Aby ste mohli pokračovať v čítaní Štandardu, prečítajte si prosím podmienky používania a zaobchádzania s osobnými údajmi.
TRENČIANSKE BOHUSLAVICE – Na mieste sa zrazili dve motorové vozidlá.
Cesta 1/61 medzi Trenčínom a Novým Mestom nad Váhom je už v oboch jazdných smeroch prejazdná. Informovala o tom polícia na sociálnej sieti.
Polícia SR – Trenčiansky kraj na svojom facebooku predtým varovala vodičov pred neprejazdným úsekom na spomínanej trase. Dnes dopoludnia sa stala pri odbočke smerom na Trenčianske Bohuslavice dopravná nehoda.
Protivzdušná obrana v ruskej Belgorodskej oblasti, ktorá hraničí s Ukrajinou, v pondelok údajne zostrelila štyri rakety. Referuje o tom spravodajský web CNN s odvolaním sa na vyhlásenie gubernátora spomenutej oblasti Viačeslava Gladkova na Telegrame.
„Náš systém protivzdušnej obrany bol aktivovaný v Belgorode a Belgorodskej oblasti. Boli zostrelené štyri rakety. Rozsah škôd na zemi sa objasňuje. O jednej osobe je už známe, že je zranená. Na miesto bola vyslaná záchranná služba. Vo dvoch súkromných domoch sú tiež škody spôsobené úlomkami rakiet,“ napísal Gladkov, ktorý nespomenul pôvod rakiet.
Úrady v Belgorodskej oblasti v ostatných mesiacoch hlásili viacero útokov. Ukrajina odmietla komentovať incidenty na území Ruska.
(sita)
Exilová líderka bieloruskej opozície Sviatlana Cichanovská označila bieloruského prezidenta Alexandra Lukašenka za "komplica" Kremľa v útočnej vojne proti Ukrajine, informuje správa agentúry DPA.
"Plní všetky rozkazy (ruského prezidenta Vladimira) Putina," povedala Cichanovská v pondelok pre nemecký rozhlas Deutschlandfunk (DLF). Ako dodala, bez Lukašenkovho súhlasu by ruské útoky na Ukrajinu neboli možné. Alexandr Lukašenko podľa nej kúsok po kúsku predáva Kremľu nezávislosť svojej krajiny.
"Okupáciu zo strany Ruska nevnímame len vojensky, (Rusi) obsadzujú Bielorusko aj mediálne, v ekonomickej oblasti," pokračovala Cichanovská.
"Jediná vec, ktorú má Lukašenko v rámci Bieloruska ešte pod kontrolou, je útlak (obyvateľstva)," vyhlásila.
Lukašenko je v tejto bývalej sovietskej republike pri moci už viac než štvrťstoročie. Kritici ho označujú za "posledného európskeho diktátora", pripomína DPA.
Európska únia už Lukašenka v dôsledku početných škandálov okolo manipulácie volieb z roku 2020 neuznáva za legitímne zvoleného prezidenta. Masové protesty, ktoré po hlasovaní vypukli, bieloruský režim brutálne potlačil s podporou Ruska, čo ešte posilnilo závislosť Minska od Moskvy.
Cichanovská vo voľbách v roku 2020 kandidovala proti Lukašenkovi; v súčasnosti žije v exile v Litve. Vo svojej vlasti bola odsúdená na 15 rokov väzenia.
Lukašenko na začiatku invázie umožnil Rusku, aby vysielalo vojakov a odpaľovalo rakety na Ukrajinu aj z územia Bielorusku. Do bojov na Ukrajine sa však bieloruská armáda nezapojila.
Rusko má v Bielorusku približne 10-tisíc svojich vojakov a zbrane a obe krajiny organizujú pravidelné spoločné vojenské cvičenia. Kyjev v uplynulých mesiacoch opakovane vyjadril obavy, že by sa Bielorusko mohlo priamo zapojiť do vojny na strane Ruska. Lukašenko deklaruje, že bieloruskú armádu na Ukrajinu vyšle iba vtedy, ak by bolo napadnuté samotné Bielorusko.
