Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Gruzínsky exprezident Saakašvili tvrdí, že ho vo väzení otrávili a hrozí mu zlyhanie orgánov

Bývalý gruzínsky prezident Michail Saakašvili povedal, že ho vo väzení otrávili a dodal, že je „blízko smrti“. „Na začiatku som mal 120 kilogramov, teraz mám 64. Ak budem mať menej ako 60, lekári predpovedajú zlyhanie viacerých orgánov. Stále som v posteli, moje kosti sa rozpadávajú a spôsobuje to neznesiteľnú bolesť,“ uviedol Saakašvili v rozhovore pre Sky News.

Gruzínske úrady údajne zamietli Saakašviliho tvrdenia a nedovolili, aby dostal lekársku starostlivosť v zahraničí. „Je to hrozný pohľad,“ povedal pre Sky News Saakašviliho právnik Šalva Chačapuridze. „Vyzerá ako väzeň v koncentračnom tábore v nacistickom Nemecku.“

Gruzínska opozícia už v decembri vyslovila obavy, že Saakašviliho mohli otráviť, a žiadala o jeho prepustenie. Vo vyhlásení vtedy uviedla, že hoci bol v čase zatknutia v októbri 2021 celkovo zdravý, odvtedy trpí úbytkom hmotnosti, bolesťami pohybového ústrojenstva a svalovou atrofiou, „čo môže byť výsledkom nediagnostikovaného infekčného procesu a/alebo možnej intoxikácie“.

Toxikologické vyšetrenie u neho podľa nej ukázalo zvýšené hladiny bária, bizmutu a ortuti a s najväčšou pravdepodobnosťou utrpel vo väzení poranenie chrbtice a vyvinula sa u neho ťažká forma traumatickej stresovej poruchy.

Saakašvili, ktorý bol prezidentom v období 2004 – 2007 a 2008 – 2013, v roku 2013 odišiel do exilu na Ukrajinu a získal tam občianstvo. V Gruzínsku ho odsúdili na šesť rokov väzenia za zneužívanie moci. Zatkli ho 1. októbra 2021, keď sa po niekoľkých rokoch vrátil do Gruzínska, aby povzbudil opozíciu pred komunálnymi voľbami v krajine.

Gruzínska ombudsmanka pre ľudské práva Nino Lomdžaria v novembri uviedla, že Saakašvilimu neposkytujú náležitú lekársku starostlivosť a spoluväzni ho zneužívajú.

Európsky parlament vydal 15. februára uznesenie, v ktorom žiada Saakašviliho, aby dostal potrebné lekárske ošetrenie. Vo vyhlásení sa uvádza, že ak by sa jeho zdravotný stav zhoršil, „poškodilo by to reputáciu Gruzínska a sťažilo by to jeho vyhliadky na kandidatúru do Európskej únie“.

(sita)

Minúta  |  

Si Ťin-pching vyzval na posilnenie čínskej armády a bezpečnosti

Čínsky prezident a šéf komunistickej strany Si Ťin-pching v pondelok vyzval na posilnenie čínskej armády národnej bezpečnosti Číny. Informujú o tom správy agentúr AFP a DPA.

"Musíme naplno podporovať modernizáciu národnej obrany a ozbrojených síl a vytvoriť z ľudových ozbrojených síl veľký mohutný múr z ocele, ktorý účinne ochráni zvrchovanosť krajiny, jej bezpečnosť a záujmy v oblasti ďalšieho rozvoja," povedal Si vo svojom prejave na záver výročného zasadnutia Celočínskeho zhromaždenia ľudových zástupcov v Pekingu.

Delegáti tohto 2 980-členného zhromaždenia v piatok schválili návrh, ktorým Si získal svoj tretí päťročný mandát na výkon prezidentskej funkcie, pripomína AFP. Opätovne ho zvolili aj za šéfa Ústrednej vojenskej komisie, čo je vrcholný vojenský orgán komunistickej Číny.

