Preskočiť na obsah
  |  

Slovenská správa ciest začala tender na veľkoplošné opravy ciest za viac ako sto miliónov eur

Slovenská správa ciest (SSC) pripravuje veľkoplošné opravy ciest prvej triedy v Banskobystrickom a Žilinskom samosprávnom kraji predbežne takmer za 103 miliónov eur bez dane z pridanej hodnoty (DPH). Vyhlásila už verejnú súťaž na stavebné práce na štyri roky, pričom investíciu bude financovať zo štátneho rozpočtu. Veľkoplošné opravy zahŕňajú 37 úsekov ciest v oboch krajoch, majú zlepšiť stavebno-technický stav vozoviek.

„Na dosiahnutie tohto cieľa bude využívaná obnova jednotlivých vrstiev vozovky pomocou recyklačných technológií (recyklácia za studena na mieste) alebo výmena jednotlivých vrstiev vozovky podľa technických a kvalitatívnych podmienok," uviedli štátni cestári v oznámení o vyhlásení verejného obstarávania. Lehota na predkladanie a otváranie ponúk je 17. apríla, platiť musia minimálne rok od tohto dátumu a pri ich vyhodnotení rozhoduje cena. Podľa informácií vo Vestníku verejného obstarávania cestári plánujú na základe výsledku tendra uzavrieť rámcovú dohodu s maximálne tromi vybranými uchádzačmi.

Zákazku napriek veľkému objemu opráv v dvoch krajoch nerozdelili na časti, v minulosti v prípade obstarávania veľkoplošných opráv na celom Slovensku súťaž rozdelili na tri časti pre západ, stred a východ krajiny. V súťažných podkladoch zdôvodnili nerozdelenie aktuálnej zákazky tým, že model s rozdelením na tri časti použili predtým, pričom súčasťou časti stred boli Banskobystrický a Žilinský kraj.

Vzhľadom na to, že súčasná platná rámcová dohoda na veľkoplošné opravy ciest v časti pre Banskobystrický a Žilinský kraj je pred vyčerpaním finančného limitu, čím skončí jej platnosť, SSC sa rozhodla o jej opätovné obstaranie, pričom dve časti obstará až po vyčerpaní finančného limitu ich rámcových dohôd.

Slovenská správa ciest vo vyhlásenej súťaži žiada pri veľkoplošných opravách použiť viaceré technológie. Ide napríklad o výmenu krytu vozovky frézovaním a pokládkou hutnených asfaltových vrstiev, pričom hlavná technológia je doplnená o súvisiace práce, ktoré sú jej nevyhnutnou súčasťou, ako je spájací postrek, vystuženie, utesnenie technologických spojov či sanácií trhlín. Budúci zhotovitelia by mali opravovať podkladové vrstvy vozovky technológiou recyklácie za studena na mieste vrátane výmeny krytu a povrch vozovky technológiou za studena kladených emulzných zmesí. Pri veľkoplošných opravách by mali využiť aj prvky digitálneho modelu stavby BIM.

(sita)

  |  

ISW: Vagnerovcov zrejme posielajú zomierať v bojoch o Bachmut. Verbujú aj na ruských školách, tvrdia Briti

Konflikt medzi ruským ministerstvom obrany a súkromnou vojenskou organizáciou známou ako Vagnerova skupina pravdepodobne dosiahol svoj vrchol, keď v bojoch o ukrajinské mesto Bachmut zahynuli tisícky vagnerovcov, uviedol v pondelok americký Inštitút pre štúdium vojny ISW. Informuje o tom denník The Guardian.

Ruské ministerstvo obrany podľa ISW "v súčasnosti uprednostňuje elimináciu Vagnerovej skupiny na bojisku v Bachmute", čo spomaľuje ruský postup v oblasti.

Konflikt medzi Prigožinom a ruským rezortom obrany sa začal po tom, čo šéf vagnerovcov odštartoval "vytrvalú očierňovaciu" kampaň zameranú voči ruskej armáde vrátane ministra obrany Sergeja Šojgua a náčelníka generálneho štábu Valerija Gerasimova.

