrajinu.

(tasr, min)