Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Havária v Sade Janka Kráľa: Viedenská cesta bude v pondelok neprejazdná

Po tom, ako Sad Janka Kráľa a jeho okolie v Bratislave zaplavila voda, bola dodávka pitnej vody obnovená do celej mestskej časti Petržalka s výnimkou odberných miest priamo na Viedenskej ceste. Tá bude v pondelok (13. marca) neprejazdná.

Dôvodom dočasného obmedzenia je pokračovanie odčerpávania vody v Sade Janka Kráľa, ktorý v nedeľu zaplavila voda. Hovorkyňa Krajského riaditeľstva Policajného zboru (PZ) v Bratislave Silvia Šimková priblížila, že Viedenská cesta bude pre motorové vozidlá neprejazdná od úrovne Mosta SNP. "Žiadame vodičov, aby sa danému úseku vyhli a využili alternatívne trasy," uviedla.

Bratislavský primátor Matúš Vallo na sociálnej sieti priblížil, že v súvislosti s poruchou vodovodného potrubia bude v Sade Janka Kráľa odstavené v nedeľu aj verejné osvetlenie. "V záujme vašej bezpečnosti, ale aj čo najrýchlejšieho vyriešenia poruchy, vás chcem poprosiť, aby ste sa zatiaľ vyhli návšteve Sadu Janka Kráľa," požiadal ľudí.

Čo sa stalo?

Bratislavská vodárenská spoločnosť (BVS) na sociálnej sieti informovala, že dôvodom záplavy bola podľa nich porucha na jednom z veľkých transportných vodovodných potrubí vedúcich z vodného zdroja Pečniansky les smerom do Petržalky.

Sad Janka Kráľa a jeho okolie v Bratislave v nedeľu zaplavila voda. K poruche došlo okolo 11.00 h. Potrubia vodári odstavili a hľadali presné miesto poruchy, aby ju mohli opraviť. "Vzhľadom na objem vody v týchto potrubiach ešte nejaký čas potrvá, kým voda prestane vytekať do okolia Sadu Janka Kráľa," uviedla BVS.

Na mieste sa nachádzali aj hasiči, ktorí odčerpávali vodu do Dunaja.

Porucha spočiatku ovplyvnila aj dodávku vody do areálu bratislavskej Incheby, ako aj viacerých ulíc v Petržalke. "Meníme smer prúdenia vody a ľudí zásobujeme pomocou ostatných potrubí. To môže vyvolať zmenu zafarbenia vody v niektorých lokalitách. Napriek tomu je táto voda zdravotne vyhovujúca," skonštatovala poobede BVS.

Mestská polícia v okolí sadu označila miesta, ktoré do vyriešenia havarijného stavu budú neprístupné verejnosti. "Radi by sme poprosili obyvateľov Bratislavy, aby rešpektovali pokyny mestskej polície a zbytočne do priestorov Sadu Janka Kráľa nechodili," uviedol pre TASR vedúci oddelenia komunikácie Mestskej polície Bratislavy Peter Borko. Sad podľa neho zostáva otvorený, avšak niektoré úseky označené páskami mestskej polície prístupné nie sú.

(tasr, est)

Minúta  |  

Rusko zatiaľ nebolo na rokovaní ohľadne vývozu obilia

Rusko sa doposiaľ nezúčastnilo rokovaní o predĺžení dohody o bezpečnom vývoze obilia cez Čierne more. Vyhlásila to hovorkyňa ruského ministerstva zahraničných vecí Marija Zacharovová.        

"Nijaké rokovania týkajúce sa tejto záležitosti sa nekonali, predovšetkým vôbec nie za účasti predstaviteľov Ruska," uviedla Zacharovová.        

Najbližšie rokovanie o predĺžení tejto dohody s účasťou Ruska sa podľa Zacharovovej uskutoční v pondelok 13. marca v Ženeve. Ruská delegácia tam bude rokovať s generálnou tajomníčkou Konferencie OSN o obchode a rozvoji (UNCTAD) Rebecou Grynspanovou.        

Dohodu o vývoze obilia z ukrajinských čiernomorských prístavov sprostredkovali OSN a Turecko vlani v júli. Táto dohoda, ktorej platnosť končí 18. marca, pomohla obmedziť narastajúce ceny potravín. Prvýkrát bola predĺžená v novembri.        

Táto dohoda umožnila Ukrajine vyviesť milióny ton obilia. Ukrajina je pritom jedným z najväčších vývozcov obilia na svete a veľká časť jej obilia je vyvážaná do afrických krajín.

(tasr)

Minúta  |  

Sme rodina a SaS podporia darovanie MiG-29 na Ukrajinu

Koaličné hnutie Sme rodina a opozičná SaS darovanie stíhačiek podporia. Mimoparlamentná strana Hlas-SD nepodporí darovanie stíhačiek MiG-29 na Ukrajinu.

V diskusnej relácii Na telo na televízii Markíza to uviedla podpredsedníčka Hlasu-SD Denisa Saková, poslanec Branislav Gröhling (SaS) a dočasne poverený minister práce Milan Krajniak (Sme rodina).        

