13. marca 2023 | 8:48

Minúta | 13. marca 2023 | 8:48

Gruzínsky exprezident Saakašvili tvrdí, že ho vo väzení otrávili a hrozí mu zlyhanie orgánov

Bývalý gruzínsky prezident Michail Saakašvili povedal, že ho vo väzení otrávili a dodal, že je „blízko smrti“. „Na začiatku som mal 120 kilogramov, teraz mám 64. Ak budem mať menej ako 60, lekári predpovedajú zlyhanie viacerých orgánov. Stále som v posteli, moje kosti sa rozpadávajú a spôsobuje to neznesiteľnú bolesť,“ uviedol Saakašvili v rozhovore pre Sky News.

Gruzínske úrady údajne zamietli Saakašviliho tvrdenia a nedovolili, aby dostal lekársku starostlivosť v zahraničí. „Je to hrozný pohľad,“ povedal pre Sky News Saakašviliho právnik Šalva Chačapuridze. „Vyzerá ako väzeň v koncentračnom tábore v nacistickom Nemecku.“

Gruzínska opozícia už v decembri vyslovila obavy, že Saakašviliho mohli otráviť, a žiadala o jeho prepustenie. Vo vyhlásení vtedy uviedla, že hoci bol v čase zatknutia v októbri 2021 celkovo zdravý, odvtedy trpí úbytkom hmotnosti, bolesťami pohybového ústrojenstva a svalovou atrofiou, „čo môže byť výsledkom nediagnostikovaného infekčného procesu a/alebo možnej intoxikácie“.

Toxikologické vyšetrenie u neho podľa nej ukázalo zvýšené hladiny bária, bizmutu a ortuti a s najväčšou pravdepodobnosťou utrpel vo väzení poranenie chrbtice a vyvinula sa u neho ťažká forma traumatickej stresovej poruchy.

Saakašvili, ktorý bol prezidentom v období 2004 – 2007 a 2008 – 2013, v roku 2013 odišiel do exilu na Ukrajinu a získal tam občianstvo. V Gruzínsku ho odsúdili na šesť rokov väzenia za zneužívanie moci. Zatkli ho 1. októbra 2021, keď sa po niekoľkých rokoch vrátil do Gruzínska, aby povzbudil opozíciu pred komunálnymi voľbami v krajine.

Gruzínska ombudsmanka pre ľudské práva Nino Lomdžaria v novembri uviedla, že Saakašvilimu neposkytujú náležitú lekársku starostlivosť a spoluväzni ho zneužívajú.

Európsky parlament vydal 15. februára uznesenie, v ktorom žiada Saakašviliho, aby dostal potrebné lekárske ošetrenie. Vo vyhlásení sa uvádza, že ak by sa jeho zdravotný stav zhoršil, „poškodilo by to reputáciu Gruzínska a sťažilo by to jeho vyhliadky na kandidatúru do Európskej únie“.

(sita)

13. marca 2023 | 8:14

Minúta | 13. marca 2023 | 8:14

Turecko: Kyjev a Moskva sa zrejme čoskoro dohodnú na predĺžení obilnej dohody

Turecko vyjadrilo presvedčenie, že Ukrajina a Rusko sa dohodnú na predĺžení dohody o vývoze obilia cez Čierne more, informuje správa agentúry DPA.

Rusko a Ukrajina zaujali pozitívny prístup, ktorý "povedenie k pozitívnemu výsledku", povedal v nedeľu turecký minister obrany Hulusi Akar tureckej štátnej tlačovej agentúre Anadolu. "Domnievame sa, že jej platnosť bude predĺžená 18. marca," dodal.

Ruské ministerstvo zahraničných vecí však napriek tomu uviedlo, že ruskí predstavitelia sa doposiaľ nezúčastnili na rokovaniach o predĺžení čiernomorskej obilnej dohody. "O tomto predmete neboli rokovania, zvlášť nie s účasťou ruských predstaviteľov," povedala hovorkyňa ministerstva Marija Zacharovová.

Ďalšie kolo rozhovorov o predĺžení tejto dohody podľa nej prebehne v pondelok 13. marca v Ženeve za účasti ruskej delegácie a generálnej tajomníčky Konferencie OSN o obchode a rozvoji (UNCTAD) Rebecou Grynspanovou.

Rusko po vojenskom vpáde na Ukrajinu vo februári minulého roka spočiatku blokovalo celý vývoz z ukrajinských čiernomorských prístavov, pripomína AFP. Čiernomorská obilná iniciatíva, na ktorej sa dohodli OSN, Turecko, Ukrajina a Rusko, nadobudla platnosť v júli 2022 a umožňuje kontrolovaný export obilia z troch ukrajinských prístavov na pobreží Čierneho mora.