(tasr)
Čínsky prezident Si Ťin-pching plánuje už budúci týždeň vycestovať do Ruska, aby sa tam stretol so šéfom Kremľa Vladimirom Putinom. Jeho návšteva by sa tak mala uskutočniť skôr, než sa očakávalo, uviedla v pondelok agentúra Reuters s odvolaním sa na nemenované, dobre informované zdroje.
Čínske ministerstvo zahraničných vecí sa k informácii o bezprostredne nevyjadrilo a Kremeľ ju odmietol komentovať.
K návšteve má dôjsť krátko po tom, ako sa Čína ponúkla na sprostredkovanie mierových rozhovorov medzi Ruskom a Ukrajinou. Táto iniciatíva však na Západe vyvolala skeptickú reakciu vzhľadom na diplomatickú podporu Ruska zo strany Pekingu.
Ruská agentúra TASS 30. januára informovala, že Putin pozval čínskeho prezidenta na jarnú návštevu do Moskvy. Denník The Wall Street Journal následne uviedol, že k návšteve by mohlo dôjsť niekedy v apríli alebo začiatkom mája.
Reuters pripomína, že Peking uzavrel vlani vo februári s Moskvou takzvané partnerstvo bez hraníc, a to len niekoľko týždňov pred vypuknutím ruskej invázie na Ukrajinu. Obe krajiny odvtedy opakovane deklarujú pevnosť svojich vzájomných vzťahov.
Komunistická Čína dlhodobo odmieta odsúdiť ruskú inváziu na Ukrajinu a kritizuje západné sankcie voči Moskve. V poslednej dobe sa na Západe objavili aj obavy, že by Peking mohol začať Rusku dodávať aj zbrane a muníciu.
(tasr)
Prezidentka Zuzana Čaputová privítala v pondelok dopoludnia na dvojdňovej návšteve Slovenska nového českého prezidenta Petra Pavla. Ide o jeho prvú zahraničnú cestu po minulotýždňovom nástupe do funkcie.
Prezidenti Slovenska a Česka Zuzana Čaputová a Petr Pavel vyzdvihli počas nástupnej návštevy Pavla v Slovenskej republike spoločné názory a hodnoty. Vytvára to podľa nich priestor na ďalšiu spoluprácu. Ako pripomenuli, obe krajiny čelia aj obdobným výzvam týkajúcich sa geopolitickej situácie, energetiky či hybridnej vojny. Uviedli to po spoločných rokovaniach v Prezidentskom paláci.
"Obaja sme vyrastali v časoch Československa. Bol to náš domov a dnes môžeme spolu sláviť veľmi priateľské, pozitívne a konštruktívne vzťahy dvoch samostatných štátov," vyhlásila Čaputová s odkazom na 30. výročie od rozdelenia Československa.
"Vzťahy našich krajín sú naozaj nadštandardné," potvrdil Pavel. S Čaputovou sa zhodli, že názorový súlad vytvára priestor na spoluprácu v mnohých oblastiach. Ako skonštatovala prezidentka, obe krajiny vnímajú príležitosť na rozširovanie spolupráce napríklad pri posilňovaní energetickej nezávislosti, ale aj pri ochrane klímy napríklad formou podpory obnoviteľných zdrojov. Hlavy štátov SR a ČR plánujú aj spoločné zahraničné cesty.
Rovnako si vie Čaputová predstaviť bližšiu spoluprácu krajín aj prezidentov pri téme dezinformácií. "Naše spravodajské služby otvorene hovoria o vplyve Ruska, pokiaľ ide o dezinformácie na území Slovenska, sme v tomto ohľade veľmi zraniteľní, pretože vplyv dezinformácií alebo hybridných útokov je zjavný," podotkla s tým, že dezinformácie "rozleptávajú" súdržnosť spoločností.
Spoločne na Ukrajinu?
