Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Rusi v Bachmute nepostúpili, tvrdí americký think tank

Ruské sily v sobotu nedosiahli vo východoukrajinskom meste Bachmut žiaden potvrdený postup. V najnovšej aktualizácii to naznačujú analytici z amerického Inštitútu pre štúdium vojny (ISW).

Ruskí vojaci a žoldnieri z Vagnerovej skupiny pokračovali v pozemných útokoch, ale nič nedokazuje, že by dosiahli nejaký pokrok. Popredný think tank, sídliaci vo Washingtone, vo svojej správe citoval hovorcu ukrajinských ozbrojených síl Serhija Čerevatyja, podľa ktorého boli boje v Bachmute tento týždeň intenzívnejšie ako týždeň predtým. Hovorca v sobotu povedal, že za uplynulých 24 hodín sa v meste odohralo 23 bojových konfliktov.

Britská vojenská rozviedka v sobotu informovala, že Vagnerovci majú pod kontrolu väčšinu východného Bachmutu a ukrajinské sily sú na západe, pričom rieka Bachmutka teraz predstavuje frontovú líniu.

ISW vo svojej aktualizácii hovorí aj o strate kontroly Kremľa nad informačnou sférou v Rusku. Hovorkyňa ruského ministerstva zahraničia Maria Zacharovová potvrdila „boj vo vnútornom kruhu Kremľa“. Kremeľ sa podľa hovorkyne fakticky vzdal kontroly nad informačným priestorom krajiny, pričom prezident Vladimir Putin nie je schopný ľahko získať kontrolu.

Vyjadrenia Zacharovovej, prednesené na fóre o „praktických a technologických aspektoch informačnej a kognitívnej vojny v modernej realite“ v Moskve, sú podľa ISW „pozoruhodné“ a v súlade s dlhodobými hodnoteniami think tanku o „zhoršujúcom sa kremeľskom režime a dynamike riadenia informačného priestoru“.

(sita)

Minúta  |  

Poľský premiér: Armáda musí byť taká silná, že ju nikdy nebudeme musieť použiť

Poľská armáda musí byť dosť silná na to, aby odstrašila potenciálneho útočníka. Vyhlásil to v nedeľu poľský premiér Mateusz Morawiecki.

Podľa poľského premiéra musí mať Poľsko takú silnú armádu, že bude mať "dostatočne odstrašujúcu silu". "Posilníme poľskú armádu, pretože sme presvedčení o tejto stratégii. Musí byť tak silná, že ju nikdy nebudeme musieť použiť," vyhlásil Morawiecki.        

"Poľsko je súčasťou NATO, najsilnejšej vojenskej aliancie v dejinách sveta, preto sme v bezpečí," uviedol Morawiecki na stretnutí s účastníkmi projektu "Cvičte s NATO" vo Varšave.        

Tento projekt je špeciálnym vojenským cvičením pre civilistov, ktoré sa koná pri príležitosti 24. výročia vstupu Poľska do NATO. Tieto cvičenia organizujú vojaci, ktorí sa zúčastňujú na vojenských misiách.        

"Počas týchto vojenských misií sa vojaci nielen navzájom spoznávajú, získavajú skúsenosti, zoznamujú sa s moderným zariadením z iných armád... ale vytvárajú sa počas nich aj rôzne koncepty a stratégie pre budúcu obranu," uviedol Morawiecki.        

Vlani v marci podpísal poľský prezident Andrzej Duda nový zákon o obrane vlasti, na základe ktorého by sa mala poľská armáda zväčšiť na 300 000 príslušníkov a výdavky na armádu mali tento rok stúpnuť na tri percentá HDP.        

Koncom januára však Morawiecki uviedol, že Poľsko plánuje na armádu tento rok vyčleniť až štyri percentá HDP. Podľa PAP je toto najambicióznejší plán spomedzi všetkých členov NATO.    