Hlas má podľa Sakovej štyri podmienky na to, aby podporil darovanie migov. Chce, aby Slovensko postupovalo jednotne s Európskou úniou a NATO a aby bolo darovanie v súlade s právnym poriadkom SR. "To nie je splnené," skonštatovala Saková. Pokračuje, že pri akejkoľvek pomoci sa nemá znižovať obranyschopnosť Slovenska a nemá sa tiež zabúdať na slovenský národ.        

Prezidentka SR Zuzana Čaputová by sa podľa poslankyne mala obrátiť na Ústavný súd SR, ktorý by rozhodol, či vláda v demisii má alebo nemá právomoc rozhodovať o zahraničnopolitických veciach.
        Strana SaS deklaruje, že chce pomáhať Ukrajine a presunutie stíhačiek podporí. Gröhling sa bude prikláňať k možnosti, aby o tom rozhodol parlament. Poznamenal, že presunutie právomocí na prezidentku sa týka skôr vnútropolitickej situácie. Je to podľa neho možnosť, ako prezidentke poškodiť, presunúť na ňu nejaké kompetencie a potom ju kritizovať za to, ako rozhodla.
        Krajniak tvrdí, že v tejto situácii sú dve riešenia. Buď darovanie migov ešte spolupodpíše hlava štátu, alebo to urobí parlament, poprípade parlamentný výbor. Sme rodina podporí darovanie migov vtedy, ak budú splnené ich dve podmienky. Prvou je, aby stíhačky darovala Ukrajine aj iná krajina. Poliaci pomoc deklarovali, takže táto podmienka je podľa ministra splnená. Druhou podmienkou je, aby Slovensko dostalo za darovanie kompenzácie od Únie. Peniaze by sa tak mohli použiť na pomoc rodinám či dôchodcom. "Pre nás je to win-win situácia. Urobme to," povedal Krajniak.        

Sme rodina asi vylúči povolebnú spoluprácu so Smerom-SD. Gröhling si myslí, že SaS skôr nevylúči povolebnú spoluprácu s Hlasom-SD. Saková si zase vie predstaviť, že by sa ministrom hospodárstva po voľbách stal Peter Žiga.

(tasr)

Minúta  |  

Rusi v Bachmute nepostúpili, tvrdí americký think tank

Ruské sily v sobotu nedosiahli vo východoukrajinskom meste Bachmut žiaden potvrdený postup. V najnovšej aktualizácii to naznačujú analytici z amerického Inštitútu pre štúdium vojny (ISW).

Ruskí vojaci a žoldnieri z Vagnerovej skupiny pokračovali v pozemných útokoch, ale nič nedokazuje, že by dosiahli nejaký pokrok. Popredný think tank, sídliaci vo Washingtone, vo svojej správe citoval hovorcu ukrajinských ozbrojených síl Serhija Čerevatyja, podľa ktorého boli boje v Bachmute tento týždeň intenzívnejšie ako týždeň predtým. Hovorca v sobotu povedal, že za uplynulých 24 hodín sa v meste odohralo 23 bojových konfliktov.

Britská vojenská rozviedka v sobotu informovala, že Vagnerovci majú pod kontrolu väčšinu východného Bachmutu a ukrajinské sily sú na západe, pričom rieka Bachmutka teraz predstavuje frontovú líniu.

ISW vo svojej aktualizácii hovorí aj o strate kontroly Kremľa nad informačnou sférou v Rusku. Hovorkyňa ruského ministerstva zahraničia Maria Zacharovová potvrdila „boj vo vnútornom kruhu Kremľa“. Kremeľ sa podľa hovorkyne fakticky vzdal kontroly nad informačným priestorom krajiny, pričom prezident Vladimir Putin nie je schopný ľahko získať kontrolu.

Vyjadrenia Zacharovovej, prednesené na fóre o „praktických a technologických aspektoch informačnej a kognitívnej vojny v modernej realite“ v Moskve, sú podľa ISW „pozoruhodné“ a v súlade s dlhodobými hodnoteniami think tanku o „zhoršujúcom sa kremeľskom režime a dynamike riadenia informačného priestoru“.

(sita)

Minúta  |  

Poľský premiér: Armáda musí byť taká silná, že ju nikdy nebudeme musieť použiť

Poľská armáda musí byť dosť silná na to, aby odstrašila potenciálneho útočníka. Vyhlásil to v nedeľu poľský premiér Mateusz Morawiecki.

Podľa poľského premiéra musí mať Poľsko takú silnú armádu, že bude mať "dostatočne odstrašujúcu silu". "Posilníme poľskú armádu, pretože sme presvedčení o tejto stratégii. Musí byť tak silná, že ju nikdy nebudeme musieť použiť," vyhlásil Morawiecki.        

"Poľsko je súčasťou NATO, najsilnejšej vojenskej aliancie v dejinách sveta, preto sme v bezpečí," uviedol Morawiecki na stretnutí s účastníkmi projektu "Cvičte s NATO" vo Varšave.        