Cesta nového českého prezidenta Petra Pavla na Ukrajinu by mala byť naplánovaná počas apríla. Povedal to pri príležitosti svojej prvej zahraničnej návštevy na Slovensku. Cestu chce skoordinovať so slovenskou hlavou štátu Zuzanou Čaputovou, ktorá vyjadrila vôľu navštíviť krajinu spolu s ním.
Čaputová uviedla, že s novým českým prezidentom zdieľajú mnohé spoločné hodnoty a názory, čo považuje za základ pre ďalšiu spoluprácu. Doplnila, že sa zhodli i na tom, že by mohli absolvovať viaceré spoločné zahraničné cesty. S Pavlom podľa Čaputovej zdieľajú rovnaké pozície i pokiaľ ide o dodržiavanie princípov právneho štátu, ale i medzinárodného práva.
Pavel si váži, že jeho prvá zahraničná cesta smerovala na Slovensko. Potvrdil mnoho spoločných názorov a hodnôt s Čaputovou, čím sa podľa neho vytvára priestor na spoluprácu v mnohých oblastiach. Podotkol však, že rovnako spoločne čelíme aj konfliktu na Ukrajine, ktorý dopadá na ekonomickú i sociálnu situáciu v oboch krajinách, čo vedie k napätiu. Nepodporovanie Ukrajiny môže podľa Pavla vyústiť do omnoho väčších problémov než jej aktuálna podpora.
Pavel uviedol, že napätá situácia v súvislosti s vojnou na Ukrajine, ktorej budú v nadchádzajúcom období čeliť obe krajiny, bude závisieť od citlivosti prístupu k oslovovaniu občanov a od dôsledného pripomínania hodnôt, na ktorých Slovensko a Česko stoja. „Nebezpečenstvo nie je u nás vo vnútri, ale za našimi hranicami a to, čo nás najviac ohrozuje, nie je rozdiel medzi politickými stranami vo vnútri krajín, ale agresívna politika Ruska," zdôraznil český prezident.
Prezidentka pripúšťa obavu o zahraničnú politiku Slovenska po voľbách
Čaputová pripúšťa vzhľadom na aktuálne prieskumy voličských preferencií obavu o zahraničnopolitickú budúcnosť Slovenska či ďalšiu pomoc Ukrajine. Zároveň však verí v mobilizáciu demokratického spektra a možnosť vytvoriť vládu, ktorá udrží SR "na mape západnej civilizácie". Uviedla to na otázku médií na pondelkovej tlačovej konferencii s českým prezidentom Petrom Pavlom.
"Z posledných prieskumov sa zdá, že extrémistické názory reprezentované konkrétnymi politikmi a politickými stranami, ako keby naberali jemne na sile. (...) Ale chcem vidieť aj to B, a to je demokratické spektrum, a ich reálnu vôľu smerom k voľbám vytvoriť potenciálnu spoluprácu," načrtla Čaputová. Dodala, že momentálne je demokratické spektrum veľmi fragmentované.
V zahraničnej politike zastáva podľa Čaputovej Slovensko a Česko rovnaké pozície, pokiaľ ide o dôležitosť ochrany princípov právneho štátu, ale aj dodržiavania medzinárodného práva. "Práve medzinárodné právo, ako je územná celistvosť a suverenita štátov, je veľmi razantne porušované a pošliapavané práve ruskou agresiou na Ukrajine. Toto sú témy, ktoré aj formát V4 oslabujú, pretože je jasné, že v takýchto dôležitých veciach nemáme zhodu a rovnaký názor," uviedla.
Pavel vníma V4 v súčasnosti skôr ako konzultačné fórum bez ambície dosiahnuť detailnú koordináciu v otázke zahraničnej alebo bezpečnostnej politiky. Môže podľa neho poskytnúť priestor pre spoluprácu a konzultáciu napríklad v ekonomickej, obchodnej či kultúrnej oblasti. Dochádza podľa neho aj k rozširovaniu spolupráce napríklad v rámci B9 či Slavkovského formátu. Uvítal by napríklad užšiu spoluprácu s pobaltskými krajinami.
