Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Obchvat Žiliny cez tunel Višňové by mohli sprístupniť v roku 2025

Štátna zákazka na dostavbu tunela Višňové a kľúčovej nadväznej diaľnice v jeho okolí, čo je vlastne obchvat Žiliny, viazne. Štrnásťkilometrový úsek sa v najbližšom období nepodarí úplne dokončiť. O technológie, bez ktorých sa úsek nemôže otvoriť, sa ešte iba súťaží a absentovať môžu aj ďalšie kľúčové stavby.

Aktuálne na stavenisku prebieha výstavba diaľnice a tunela, ale technológie, ako je napríklad odvetrávanie tunela, bez ktorých sa úsek nemôže spustiť, ešte nie sú dohodnuté "čierne na bielom". Momentálne sa o ne súťaží v výberovom konaní. Otázniky visia aj nad ďalšími časťami infraštruktúrneho projektu. Bez nich bude celý projekt oproti úplnému plánu skromnejší.

Bývalé vedenie Národnej diaľničnej spoločnosti (NDS) sa totiž v minulosti rozhodlo, že úsek medzi Lietavskou Lúčkou a Dubnou Skalou sa bude realizovať v štyroch tendroch. S odpočívadlom Turie, ktoré má byť prístupné z oboch smerov a strediskom údržby, sa nateraz podľa hovorkyne NDS Evy Žgravčákovej neráta. Rezort dopravy zatiaľ "mení priority a tieto súčasti odkladá na neurčito," píše portál HNonline.sk.

https://standard.sk/327160/dostavba-dialnice-d1-s-tunelom-visnove-sa-predrazuje-naklady-vzrastli-o-viac-ako-13-milionov-eur/

Tieto dve súčasti projektu mali zo štátneho rozpočtu ukrojiť približne 41 miliónov eur, štát ich však chce po novom investovať inde. No pre chod diaľnice nie sú nevyhnutné a úsek sa možno sprevádzkovať aj bez nich. Spomínané technológie nevyhnutné na prevádzku diaľnice i tunela, sa majú dodať v priebehu dvoch rokov. Ide o viacero systémov: napríklad vzduchotechniku, riadenie dopravy, požiarny systém a ďalšie súčasti. Celá diaľničná časť by mala byť prejazdná v roku 2025.

https://standard.sk/314646/v-tendri-na-dodanie-technologie-pre-tunel-visnove-stale-nepredlozili-ponuky-nds-siestykrat-posunula-termin/

Útvar hodnoty za peniaze v poslednom odhade vypočítal, že konečný účet za celý úsek sa môže vyšplhať až na 620 miliónov eur. Stavebné dielo v tomto scenári zahŕňa aj odpočívadlo Turie a stredisko údržby, ktorých výstavba momentálne nie je na programe dňa.

(krk)

Minúta  |  

Maďarský minister: Ukrajina nerozhoduje o svojom osude, bez vôle USA nebude mier

Ukrajina o svojom osude nerozhoduje sama, rozhodujú o ňom iní. Bez vôle Spojených štátov na Ukrajine nebude mier, vyhlásil v pondelok v rozhovore pre server Index.hu maďarský minister obrany Kristóf Szalay-Bobrovniczky, informuje spravodajca TASR v Budapešti.

Postupné kroky od sankcií voči Rusku, cez finančnú pomoc Ukrajine, poskytovanie obranných prostriedkov, potom útočných bojových vozidiel až po ponuku bojových lietadiel Ukrajine označil šéf maďarského rezortu obrany za istý druh eskalácie konfliktu. Európa sa takto zrazu môže ocitnúť uprostred vojny, varoval.

"Strategickým cieľom je, aby Rusko nepredstavovalo hrozbu pre Európu a medzi Ruskom a Maďarskom by zároveň mala byť dostatočne široká a hlboká oblasť, suverénna Ukrajina. Je to v záujme nás všetkých, no na dosiahnutie tohto cieľa volíme rôzne prostriedky," podotkol Szalay-Bobrovniczky. Zdôraznil, že uzavretie prímeria by viedlo k záchrane životov.

Minister v rozsiahlom rozhovore opakovane podčiarkol, že Maďarsko nebude dodávať Ukrajine zbrane a zostane mimo vojny.

(tasr)

Minúta  |  

Prieskum: Dve tretiny Ukrajincov chcú oslobodenie celej Ukrajiny vrátane Krymu. Aj za cenu predĺženia vojny

Dovedna 64 percent Ukrajincov je presvedčených, že je potrebné pokúsiť sa oslobodiť celé územie Ukrajiny vrátane Krymu, aj keby to malo znamenať dlhšiu vojnu a menšiu podporu Západu. Vyplýva to z prieskumu Kyjevského medzinárodného sociologického inštitútu (KIIS), o ktorom informuje portál Ukrajinská pravda.

Naopak, 24 percent sa prikláňa skôr k možnosti, že Ukrajina by sa mohla zdržať vojenských operácií na Kryme výmenou za oslobodenie a ochranu všetkých území vrátane Donbasu, akurát s výnimkou spomenutého Rusmi okupovaného polostrova Krym. Ďalších osem percent opýtaných nevedelo na túto tému odpovedať.