(tasr)

Minúta  |  

Kollár o Naďovi a migoch: Nemal by sa rozhodovať podľa "srdiečka", ale legislatívy

Ukrajina sa podľa Borisa Kollára neubráni len humanitárnou pomocou, ktorú im pošleme, tak ako to radí napríklad predseda Smeru Robert Fico. Aj SaS je ochotná zahlasovať za poslanie stíhačiek.

Ak by od začiatku vládla vláda, ktorá neprešla voľbami, nebolo by to podľa nás v poriadku, povedal v diskusnej relácii RTVS O 5 minút 12 predseda Národnej rady SR a líder hnutia Sme rodina Boris Kollár. Táto vláda však už dosluhuje, preto nemá problém s tým, že poverený premiér Eduard Heger i viacerí ministri sú členmi nového politického subjektu Demokrati. Úradníckej vláde by podľa Kollára neprechádzali žiadne zákony, aktuálna vláda je podľa neho funkčnejšia.

Podľa predsedu strany Sloboda a Solidarita Richarda Sulíka situáciu zhodnotia voliči. Šéf liberálov nevidí dôvod radiť prezidentke Zuzane Čaputovej či má, alebo nemá vymenovať úradnícku vládu. Dodal však, že ak by tak urobila, SaS by úradnícku vládu podporila.

„Bola chyba, že sme sa pustili do týchto osobných animozít," konštatoval Kollár na margo rôznych osobných konfliktov medzi predstaviteľmi bývalej vládnej koalície. Podľa neho práve to viedlo k tomu, že občania nedôverujú politike, a tiež to považuje za dôvod, prečo stúpa popularita niektorých politikov, napríklad predsedu Smeru-SD Roberta Fica.

Sulík sa chce spájať s pravicovými proeurópskymi stranami

Sulík sa chce spájať s pravicovými či proeurópskymi stranami. Dodal, že jeho strana sa už vyjadrila, že odmieta spoluprácu so Smerom-SD či kotlebovcami, a na stole ostal už len Hlas-SD. K tomu sa podľa Sulíka plánujú vyjadriť, podotkol však, že to nie je veľmi želaný partner. Budúcu spoluprácu s Igorom Matovičom (OĽaNO) vylúčil.

Kollár bude riešiť politické spojenectvá a spoluprácu až po tom, ako sa dostane do parlamentu. Považuje za hlúpe riešiť to vopred. Uviedol však, že sa primárne bude obracať na svojich koaličných partnerov, i bývalých koaličných partneroch, ako je SaS. Sulík je toho názoru, že voliči majú právo vedieť, s kým bude strana spolupracovať.

Kollár: Naď by nemal rozhodovať o migoch, "ako mu radí srdiečko"

Predseda parlamentu si nemyslí, že vojenská pomoc Ukrajine je vmiešavanie sa do vojnového konfliktu. Ukrajina sa podľa Kollára neubráni len humanitárnou pomocou, ktorú im pošleme, tak ako to radí napríklad predseda Smeru Robert Fico.

Šéf parlamentu si myslí, že minister obrany SR Jaroslav Naď by v otázke našich stíhačiek MiG-29 nemal rozhodovať autonómne a tak, "ako mu radí srdiečko". Kollár je toho názoru, že šéf rezortu obrany by mal prihliadať na našu legislatívu. Prostriedky, ktoré by sme dostali za dodávku MiG-29 Ukrajine by podľa Kollára mohli byť použité na sociálne účely. Pripustil, že aj keď by museli byť použité na obranu, vie si predstaviť, že o takúto sumu by sa znížil rozpočet pre obranu a prostriedky by sa použili inde.

Podľa Sulíka by to mali byť ústavní právnici, kto rozhodne o tom, v čej kompetencii je dodanie stíhačiek Ukrajine. V prípade, ak to bude potrebné, poslanci SaS sú podľa neho pripravení zahlasovať za ich darovanie.