Situácia menšín
Český prezident si dnes uctil aj pamiatku obetí tragédie na Zámockej ulici, pri ktorej prišli o život dvaja muži z LGBTI komunity. V Českej republike sú zavedené registrované partnerstvá, pričom Pavel zdôraznil, že všetci by mali mať rovnaké práva a sám legislatívu, ktorá umožňuje registrované partnerstvá aj osôb rovnakého pohlavia podporuje.
„V princípe som proti akémukoľvek odstrkávaniu ktorejkoľvek skupiny, nech už ide o menšinu národností, náboženskú alebo inej sexuálnej orientácie," uviedol Pavel s tým, že akékoľvek navodzovanie atmosféry strachu je zlé. „Preto som sa rozhodol navštíviť nie len miesto, na ktorom prišlo k tragickej udalosti, ale súčasne si aj uctiť pamiatku Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej. Rovnako, ako odmietam akékoľvek prejavy násilia voči menšine, tak je mi cudzie aj zastrašovanie či dokonca fyzické násilie voči novinárom," doplnil Pavel.
Ako informoval denník Echo 24, Pavel na tlačovej konferencii tiež podporil napríklad právne zväzky homosexuálov a ich možnosť adoptovať deti. Podľa Pavla je lepšie, keď majú deti príležitosť na láskyplné prostredie, než aby vyrastali v detskom domove. „Ja som sa k tomu opakovane vyjadroval tak, že sa na to pozerám z pohľadu všeobecného princípu. A ten všeobecný princíp je, že by sme všetci mali mať rovnaké práva a rovnaké možnosti. Pokiaľ ide o adopciu detí, tak to vnímam čisto zo záujmu dieťaťa a koniec koncov celospoločenského záujmu, pretože by sme mali deťom ponúknuť prostredie, ktoré im ponúkne nielen materiálne, ale aj citové zázemie. Pretože život v zariadení, ako je detský domov, im veľa toho zázemia neposkytne,“ uviedol Pavel na otázku slovenskej RTVS.
Čaputová vyjadrila svoje sklamanie z toho, že na Slovensku doposiaľ nemáme podobnú legislatívu, ktorá by garantovala možnosť registrovaných partnerstiev. „Naopak, namiesto toho, že by sme tejto komunite ľudí poskytli aspoň tento minimálny štandard práv, tak sa táto téma a ľudia v nej stávajú predmetom politických útokov a politického boja. Je to problém častokrát len v hlavách politikov," dodala prezidentka s tým, že je to boj len s domnelým nebezpečenstvom, čo je pre ňu neprijateľné.
Čaputová darovala Pavlovi karikatúru, od neho dostala šperky
Prezidentka Čaputová darovala českému prezidentovi Pavlovi počas jeho návštevy Slovenska karikatúru od Shootyho. Od neho dostala súpravu šperkov od známej českej dizajnérky. Uviedol to hovorca hlavy štátu Martin Strižinec.
Česká prvá dáma Eva Pavlová si z Bratislavy odnesie brošňu od slovenskej autorky. Prezidentkinmu partnerovi Jurajovi Rizmanovi darovali Pavlovci outdoorovú bundu od českého výrobcu.
Nový český prezident Petr Pavel pricestoval v pondelok na Slovensko na svoju prvú zahraničnú cestu. Súčasťou programu sú okrem bodov s prezidentkou aj stretnutia s predsedom parlamentu Borisom Kollárom (Sme rodina) a dočasne povereným premiérom Eduardom Hegerom.
(tasr, sita, red.)
Sociálna poisťovňa priznala počas minulého roka 95,5 tisíca dôchodkov. V porovnaní s rokom 2021 išlo o nárast o 1,4 tisíca novopriznaných penzií. Najväčší nárast zaznamenala poisťovňa pri počte priznaných invalidných dôchodkov.