Táto dohoda, ktorej platnosť končí 18. marca, pomohla obmedziť narastajúce ceny potravín. Prvýkrát bola predĺžená vlani v novembri.

Kyjevu táto iniciatíva umožnila vyviesť milióny ton obilia. Ukrajina je pritom jedným z najväčších vývozcov obilia na svete a veľká časť jej obilia je vyvážaná do afrických krajín.

Generálny tajomník OSN António Guterres diskutoval o predĺžení tejto dohody s ukrajinskými predstaviteľmi počas stredajšej návštevy Kyjeva.

(tasr)

13. marca 2023 | 6:21

Minúta | 13. marca 2023 | 6:21

Dovoz zbraní do Európy sa takmer zdvojnásobil, zistil Štokholmský inštitút pre mierový výskum

Dovoz zbraní do Európy sa vlani v porovnaní s rokom 2021 zvýšil o 93 percent. Prispeli k tomu najmä dodávky zbraní na Ukrajinu. TASR správu prevzala v pondelok z agentúry AFP, ktorá sa odvoláva na Štokholmský medzinárodný inštitút pre mierový výskum (SIPRI).

"Invázia (na Ukrajinu) naozaj spôsobuje výrazný nárast dopytu po zbraniach v Európe, čo bude mať ďalšie následky a s najväčšou pravdepodobnosťou povedie k nárastu dovozu zbraní európskymi krajinami," uviedol pre AFP Pieter Wezeman zo SIPRI.

Ukrajina bola až do začiatku invázie len nepatrným importérom zbraní, konštatuje AFP. V roku 2022 sa však rýchlo stala treťou najväčšou cieľovou stanicou na svete po Katare a Indii, dodáva táto agentúra a pripomína, že západné krajiny po spustení ruskej invázie dodávajú Kyjevu zbrane.

Dovoz do Európy sa zvýšil aj v dôsledku navýšenia výdavkov na armádu v krajinách ako Poľsko a Nórsko, uvádza SIPRI vo svojej správe. Tempo nárastu v oblasti dovozu zbraní sa má podľa tohto inštitútu aj naďalej zvyšovať.

Európske krajiny si podľa Wezemana už objednávajú alebo si plánujú objednať rôzne druhy zbraní a vybavenia vrátanie ponoriek, bojových lietadiel, dronov, protitankových striel, pušiek či radarov. Dodal, že (krajiny) sa usilujú posilniť svoje vojenské kapacitu prostredníctvom celého spektra dostupných vojenských technológií.

Import európskych krajín sa v rokoch 2018-2022 v porovnaní z predchádzajúcim päťročným obdobím zvýšil o 47 percent. Ostatné kontinenty v dovoze zaznamenali pokles. Ten bol najvýraznejší v Afrike, kde dosiahol až 40 percent.

Najväčšími svetovými vývozcami zbraní v období 2018-2022 boli Spojené štáty, na ktoré pripadalo 40 percent všetkého vývozu. Nasleduje Rusko (16 percent), Francúzsko (11 percent), Čína (päť percent) a Nemecko (štyri percentá).

(tasr)

13. marca 2023 | 6:17

Minúta | 13. marca 2023 | 6:17

Tisíce ľudí v Madride demonštrovali proti zákonu o interrupciách

Tisíce ľudí demonštrovali v nedeľu v španielskom hlavnom meste Madrid proti zákonu o interrupciách. TASR správu prevzala z webových stránok stanice RTVE a rozhlasovej stanice Deutsche Welle.

Protest zvolala iniciatíva Sí a la Vida (Áno životu) a zúčastnilo sa na ňom 23-tisíc osôb, spresňuje RTVE s odvolaním sa na údaje regionálnej vlády.

Účastníci zhromaždenia niesli bannery s fotografiami ľudského plodu a nápismi ako "počúvaj tlkot, hovorím ti, že som živý" alebo "hlas srdca". Tiež mali so sebou španielske zástavy.

Španielsky parlament 16. februára schválil zákon rozširujúci prístup k umelému prerušeniu tehotenstva, ktoré je v tejto krajine dostupné už po celé desaťročia, pripomína Deutsche Welle. Nová legislatíva okrem iného umožňuje neplnoletým osobám od 16 rokov prístup k interrupciám bez súhlasu ich rodičov.

Španielsku v roku 1985 dekriminalizovalo interrupcie a v roku 2010 prijalo zákon, ktorý ich legalizoval. V tejto tradične katolíckej krajine to predstavovalo veľkú zmenu a Španielsko sa stalo v oblasti reprodukčných práv jednou z najprogresívnejších krajín v Európe, napísal vo februári denník El País.