(sita, est)

Minúta  |  

Vojenská pomoc Ukrajine neznačí vmiešavanie sa do konfliktu, tvrdí Kollár

Predseda parlamentu a líder hnutia Sme rodina Boris Kollár si nemyslí, že vojenská pomoc Ukrajine je vmiešavanie sa do vojnového konfliktu.

Ukrajina sa podľa Kollára neubráni len humanitárnou pomocou, ktorú im pošleme, tak ako to radí napríklad predseda Smeru-sociálnej demokracie Robert Fico. Povedal to v diskusnej relácii RTVS O 5 minút 12. Šéf parlamentu si myslí, že minister obrany SR Jaroslav Naď by v otázke našich stíhačiek MiG-29 nemal rozhodovať autonómne a tak, "ako mu radí srdiečko".

Kollár je toho názoru, že šéf rezortu obrany by mal prihliadať na našu legislatívu. Prostriedky, ktoré by sme dostali za dodávku MiG-29 Ukrajine by podľa Kollára mohli byť použité na sociálne účely. Pripustil, že aj keď by museli byť použité na obranu, vie si predstaviť, že o takúto sumu sa znížil rozpočet pre obranu a prostriedky by sa použili inde.

Podľa predsedu strany Sloboda a Solidarita Richarda Sulíka by to mali byť ústavní právnici, kto rozhodne o tom, v čej kompetencii je dodanie stíhačiek Ukrajine. V prípade, ak to bude potrebné, poslanci SaS sú podľa neho pripravení zahlasovať za ich darovanie.

(sita)

Minúta  |  

Rusko vraj prišlo v sobotu o vyše tisíc vojakov

Na Ukrajine v priebehu soboty zabili 1 090 ruských vojakov. Informuje o tom portál Ukrajinska pravda citujúc údaje generálneho štábu ukrajinských ozbrojených síl.

Ruské straty na životoch vo vojne na Ukrajine tak podľa neho dosiahli úroveň 159 090.

Počas uplynulého dňa Rusko prišlo o osem tankov, sedem obrnených bojových vozidiel pechoty, štyri delostrelecké systémy, dva systémy protivzdušnej obrany a štyri vozidlá a cisterny. Dovedna tak už Rusko stratilo 3 466 tankov, 6 769 obrnených bojových vozidiel pechoty, 2 487 delostreleckých systémov, 259 systémov protivzdušnej obrany a 5 348 cisterien a vozidiel.

(sita)

Minúta  |  

Kollár: Ak by od začiatku bola vláda, ktorá neprešla voľbami, nebolo by to v poriadku

Ak by od začiatku vládla vláda, ktorá neprešla voľbami, nebolo by to podľa nás v poriadku, povedal v diskusnej relácii RTVS O 5 minút 12 predseda Národnej rady (NR) SR a líder hnutia Sme rodina Boris Kollár.

Táto vláda však už dosluhuje, preto nemá problém s tým, že poverený premiér Eduard Heger i viacerí ministri sú členmi nového politického subjektu Demokrati. Úradníckej vláde by podľa Kollára neprechádzali žiadne zákony, aktuálna vláda je podľa neho funkčnejšia.

Podľa predsedu strany Sloboda a Solidarita Richarda Sulíka situáciu zhodnotia voliči. Šéf liberálov nevidí dôvod radiť prezidentke SR Zuzane Čaputovej či má, alebo nemá vymenovať úradnícku vládu. Dodal však, že ak by tak urobila, SaS by úradnícku vládu podporila.

„Bola chyba, že sme sa pustili do týchto osobných animozít," konštatoval Kollár na margo rôznych osobných konfliktov medzi predstaviteľmi bývalej vládnej koalície. Podľa neho práve to viedlo k tomu, že občania nedôverujú v politiku, a tiež to považuje za dôvod, prečo stúpa popularita niektorých politikov, napríklad predsedu Smeru - sociálna demokracia Roberta Fica.

(sita)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.