Kým v roku 2021 poisťovňa priznala 13,7 tisíca invalidných penzií, vlani to už bolo 14,6 tisíca. Počet novopriznaných starobných dôchodkov vlani medziročne klesol o 563 na 42,3 tisíca. Predčasných starobných dôchodkov poisťovňa v minulom roku priznala 11,5 tisíca, čo bolo o 527 viac ako v roku 2021. Vyplýva to zo správy o hospodárení Sociálnej poisťovne v roku 2022.
O niečo viac poisťovňa vlani priznala aj vdovských a sirotských dôchodkov. Pri vdovských penziách išlo o nárast o 56 dôchodkov na 17,5 tisíca novopriznaných dôchodkov, počet priznaných sirotských dôchodkov medziročne stúpol o 223 na 3-tisíc. Nárast poisťovňa zaznamenala aj pri vdoveckých penziách, a to o 302 dôchodkov na 6,5 tisíca penzií.
Počet vyplácaných dôchodkov sa vlani oproti roku 2021 zvýšil o 8,7 tisíca. Najviac sa o to pričinili starobné penzie, ktorých poisťovňa vyplácala medziročne viac o 8-tisíc. Počet vyplácaných vdovských dôchodkov klesol o 65, vdoveckých dôchodkov však poisťovňa vyplácala o 1,6 tisíca viac. Invalidných penzií pritom poisťovňa vyplácala medziročne o 3,3 tisíca menej.
(sita)
Japonsko v pondelok po troch rokoch zrušilo nariadenie o povinnom prekrytí horných dýchacích ciest, ktoré prijalo s cieľom zabrániť šíreniu koronavírusu. V tejto ázijskej krajine sa však ani po zrušení spomínanej povinnosti veľa nezmenilo, keďže obyvatelia tam rúška či respirátory nosia i naďalej. V pondelok to uviedla agentúra AP.
Zrušenie povinného prekrytia horných dýchacích ciest bolo jedným z posledných krokov, ktoré japonská vláda podnikla s cieľom uvoľniť protipandemické opatrenia na verejnosti a obnoviť tak v krajine obchodné i ďalšie aktivity.
"Od dnešného dňa je nosenie rúšok na rozhodnutí každého jednotlivca. Nikoho nenútime, aby ich nosil alebo nenosil," povedal japonský premiér Fumio Kišida. Požiadal však Japoncov, aby si respirátory či rúška nasadili v blízkosti zraniteľnejších ľudí, aby ich tak ochránili pred nákazou.
Agentúra AP pripomína, že hoci japonskí predstavitelia zrušili povinnosť prekrytia horných dýchacích ciest v exteriéri už vlani v lete, mnohí Japonci rúška nosia i naďalej.
(tasr)
Strana Hlas – sociálna demokracia podáva podnet na Veroniku Remišovú (Za ľudí) za porušovanie infozákona. Podľa poslanca Národnej rady (NR) SR a podpredsedu Hlasu-SD Richarda Rašiho ministerka investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie už niekoľko mesiacov nezverejňuje vystavené objednávky ani uhradené faktúry svojho rezortu. V tlačovej práve o tom informovala strana Hlas-SD.
Na porušovanie infozákona, ktorý každej inštitúcii pracujúcej s verejnými zdrojmi prikazuje zverejňovať vystavené objednávky do desiatich dní a uhradené faktúry do tridsiatich dní, poukázal 9. marca Rašiho asistent Martin Dorčák.
„V noci z piatka na sobotu 11. marca na stránke MIRII SR objavil súbor s vystavenými objednávkami, uhradené faktúry však neboli zverejnené ani v pondelok 13. marca o 9.00," píše sa v tlačovej správe.
Dorčák uviedol, že na Remišovú podali podnet na okresný úrad na apelujú na ministerku, aby zabezpečila nápravu. „Keďže rezort pani Remišovej nakupuje luxusný nábytok za desaťtisíce eur, verejná kontrola je mimoriadne potrebná,“ dodal.