Keďže v súčasnosti vagnerovci nepostupujú, predpokladá sa, že predstavitelia v oblasti Bachmutu "využívajú príležitosť zámerne eliminovať vagnerovské elitné jednotky aj oddiely zložené z trestancov v snahe oslabiť Prigožina a zmariť jeho ambície o získanie väčšieho vplyvu v Kremli."

ISW sa domnieva, že ruský prezident Vladimir Putin pravdepodobne začali znepokojovať politické ambície Jevgenija Prigožina už vlani v októbri.

Putin sa zrejme pričinil o to, aby ustali priame slovné útoky ruského rezortu obrany na Prigožina; vytvoril však podmienky pre opätovné posilnenie autority ruského vedenia. Prigožin na to podľa ISW zrejme reagoval vystupňovaním kritiky na adresu ruského ministerstva obrany, čo viedlo k ďalšej eskalácii sporu medzi medzi vagnerovcami a velením regulárnej ruskej armády.

Verbovanie v ruských školách takzvanými "kariérnymi rozhovormi"

Britské ministerstvo obrany vo svojej pondelňajšej správe tvrdí, že príslušníci ruskej žoldnierskej Vagnerovej skupiny začali najnovšie viesť "kariérne rozhovory" na stredných školách s cieľom získavať nových "bojovníkov" na Ukrajinu.

Vagnerovcom podľa stanice Sky News pravdepodobne v ostatnom čase zakázali verbovať bo bojov na Ukrajine odsúdencov z ruských väzníc, a to pretrvávajúce spory s Kremľom. Práve z väzníc pritom Vagnerova skupina mnohých bojovníkov, ktorým sľubovali, že po skončení kontraktu budú prepustení na slobodu.

Britský rezort obrany vo svojej najnovšej zvodke – založenej na zisteniach tajných služieb – uvádza, že šéf vagnerovcov Jevgenij Prigožin teraz "s veľkou pravdepodobnosťou presmeruje náborové úsilie na slobodných ruských občanov".

Od začiatku marca zriadili Vagnerovci podľa britského ministerstva v Rusku už prinajmenšom 40 náborových stredísk, a to najmä v športových centrách.

"Maskovaní verbovači Vagnerovcov viedli v ostatných dňoch kariérne rozhovory na moskovských stredných školách, rozdávali dotazníky s názvom 'prihláška mladého bojovníka', aby získali kontaktné údaje od žiakov, ktorí prejavili záujem," uviedol britský rezort obrany.

Obeťami bojov na Ukrajine sa stala už približne polovica z vagnerovcov naverbovaných vo väzniciach, uvádza britské ministerstvo. Dodáva, že najnovšie náborové snahy týchto žoldnierov "pravdepodobne nenahradia" prílev bojovníkov, aký im poskytovali práve ruské väznice.

Ak predpokladaný zákaz verbovať odsúdencov potrvá aj naďalej, Prigožin bude podľa britského ministerstva pravdepodobne nútený "znížiť rozsah či intenzitu operácií vagnerovcov na Ukrajine".

Kremeľ sa podľa všetkého snaží v posledných týždňoch obmedziť Prigožinov nadmerný vplyv, aký získal vďaka dôležitej úlohe vagnerovcov v boji na Ukrajine. Šéf Vagnerovej skupiny sa totiž dostal do sporov s ruským ministerstvom obrany pre opakované kritické vyjadrenia na adresu velenia ruskej armády.

(tasr)

  |  

Miles: Trump by ako prezident vojne na Ukrajine nezabránil ani ju hneď neukončil

Nedávne tvrdenia bývalého amerického prezidenta Donalda Trumpa, že rusko-ukrajinský konflikt by v prípade znovuzvolenia vyriešil do 24 hodín, sú skôr politickým divadlom než odrazom reality. V rozhovore pre TASR to povedal Simon Miles, odborný asistent na Sanford School of Public Policy Dukeovej Univerzity v americkom Durhame.