Si Ťin-pching sa pondelok sa delegátom poďakoval za znovuzvolenie a sľúbil, že pri ďalšom výkone prezidentského mandátu budú pre neho kľúčové záujmy obyvateľov Číny.

"Bezpečnosť je základom rozvoja a stabilita je predpokladom pre prosperitu," povedal. Takisto žiadal stabilitu Hongkongu a "zjednotenie" s de facto nezávislým ostrovom Taiwan, ktorý Čína považuje za súčasť svojho územia.

Tento ostrov s približne 23 miliónmi obyvateľov má demokratickú vládu a nikdy nebol súčasťou komunistickej Čínskej ľudovej republiky založenej v roku 1949.

(tasr)

Minúta  |  

Turecko: Kyjev a Moskva sa zrejme čoskoro dohodnú na predĺžení obilnej dohody

Turecko vyjadrilo presvedčenie, že Ukrajina a Rusko sa dohodnú na predĺžení dohody o vývoze obilia cez Čierne more, informuje správa agentúry DPA.

Rusko a Ukrajina zaujali pozitívny prístup, ktorý "povedenie k pozitívnemu výsledku", povedal v nedeľu turecký minister obrany Hulusi Akar tureckej štátnej tlačovej agentúre Anadolu. "Domnievame sa, že jej platnosť bude predĺžená 18. marca," dodal.

Ruské ministerstvo zahraničných vecí však napriek tomu uviedlo, že ruskí predstavitelia sa doposiaľ nezúčastnili na rokovaniach o predĺžení čiernomorskej obilnej dohody. "O tomto predmete neboli rokovania, zvlášť nie s účasťou ruských predstaviteľov," povedala hovorkyňa ministerstva Marija Zacharovová.

Ďalšie kolo rozhovorov o predĺžení tejto dohody podľa nej prebehne v pondelok 13. marca v Ženeve za účasti ruskej delegácie a generálnej tajomníčky Konferencie OSN o obchode a rozvoji (UNCTAD) Rebecou Grynspanovou.

Rusko po vojenskom vpáde na Ukrajinu vo februári minulého roka spočiatku blokovalo celý vývoz z ukrajinských čiernomorských prístavov, pripomína AFP. Čiernomorská obilná iniciatíva, na ktorej sa dohodli OSN, Turecko, Ukrajina a Rusko, nadobudla platnosť v júli 2022 a umožňuje kontrolovaný export obilia z troch ukrajinských prístavov na pobreží Čierneho mora.

Táto dohoda, ktorej platnosť končí 18. marca, pomohla obmedziť narastajúce ceny potravín. Prvýkrát bola predĺžená vlani v novembri.

Kyjevu táto iniciatíva umožnila vyviesť milióny ton obilia. Ukrajina je pritom jedným z najväčších vývozcov obilia na svete a veľká časť jej obilia je vyvážaná do afrických krajín.

Generálny tajomník OSN António Guterres diskutoval o predĺžení tejto dohody s ukrajinskými predstaviteľmi počas stredajšej návštevy Kyjeva.

(tasr)

Minúta  |  

V Rakúsku lavína zasypala 14 lyžiarov, traja z nich utrpeli zranenia

Lavína v rakúskej spolkovej krajine Vorarlbersko zasypala 14 nemeckých lyžiarov. Traja z nich utrpeli zranenia, informovala v nedeľu rakúska polícia. Nešťastie sa stalo v sobotu okolo 10.25 vo výške približne 2 200 metrov v horskej oblasti pri obci Schruns v okrese Bludenz. Informujú o tom správy agentúr APA a DPA.

Desiatich turistov masa snehu zasypala len čiastočne a dokázali sa vyslobodiť zo snehu vlastnými silami. Zvyšných štyroch, ktorých zasypalo úplne, sa podarilo rýchlo lokalizovať a vyslobodiť. Traja zo zachránených utrpeli zranenia a bola im poskytnutá zdravotná starostlivosť.

V oblasti bol v čase nešťastia v platnosti tretí stupeň výstrahy pred lavínami. Vrtuľník na miesto nemohol priletieť pre zlú viditeľnosť, sneženie a hmlu, dodáva DPA.