Tento projekt je špeciálnym vojenským cvičením pre civilistov, ktoré sa koná pri príležitosti 24. výročia vstupu Poľska do NATO. Tieto cvičenia organizujú vojaci, ktorí sa zúčastňujú na vojenských misiách.        

"Počas týchto vojenských misií sa vojaci nielen navzájom spoznávajú, získavajú skúsenosti, zoznamujú sa s moderným zariadením z iných armád... ale vytvárajú sa počas nich aj rôzne koncepty a stratégie pre budúcu obranu," uviedol Morawiecki.        

Vlani v marci podpísal poľský prezident Andrzej Duda nový zákon o obrane vlasti, na základe ktorého by sa mala poľská armáda zväčšiť na 300 000 príslušníkov a výdavky na armádu mali tento rok stúpnuť na tri percentá HDP.        

Koncom januára však Morawiecki uviedol, že Poľsko plánuje na armádu tento rok vyčleniť až štyri percentá HDP. Podľa PAP je toto najambicióznejší plán spomedzi všetkých členov NATO.    

(tasr)

Minúta  |  

Kollár o Naďovi a migoch: Nemal by sa rozhodovať podľa "srdiečka", ale legislatívy

Ukrajina sa podľa Borisa Kollára neubráni len humanitárnou pomocou, ktorú im pošleme, tak ako to radí napríklad predseda Smeru Robert Fico. Aj SaS je ochotná zahlasovať za poslanie stíhačiek.

Ak by od začiatku vládla vláda, ktorá neprešla voľbami, nebolo by to podľa nás v poriadku, povedal v diskusnej relácii RTVS O 5 minút 12 predseda Národnej rady SR a líder hnutia Sme rodina Boris Kollár. Táto vláda však už dosluhuje, preto nemá problém s tým, že poverený premiér Eduard Heger i viacerí ministri sú členmi nového politického subjektu Demokrati. Úradníckej vláde by podľa Kollára neprechádzali žiadne zákony, aktuálna vláda je podľa neho funkčnejšia.

Podľa predsedu strany Sloboda a Solidarita Richarda Sulíka situáciu zhodnotia voliči. Šéf liberálov nevidí dôvod radiť prezidentke Zuzane Čaputovej či má, alebo nemá vymenovať úradnícku vládu. Dodal však, že ak by tak urobila, SaS by úradnícku vládu podporila.

„Bola chyba, že sme sa pustili do týchto osobných animozít," konštatoval Kollár na margo rôznych osobných konfliktov medzi predstaviteľmi bývalej vládnej koalície. Podľa neho práve to viedlo k tomu, že občania nedôverujú politike, a tiež to považuje za dôvod, prečo stúpa popularita niektorých politikov, napríklad predsedu Smeru-SD Roberta Fica.

Sulík sa chce spájať s pravicovými proeurópskymi stranami

Sulík sa chce spájať s pravicovými či proeurópskymi stranami. Dodal, že jeho strana sa už vyjadrila, že odmieta spoluprácu so Smerom-SD či kotlebovcami, a na stole ostal už len Hlas-SD. K tomu sa podľa Sulíka plánujú vyjadriť, podotkol však, že to nie je veľmi želaný partner. Budúcu spoluprácu s Igorom Matovičom (OĽaNO) vylúčil.

Kollár bude riešiť politické spojenectvá a spoluprácu až po tom, ako sa dostane do parlamentu. Považuje za hlúpe riešiť to vopred. Uviedol však, že sa primárne bude obracať na svojich koaličných partnerov, i bývalých koaličných partneroch, ako je SaS. Sulík je toho názoru, že voliči majú právo vedieť, s kým bude strana spolupracovať.

Kollár: Naď by nemal rozhodovať o migoch, "ako mu radí srdiečko"

Predseda parlamentu si nemyslí, že vojenská pomoc Ukrajine je vmiešavanie sa do vojnového konfliktu. Ukrajina sa podľa Kollára neubráni len humanitárnou pomocou, ktorú im pošleme, tak ako to radí napríklad predseda Smeru Robert Fico.

Šéf parlamentu si myslí, že minister obrany SR Jaroslav Naď by v otázke našich stíhačiek MiG-29 nemal rozhodovať autonómne a tak, "ako mu radí srdiečko". Kollár je toho názoru, že šéf rezortu obrany by mal prihliadať na našu legislatívu. Prostriedky, ktoré by sme dostali za dodávku MiG-29 Ukrajine by podľa Kollára mohli byť použité na sociálne účely. Pripustil, že aj keď by museli byť použité na obranu, vie si predstaviť, že o takúto sumu by sa znížil rozpočet pre obranu a prostriedky by sa použili inde.

Podľa Sulíka by to mali byť ústavní právnici, kto rozhodne o tom, v čej kompetencii je dodanie stíhačiek Ukrajine. V prípade, ak to bude potrebné, poslanci SaS sú podľa neho pripravení zahlasovať za ich darovanie.

(sita, est)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.