Trump, ktorý vlani v novembri oznámil zámer kandidovať v roku 2024 na prezidenta, nedávno vo svojom príhovore zverejnenom na sociálnych sieťach uviedol, že ak by bol na čele USA, dokázal by vyjednať koniec vojny na Ukrajine v priebehu 24 hodín. Vyhlásil tiež, že ak by bol prezidentom on, Rusi by na Ukrajinu ani neboli vpadli. Zároveň obvinil administratívu amerického prezidenta Joea Bidena z nebezpečnej eskalácie rusko-ukrajinského konfliktu.

Trumpove vyjadrenia podporil aj maďarský premiér Viktor Orbán. Ten pre švajčiarsky týždenník Die Weltwoche povedal, že ak by bol v Spojených štátoch prezidentom Trump, k vojne na Ukrajine by nebolo došlo. Dodal, že ak by ho Američania opätovne zvolili, na Ukrajine by zrejme rýchlo dosiahol mier.

Miles, ktorý má slovenské i kanadské občianstvo a žije v USA, si myslí, že ruská invázia na Ukrajinu by vypukla a pokračovala, aj keby bol prezidentom USA Trump. Zároveň sa však obáva, že Trump by Ukrajinu rýchlo "predal" Moskve alebo by prišiel s nejakou unáhlenou dohodou.

Pripustil, že ani Bidenova administratíva nie je v súvislosti s riešením vojny na Ukrajine bezchybná – pri poskytovaní pomoci je podľa neho pomalá a príliš opatrná.

https://standard.sk/328401/trump-zabranim-tretej-svetovej-vojne-a-ukoncim-pomoc-ukrajine-podporuje-ho-60-percent-konzervativnych-republikanov/

Miles však prílišnú váhavosť s vojenskou podporou pre Kyjev pri bojoch v Donbase, ktoré vypukli v roku 2014, vyčítal aj Trumpovi a jeho predchodcovi Barackovi Obamovi. "Moja odpoveď na otázku, ako by sa mohol Biden zlepšiť, je opakom Trumpovej: robiť viac, nie menej," povedal.

Miles si okrem toho myslí, že Trump i Orbán "bizarne" obdivujú ruského prezidenta Vladimira Putina, ktorý im však tento postoj neopätuje.

(tasr)

  |  

Objem stavebných prác sa v januári 2023 medziročne zvýšil o 15,4 percenta

Objem stavebných prác v januári 2023 dosiahol 388,4 milióna eur a medziročne sa zvýšil o 15,4 percenta, čo predstavovalo najvyšší rast od roku 2018. Po zohľadnení sezónnych vplyvov bola stavebná produkcia o 3,2 percenta vyššia ako v decembri 2022. Informoval o tom Štatistický úrad (ŠÚ) SR.

Celkový objem produkcie realizovanej firmami v tuzemsku medziročne vzrástol o takmer 20 percent, značne zvýšená medziročná aktivita bola viditeľná v oboch hlavných zložkách – v novej výstavbe o 26,4 percenta, ako aj v oblasti opráv a údržby o 13,4 percenta. Stavebná produkcia v tuzemsku tvorila vyše 90 percent celkového výkonu stavebníctva.

Z hľadiska výrobného zamerania zaznamenala dvojciferný rast výstavba na budovách (o takmer dvanásť percent), práce na inžinierskych stavbách, kam patrí aj výstavba diaľnic, medziročne vzrástli až o polovicu.

Celkový výsledok stavebnej produkcie mierne stlmili práce v zahraničí, ktoré po decembrovom raste v januári 2023 medziročne klesli o takmer 16 percent. Ich podiel na celkovej produkcii predstavoval vyše deväť percent.

(tasr)

  |  

Prezidentka Čaputová dnes prijme nového českého prezidenta Petra Pavla

Prezidentka SR Zuzana Čaputová dnes prijme na nástupnú návštevu nového českého prezidenta Petra Pavla. Slovensko je prvou krajinou, ktorú prezident ČR krátko po svojej inaugurácii navštívi, čím pokračuje v tradícii svojich predchodcov. Prezident sa na Slovensku zdrží dva dni, pričom svoju cestu začne návštevou Prezidentského paláca dnes o 10.30, kde sa bude konať uvítací ceremoniál. Informoval o tom hovorca prezidentky SR Martin Strižinec.