Dorčák pred niekoľkými dňami uviedol, že Remišová na ministerstvo kúpila ručne vyrezávaný nemecký konferenčný stôl za 14-tisíc eur, a tiež taliansku koženú sedačku za viac než 8-tisíc eur. Informácie vyplývajú zo zmlúv zverejnených v centrálnom registri.
Dorčák tiež podotkol, že rezort investícií sídli v budove, kde desaťročný prenájom stojí štát 40 miliónov eur. Remišová sa bránila, že nejde o dizajnový nábytok, situáciu plánovala preveriť.
(sita)
Slovenská správa ciest (SSC) pripravuje veľkoplošné opravy ciest prvej triedy v Banskobystrickom a Žilinskom samosprávnom kraji predbežne takmer za 103 miliónov eur bez dane z pridanej hodnoty (DPH). Vyhlásila už verejnú súťaž na stavebné práce na štyri roky, pričom investíciu bude financovať zo štátneho rozpočtu. Veľkoplošné opravy zahŕňajú 37 úsekov ciest v oboch krajoch, majú zlepšiť stavebno-technický stav vozoviek.
„Na dosiahnutie tohto cieľa bude využívaná obnova jednotlivých vrstiev vozovky pomocou recyklačných technológií (recyklácia za studena na mieste) alebo výmena jednotlivých vrstiev vozovky podľa technických a kvalitatívnych podmienok," uviedli štátni cestári v oznámení o vyhlásení verejného obstarávania. Lehota na predkladanie a otváranie ponúk je 17. apríla, platiť musia minimálne rok od tohto dátumu a pri ich vyhodnotení rozhoduje cena. Podľa informácií vo Vestníku verejného obstarávania cestári plánujú na základe výsledku tendra uzavrieť rámcovú dohodu s maximálne tromi vybranými uchádzačmi.
Zákazku napriek veľkému objemu opráv v dvoch krajoch nerozdelili na časti, v minulosti v prípade obstarávania veľkoplošných opráv na celom Slovensku súťaž rozdelili na tri časti pre západ, stred a východ krajiny. V súťažných podkladoch zdôvodnili nerozdelenie aktuálnej zákazky tým, že model s rozdelením na tri časti použili predtým, pričom súčasťou časti stred boli Banskobystrický a Žilinský kraj.
Vzhľadom na to, že súčasná platná rámcová dohoda na veľkoplošné opravy ciest v časti pre Banskobystrický a Žilinský kraj je pred vyčerpaním finančného limitu, čím skončí jej platnosť, SSC sa rozhodla o jej opätovné obstaranie, pričom dve časti obstará až po vyčerpaní finančného limitu ich rámcových dohôd.
Slovenská správa ciest vo vyhlásenej súťaži žiada pri veľkoplošných opravách použiť viaceré technológie. Ide napríklad o výmenu krytu vozovky frézovaním a pokládkou hutnených asfaltových vrstiev, pričom hlavná technológia je doplnená o súvisiace práce, ktoré sú jej nevyhnutnou súčasťou, ako je spájací postrek, vystuženie, utesnenie technologických spojov či sanácií trhlín. Budúci zhotovitelia by mali opravovať podkladové vrstvy vozovky technológiou recyklácie za studena na mieste vrátane výmeny krytu a povrch vozovky technológiou za studena kladených emulzných zmesí. Pri veľkoplošných opravách by mali využiť aj prvky digitálneho modelu stavby BIM.
(sita)
Konflikt medzi ruským ministerstvom obrany a súkromnou vojenskou organizáciou známou ako Vagnerova skupina pravdepodobne dosiahol svoj vrchol, keď v bojoch o ukrajinské mesto Bachmut zahynuli tisícky vagnerovcov, uviedol v pondelok americký Inštitút pre štúdium vojny ISW. Informuje o tom denník The Guardian.
Ruské ministerstvo obrany podľa ISW "v súčasnosti uprednostňuje elimináciu Vagnerovej skupiny na bojisku v Bachmute", čo spomaľuje ruský postup v oblasti.