(tasr)

13. marca 2023 | 6:13

Minúta | 13. marca 2023 | 6:13

Dokument o Alexejovi Navaľnom získal Oscara v kategórii dokumentárny film

Film Navaľnyj (Navalny) o ruskom opozičnom politikovi Alexejovi Navaľnom získal v nedeľu cenu Americkej akadémie filmových umení a vied (AMPAS) v kategórii dokumentárny film. TASR správu prevzala z agentúry AP. Režisérom tohto dokumentu je Kanaďan Daniel Roher.

Roher pri preberaní sošky povedal, že ju venuje Navaľnému a všetkým politickým väzňom na svete. Navaľnyj si v súčasnosti odpykáva trest vo väzení s prísnym režimom stráženia vo Vladimírskej oblasti v Rusku.

"Alexej, snívam o dni, keď budeš voľný a naša krajina bude slobodná," povedala manželka tohto kritika Kremľa Julija Navaľná.

Film o Navaľnom mal svetovú premiéru 25. januára 2022 počas virtuálne konaného festivalu nezávislého filmu Sundance, kde zvíťazil v diváckej kategórii najlepší film (Festival Favorite Award), ako aj v diváckej kategórii dokumentárnych filmov.

Výroba filmu sa začala po tom, ako sa Navaľnyj v septembri 2020 prebral z kómy po otrave nervovoparalytickou látkou novičok a pokračovala do 17. januára 2021, keď bol tesne po prílete z Nemecka, kde sa zotavoval z otravy, zatknutý na letisku v Moskve.

V roku 2021 súd v kauze Yves Rocher zmenil Navaľnému podmienečný trest na 2,5-ročný nepodmienečný a krátko nato bol v prípade urážky na cti voči veteránovi odsúdený na zaplatenie pokuty a v prípade údajného podvodu a urážky sudcu dostal ďalších 9 rokov väzenia.

(tasr)

13. marca 2023 | 6:09

Minúta | 13. marca 2023 | 6:09

Oscary: Najlepším hercom je Brendan Fraser; herečkou Michelle Yeohová

Brendan Fraser získal v noci na pondelok cenu Americkej akadémie filmových umení a vied (AMPAS) pre najlepšieho herca v hlavnej úlohe. Najlepšou herečkou sa stala Michelle Yeohová. TASR správu prevzala z agentúry AP.

Fraser, ktorý má americké i kanadské občianstvo, bol Oscarom ocenený za stvárnenie obézneho muža vo filme Veľryba (The Whale).

Malajzijčanka Yeohová sa stala prvou Ázijčankou, ktorá získala Oscara pre najlepšiu herečku, píše AP. Ocenili ju za jej rolu vo filme Všetko, všade, naraz režisérov Dana Kwana a Daniela Scheinerta.

Snímka Všetko, všade, naraz bola na 95. ročníku cien AMPAS nominovaná dovedna v 11 kategóriách, z ktorých zvíťazila v siedmich. Dvojica Kwan a Scheinert získala cenu v kategórii réžia.

Za tento istý film (Všetko, všade, naraz) získali Oscara i Američan vietnamského pôvodu Ke Huy Quan, ktorého ocenili ako najlepšieho herca vo vedľajšej úlohe, a Američanka Jamie Lee Curtisová, ktorá sa stala najlepšou herečkou vo vedľajšej úlohe.

Oscara za najlepšiu kameru získal Brit James Friend za nemecký film Na západe nič nového. Tento film sa stal aj najlepším medzinárodným filmom.

Najlepším animovaným filmom sa stal Pinocchio Guillerma del Tora (Guillermo del Toro's Pinocchio). Je to už tretí Oscar pre mexického filmára Guillerma del Tora Gómeza, pripomína na svojej webovej stránke denník El País.

Film Navaľnyj (Navalny) o ruskom opozičnom politikovi Alexejovi Navaľnom získal cenu v kategórií dokumentárny film.

(tasr)

12. 03. 2023

12. marca 2023 | 21:39

Minúta | 12. marca 2023 | 21:39

V nemeckom Spolkovom sneme bude o 106 poslancov menej

Počet poslancov dolnej komory nemeckého parlamentu, Spolkového snemu (Bundestag), sa po nasledujúcich voľbách zníži zo súčasných 736 na 630.

Na plánovanej zmene sa dohodli parlamentné skupiny troch strán vládnej koalície - Sociálnodemokratickej strany Nemecka (SPD), Zelených a Slobodnej demokratickej strany (FDP). Koalícia koncom januára predstavila svoj prvý návrh na reformu Spolkového snemu, ktorý počítal len s 598 kreslami. Tento počet sa teraz zvýšil, aby sa zredukoval počet takzvaných "osirelých volebných obvodov", z ktorých nie je do parlamentu vyslaný žiadny priamo volený zákonodarca.

Voliči na základe nemeckého volebného systému priamo volia poslanca za svoj volebný obvod a hlasujú aj za stranícke zoznamy v spolkovej krajine, v ktorej majú trvalý pobyt. Konečné zloženie parlamentu je kombináciou priamych mandátov a kresiel pridelených jednotlivým stranám podľa podielu hlasov, ktoré získali na celoštátnej úrovni.