Prieskum sa uskutočnil telefonicky od 22. februára do 6. marca, zapojilo sa doň celkovo 2 007 respondentov žijúcich vo všetkých oblastiach Ukrajiny okrem Krymu.

Sociológovia z uvedeného inštitútu už skôr v prieskume zistili, že veľká väčšina Ukrajincov považuje akékoľvek územné ústupky za neprijateľné. Podľa najnovších údajov KIIS je len deväť percent Ukrajincov vo všeobecnosti pripravených na ústupky, zatiaľ čo 87 percent je proti akýmkoľvek ústupkom.

(sita)

Minúta  |  

Dovoz ruskej ropy do Nemecka v januári oproti vlaňajšku klesol o 99,9 percenta

Po zavedení druhej etapy embarga na dovoz ruskej ropy Nemecko v januári 2023 importovalo len zostávajúce množstvá, ktoré Rusko exportovalo do Európskej únie pred prelomom rokov.

Podľa údajov Spolkového štatistického úradu Nemecko v januári tohto roka doviezlo len 3 500 ton ruskej ropy. V rovnakom mesiaci pred rokom bol dovoz na úrovni 2,8 milióna ton. Úrad o tom informoval v pondelok na svojej internetovej stránke.

Dovoz ropy z Ruska do Nemecka sa teda takmer úplne zastavil, keďže medziročne sa zmenšil o 99,9 percenta. Podiel Ruska na celkovom nemeckom dovoze ropy sa znížil z 36,5 percenta v januári 2022 na 0,1 percenta v januári tohto roka.

Dodatočnú ropu, ktorou vykompenzovalo import tejto suroviny z Ruska, Nemecko priviezlo najmä z Nórska, Veľkej Británie a Kazachstanu.

(tasr)

Minúta  |  

Kremeľ nevylučuje Putinovu cestu na septembrový samit G20 v Indii

Kremeľ nevylučuje účasť ruského prezidenta Vladimira Putina na samite krajín zhromaždených v skupine G20, ktorý sa uskutoční v septembri v Indii. Informuje o tom spravodajský portál Sky News.

Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov povedal, že Rusko „sa naďalej plne zapája do rámca G20“. „Hodlá v tom pokračovať, zatiaľ však nepadlo žiadne rozhodnutie,“ dodal.

Od začiatku vojny na Ukrajine Putin zatiaľ nevycestoval za hranice niekdajšieho Sovietskeho zväzu.

(sita)

Minúta  |  

Ruská Duma posúdi návrh, ktorým sa zvýši hranica odvodového veku na 30 rokov

Do ruského parlamentu bol predložený návrh zákona, ktorým sa horná hranica odvodového veku zvýši na 30 rokov. Dolná hranica – na 21 rokov – sa bude zvyšovať postupne niekoľko rokov. V súčasnosti platí, že na základnú vojenskú službu sú povolávaní muži vo veku 18 až 27 rokov.

Ako informovala agentúra Reuters, návrh zákona predložil poslanec Andrej Kartapolov – bývalý generál, ktorý v Štátnej dume vedie výbor pre obranu a v parlamentne zastupuje vládnu stranu jednotné Rusko.

Podľa návrhu zákona v roku 2024 budú na základnú vojenskú službu odvádzaní muži vo veku od 19 do 30 rokov, v roku 2025 od 20 rokov a v roku 2026 od 21 rokov, citoval Reuters z dokumentu. Od budúceho roka bude možné do služby v armáde povolať mužov až do veku 30 rokov, informuje TASR.

Kumuláciou týchto vekových kategórií vznikne situácia, že sa na určitý čas zvýši počet mužov podliehajúcich ročnej základnej službe. Posunutie vekovej hranice brancov navrhol ruský minister obrany Sergej Šojgu ešte v decembri. Prezident Vladimir Putin ich odobril.

Šojgu tiež pred časom avizoval, že plánuje zvýšiť celkový počet slúžiaceho bojového personálu – profesionálnych vojakov a brancov – z 1,15 milióna na 1,5 milióna.

Podľa zákona branci vykonávajúci základnú vojenskú službu nemôžu byť legálne nasadení mimo územia Ruska. Agentúra Reuters však upozornila, že Moskva považuje za ruské aj štyri ukrajinské regióny, ktoré anektovala vlani v septembri na základe kontroverzných referend. Ide o územia, kde sa stále odohrávajú boje medzi ukrajinskou a ruskou armádou.

Agentúra Reuters pripomenula, že takzvaná čiastočná mobilizácia najmenej 300-tisíc mužov do vojny na Ukrajine na jeseň minulého roka vyvolala masový odchod mužov v odvodovom veku z Ruska. Zároveň vyvolala kritiku verejnosti za chaotický spôsob povolávania mužov. Často sa totiž nerešpektovali výnimky pre odklad: zo zdravotných dôvodov, pre študentov vysokých škôl a pre otcov viacdetných rodín.

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.