Konflikt medzi Prigožinom a ruským rezortom obrany sa začal po tom, čo šéf vagnerovcov odštartoval "vytrvalú očierňovaciu" kampaň zameranú voči ruskej armáde vrátane ministra obrany Sergeja Šojgua a náčelníka generálneho štábu Valerija Gerasimova.
Keďže v súčasnosti vagnerovci nepostupujú, predpokladá sa, že predstavitelia v oblasti Bachmutu "využívajú príležitosť zámerne eliminovať vagnerovské elitné jednotky aj oddiely zložené z trestancov v snahe oslabiť Prigožina a zmariť jeho ambície o získanie väčšieho vplyvu v Kremli."
ISW sa domnieva, že ruský prezident Vladimir Putin pravdepodobne začali znepokojovať politické ambície Jevgenija Prigožina už vlani v októbri.
Putin sa zrejme pričinil o to, aby ustali priame slovné útoky ruského rezortu obrany na Prigožina; vytvoril však podmienky pre opätovné posilnenie autority ruského vedenia. Prigožin na to podľa ISW zrejme reagoval vystupňovaním kritiky na adresu ruského ministerstva obrany, čo viedlo k ďalšej eskalácii sporu medzi medzi vagnerovcami a velením regulárnej ruskej armády.
Verbovanie v ruských školách takzvanými "kariérnymi rozhovormi"
Britské ministerstvo obrany vo svojej pondelňajšej správe tvrdí, že príslušníci ruskej žoldnierskej Vagnerovej skupiny začali najnovšie viesť "kariérne rozhovory" na stredných školách s cieľom získavať nových "bojovníkov" na Ukrajinu.
Vagnerovcom podľa stanice Sky News pravdepodobne v ostatnom čase zakázali verbovať bo bojov na Ukrajine odsúdencov z ruských väzníc, a to pretrvávajúce spory s Kremľom. Práve z väzníc pritom Vagnerova skupina mnohých bojovníkov, ktorým sľubovali, že po skončení kontraktu budú prepustení na slobodu.
Britský rezort obrany vo svojej najnovšej zvodke – založenej na zisteniach tajných služieb – uvádza, že šéf vagnerovcov Jevgenij Prigožin teraz "s veľkou pravdepodobnosťou presmeruje náborové úsilie na slobodných ruských občanov".
Od začiatku marca zriadili Vagnerovci podľa britského ministerstva v Rusku už prinajmenšom 40 náborových stredísk, a to najmä v športových centrách.
"Maskovaní verbovači Vagnerovcov viedli v ostatných dňoch kariérne rozhovory na moskovských stredných školách, rozdávali dotazníky s názvom 'prihláška mladého bojovníka', aby získali kontaktné údaje od žiakov, ktorí prejavili záujem," uviedol britský rezort obrany.
Obeťami bojov na Ukrajine sa stala už približne polovica z vagnerovcov naverbovaných vo väzniciach, uvádza britské ministerstvo. Dodáva, že najnovšie náborové snahy týchto žoldnierov "pravdepodobne nenahradia" prílev bojovníkov, aký im poskytovali práve ruské väznice.
Ak predpokladaný zákaz verbovať odsúdencov potrvá aj naďalej, Prigožin bude podľa britského ministerstva pravdepodobne nútený "znížiť rozsah či intenzitu operácií vagnerovcov na Ukrajine".
Kremeľ sa podľa všetkého snaží v posledných týždňoch obmedziť Prigožinov nadmerný vplyv, aký získal vďaka dôležitej úlohe vagnerovcov v boji na Ukrajine. Šéf Vagnerovej skupiny sa totiž dostal do sporov s ruským ministerstvom obrany pre opakované kritické vyjadrenia na adresu velenia ruskej armády.
(tasr)
Nedávne tvrdenia bývalého amerického prezidenta Donalda Trumpa, že rusko-ukrajinský konflikt by v prípade znovuzvolenia vyriešil do 24 hodín, sú skôr politickým divadlom než odrazom reality. V rozhovore pre TASR to povedal Simon Miles, odborný asistent na Sanford School of Public Policy Dukeovej Univerzity v americkom Durhame.