Prezident si po rokovaniach s prezidentkou spoločne uctia pamiatku zakladateľov prvej Československej republiky T. G. Masaryka a M. R. Štefánika pri ich pamätníkoch na nábreží Dunaja.

Krátko po 15.00 český prezident navštívi aj Úrad vlády SR, kde sa stretne s dočasne povereným premiérom Eduardom Hegerom. Petr Pavel príde na Slovensko aj so svojou manželkou Evou, s ktorou si uctia pamiatku Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej a rovnako aj pamiatku obetí vraždy na Zámockej ulici.

Dnešný program sa zavŕši o 18.00 v Slovenskom národnom divadle, kde sa uskutoční diskusia oboch prezidentov. V utorok 14. marca sa prezident stretne aj s predsedom Národnej rady SR Borisom Kollárom.

Vojenský generál vo výslužbe Petr Pavel sa po zložení sľubu 9. marca oficiálne stal novým českým prezidentom. V druhom kole volieb, kde sa uchádzal o priazeň voličov spolu s českým expremiérom Andrejom Babišom, získal Petr Pavel 58,31 percenta hlasov, čím sa stal najvyšším ústavným činiteľom ČR na nasledujúcich päť rokov.

(sita)

  |  

Gruzínsky exprezident Saakašvili tvrdí, že ho vo väzení otrávili a hrozí mu zlyhanie orgánov

Bývalý gruzínsky prezident Michail Saakašvili povedal, že ho vo väzení otrávili a dodal, že je „blízko smrti“. „Na začiatku som mal 120 kilogramov, teraz mám 64. Ak budem mať menej ako 60, lekári predpovedajú zlyhanie viacerých orgánov. Stále som v posteli, moje kosti sa rozpadávajú a spôsobuje to neznesiteľnú bolesť,“ uviedol Saakašvili v rozhovore pre Sky News.

Gruzínske úrady údajne zamietli Saakašviliho tvrdenia a nedovolili, aby dostal lekársku starostlivosť v zahraničí. „Je to hrozný pohľad,“ povedal pre Sky News Saakašviliho právnik Šalva Chačapuridze. „Vyzerá ako väzeň v koncentračnom tábore v nacistickom Nemecku.“

Gruzínska opozícia už v decembri vyslovila obavy, že Saakašviliho mohli otráviť, a žiadala o jeho prepustenie. Vo vyhlásení vtedy uviedla, že hoci bol v čase zatknutia v októbri 2021 celkovo zdravý, odvtedy trpí úbytkom hmotnosti, bolesťami pohybového ústrojenstva a svalovou atrofiou, „čo môže byť výsledkom nediagnostikovaného infekčného procesu a/alebo možnej intoxikácie“.

Toxikologické vyšetrenie u neho podľa nej ukázalo zvýšené hladiny bária, bizmutu a ortuti a s najväčšou pravdepodobnosťou utrpel vo väzení poranenie chrbtice a vyvinula sa u neho ťažká forma traumatickej stresovej poruchy.

Saakašvili, ktorý bol prezidentom v období 2004 – 2007 a 2008 – 2013, v roku 2013 odišiel do exilu na Ukrajinu a získal tam občianstvo. V Gruzínsku ho odsúdili na šesť rokov väzenia za zneužívanie moci. Zatkli ho 1. októbra 2021, keď sa po niekoľkých rokoch vrátil do Gruzínska, aby povzbudil opozíciu pred komunálnymi voľbami v krajine.

Gruzínska ombudsmanka pre ľudské práva Nino Lomdžaria v novembri uviedla, že Saakašvilimu neposkytujú náležitú lekársku starostlivosť a spoluväzni ho zneužívajú.

Európsky parlament vydal 15. februára uznesenie, v ktorom žiada Saakašviliho, aby dostal potrebné lekárske ošetrenie. Vo vyhlásení sa uvádza, že ak by sa jeho zdravotný stav zhoršil, „poškodilo by to reputáciu Gruzínska a sťažilo by to jeho vyhliadky na kandidatúru do Európskej únie“.

(sita)