Očakáva sa, že reforma bude v Bundestagu schválená na budúci týždeň vo štvrtok alebo v piatok. Počet volebných obvodov zostane 299, ale skrze stranícke zoznamy sa bude prideľovať 331 mandátov namiesto pôvodne plánovaných 299. Cieľom je udržať čo najmenší počet poslancov, ktorí získajú volebný obvod prostredníctvom prvého hlasovania, a napriek tomu sa nedostanú do Bundestagu.

(tasr)

12. marca 2023 | 20:22

Minúta | 12. marca 2023 | 20:22

Nehoda dvoch člnov pri pobreží Kalifornie má osem mŕtvych

Najmenej osem ľudí zahynulo v noci na nedeľu po tom, ako sa pri pobreží južnej časti amerického štátu Kalifornia prevrátili dva pašerácke člny.

"Prišli sme o osem duší," povedal pre médiá šéf záchranárov mesta San Diego James Gartland. "Je to jedna z najhorších námorných pašeráckych tragédií, akú si v Kalifornii pamätám, určite tu v meste San Diego," dodal Gartland.

Člny sa dostali do problémov pri odľahlom pobrežnom sektore Black's Beach neďaleko San Diega. Miestne médiá informovali, že v člnoch sa pravdepodobne nachádzali migranti. Záchranári našli dva prevrátené člny s telami roztrúsenými na pláži v dĺžke približne 360 metrov. Ráno ešte stále prebiehala pátracia operácia, ktorú sťažovala hustá hmla. Všetci mŕtvi boli dospelí ľudia. Na dvoch malých otvorených člnoch, ktoré sa prevrátili, bolo dovedna 23 ľudí - osem na jednom plavidle a 15 na druhom.

Záchranári nenašli žiadnych preživších, ale niektorí pasažieri "mohli opustiť pláž" ešte predtým, ako záchranárske tímy dorazili na miesto, povedal Gartland.

Bezprostredne nebolo jasné, čo presne spôsobilo nočnú nehodu v oblasti, ktorú Gartland pre výskyt piesočných bariér a pobrežného vlnobitia označil za "rizikovú". San Diego sa nachádza len niekoľko kilometrov severne od mexických hraníc.

Nešťastie sa stalo v čase, keď je predseda britskej vlády Rishi Sunak v San Diegu na samite členských krajín trojstranného vojenského paktu AUKUS - Austrálie, Spojeného kráľovstva a Spojených štátov, dodala spravodajská stanica BBC News.

Sunak nedávno oznámil novú politiku zameranú na zastavenie príchodu ľudí do Spojeného kráľovstva na malých člnoch cez Lamanšský prieliv. Toto opatrenie je považované za kontroverzné.

(tasr)

12. marca 2023 | 20:10

Minúta | 12. marca 2023 | 20:10

Ukrajina i Rusko hlásia vysoký počet obetí na strane nepriateľa v Bachmute

Rusko i Ukrajina hlásia stovky zabitých vojakov na strane nepriateľa počas sobotňajšieho boja o východoukrajinské mesto Bachmut.

Ruské ministerstvo obrany tvrdí, že jeho armáda zabila za uplynulých 24 hodín v Doneckej oblasti na východe Ukrajiny 220 ukrajinských vojakov. "V doneckom smere... bolo počas dňa zničených 220 ukrajinských vojakov, bojové vozidlo pechoty, tri ozbrojené vozidlá, sedem vozidiel a húfnica D-30," uviedol v nedeľu ruský rezort.

Podobne hlásila tiež vysoké straty na strane ruskej armády aj Ukrajina. Sky News pritom upozorňuje, že hlásené počty nedokázala nezávisle overiť.

Hovorca ukrajinskej armády Serhij Čerevatyj uviedol, že ruská armáda prišla v sobotu pri Bachmute o vyše 500 vojakov, z ktorých bolo 221 zabitých a 314 ich utrpelo zranenia.

Bachmut je v súčasnosti dejiskom jedného z najintenzívnejších bojov. Ruskej armáde a bojovníkom z ruskej žoldnierskej Vagnerovej skupiny sa podarilo obsadiť predmestie a východnú časť mesta, no zatiaľ nedokázali Bachmut úplne obkľúčiť.

Britská vojenská tajná služba v nedeľu vo svojej pravidelnej správe o situácii na Ukrajine uviedla, že novú frontovú líniu v Bachmute v súčasnosti tvorí rieka Bachmutka.

Podľa Ruska spôsobí dobytie Bachmutu dieru v ukrajinskej obrane a otvorí cestu k dobytiu celej Doneckej oblasti, čo je jedným z hlavných cieľov Ruska.

(tasr)