Trump, ktorý vlani v novembri oznámil zámer kandidovať v roku 2024 na prezidenta, nedávno vo svojom príhovore zverejnenom na sociálnych sieťach uviedol, že ak by bol na čele USA, dokázal by vyjednať koniec vojny na Ukrajine v priebehu 24 hodín. Vyhlásil tiež, že ak by bol prezidentom on, Rusi by na Ukrajinu ani neboli vpadli. Zároveň obvinil administratívu amerického prezidenta Joea Bidena z nebezpečnej eskalácie rusko-ukrajinského konfliktu.
Trumpove vyjadrenia podporil aj maďarský premiér Viktor Orbán. Ten pre švajčiarsky týždenník Die Weltwoche povedal, že ak by bol v Spojených štátoch prezidentom Trump, k vojne na Ukrajine by nebolo došlo. Dodal, že ak by ho Američania opätovne zvolili, na Ukrajine by zrejme rýchlo dosiahol mier.
Miles, ktorý má slovenské i kanadské občianstvo a žije v USA, si myslí, že ruská invázia na Ukrajinu by vypukla a pokračovala, aj keby bol prezidentom USA Trump. Zároveň sa však obáva, že Trump by Ukrajinu rýchlo "predal" Moskve alebo by prišiel s nejakou unáhlenou dohodou.
Pripustil, že ani Bidenova administratíva nie je v súvislosti s riešením vojny na Ukrajine bezchybná – pri poskytovaní pomoci je podľa neho pomalá a príliš opatrná.
Miles však prílišnú váhavosť s vojenskou podporou pre Kyjev pri bojoch v Donbase, ktoré vypukli v roku 2014, vyčítal aj Trumpovi a jeho predchodcovi Barackovi Obamovi. "Moja odpoveď na otázku, ako by sa mohol Biden zlepšiť, je opakom Trumpovej: robiť viac, nie menej," povedal.
Miles si okrem toho myslí, že Trump i Orbán "bizarne" obdivujú ruského prezidenta Vladimira Putina, ktorý im však tento postoj neopätuje.
(tasr)
Premiér Robert Fico opakovane ubezpečuje, že slovenských vojakov do vojny nepošle. Expertka na medzinárodné právo vysvetľuje, aké …
V 37-minútovom vystúpení americký prezident Donald Trump ostro kritizoval Irán, drogové kartely, zločinecké gangy a medzinárodné i…
Politický vplyv Tarabu sa po jeho odvolaní z funkcie ministra presunie do parlamentu. Teraz sa čaká len na to, kto sa k nemu pridá…
Jediný berlínsky priemysel sa rúca: cestovný ruch. Predovšetkým zahraniční návštevníci sa mestu vyhýbajú. Mesto, ktoré je čoraz vi…
Seriál Monštrum premieňa skutočné vraždy na nablýskanú zábavu. Obete pritom ustupujú do úzadia a ich vrahovia získavajú pochopenie…
Za volebným víťazstvom socialistickej strany Die Linke stáli mladí Berlínčania – takmer polovica voličov vo veku od 25 do 34 rokov…
Podpredseda parlamentu Tibor Gašpar (Smer) uviedol, že vláda zatiaľ nenašla spôsob, ako nahradiť výpadok príjmov štátu po zrušení …
Mimovládky zaoberajúce sa migráciou, čiastočne financované daňovými poplatníkmi, sa stali vplyvnými hráčmi v Európe. Kedysi sa spo…
Zákon, ktorý navrhla barónka Floella Benjaminová, členka Snemovne lordov za Liberálnych demokratov, a ktorý zostal takmer bez povš…
Nová dohoda Spojených štátov s Dánskom a Grónskom môže predstavovať jeden z najvýznamnejších posunov v bezpečnostnom usporiadaní A…
Kritici Moskvy tvrdili, že po parlamentných voľbách príde nová vlna mobilizácie, čo šéf Kremľa opakovane odmietal. Prípravy na voj…