(tasr)

Minúta  |  

Dovoz zbraní do Európy sa takmer zdvojnásobil, zistil Štokholmský inštitút pre mierový výskum

Dovoz zbraní do Európy sa vlani v porovnaní s rokom 2021 zvýšil o 93 percent. Prispeli k tomu najmä dodávky zbraní na Ukrajinu. TASR správu prevzala v pondelok z agentúry AFP, ktorá sa odvoláva na Štokholmský medzinárodný inštitút pre mierový výskum (SIPRI).

"Invázia (na Ukrajinu) naozaj spôsobuje výrazný nárast dopytu po zbraniach v Európe, čo bude mať ďalšie následky a s najväčšou pravdepodobnosťou povedie k nárastu dovozu zbraní európskymi krajinami," uviedol pre AFP Pieter Wezeman zo SIPRI.

Ukrajina bola až do začiatku invázie len nepatrným importérom zbraní, konštatuje AFP. V roku 2022 sa však rýchlo stala treťou najväčšou cieľovou stanicou na svete po Katare a Indii, dodáva táto agentúra a pripomína, že západné krajiny po spustení ruskej invázie dodávajú Kyjevu zbrane.

Dovoz do Európy sa zvýšil aj v dôsledku navýšenia výdavkov na armádu v krajinách ako Poľsko a Nórsko, uvádza SIPRI vo svojej správe. Tempo nárastu v oblasti dovozu zbraní sa má podľa tohto inštitútu aj naďalej zvyšovať.

Európske krajiny si podľa Wezemana už objednávajú alebo si plánujú objednať rôzne druhy zbraní a vybavenia vrátanie ponoriek, bojových lietadiel, dronov, protitankových striel, pušiek či radarov. Dodal, že (krajiny) sa usilujú posilniť svoje vojenské kapacitu prostredníctvom celého spektra dostupných vojenských technológií.

Import európskych krajín sa v rokoch 2018-2022 v porovnaní z predchádzajúcim päťročným obdobím zvýšil o 47 percent. Ostatné kontinenty v dovoze zaznamenali pokles. Ten bol najvýraznejší v Afrike, kde dosiahol až 40 percent.

Najväčšími svetovými vývozcami zbraní v období 2018-2022 boli Spojené štáty, na ktoré pripadalo 40 percent všetkého vývozu. Nasleduje Rusko (16 percent), Francúzsko (11 percent), Čína (päť percent) a Nemecko (štyri percentá).

(tasr)

Minúta  |  

Tisíce ľudí v Madride demonštrovali proti zákonu o interrupciách

Tisíce ľudí demonštrovali v nedeľu v španielskom hlavnom meste Madrid proti zákonu o interrupciách. TASR správu prevzala z webových stránok stanice RTVE a rozhlasovej stanice Deutsche Welle.

Protest zvolala iniciatíva Sí a la Vida (Áno životu) a zúčastnilo sa na ňom 23-tisíc osôb, spresňuje RTVE s odvolaním sa na údaje regionálnej vlády.

Účastníci zhromaždenia niesli bannery s fotografiami ľudského plodu a nápismi ako "počúvaj tlkot, hovorím ti, že som živý" alebo "hlas srdca". Tiež mali so sebou španielske zástavy.

Španielsky parlament 16. februára schválil zákon rozširujúci prístup k umelému prerušeniu tehotenstva, ktoré je v tejto krajine dostupné už po celé desaťročia, pripomína Deutsche Welle. Nová legislatíva okrem iného umožňuje neplnoletým osobám od 16 rokov prístup k interrupciám bez súhlasu ich rodičov.

Španielsku v roku 1985 dekriminalizovalo interrupcie a v roku 2010 prijalo zákon, ktorý ich legalizoval. V tejto tradične katolíckej krajine to predstavovalo veľkú zmenu a Španielsko sa stalo v oblasti reprodukčných práv jednou z najprogresívnejších krajín v Európe, napísal vo februári denník El País.

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.