Preskočiť na obsah
Minúta  |  

New York Times: Medzinárodný trestný súd otvorí dva prípady vojnových zločinov proti Rusku

Medzinárodný trestný súd (ICC) so sídlom v holandskom Haagu mieni otvoriť dva prípady vojnových zločinov počas invázie Ruska na Ukrajinu a bude žiadať zatykače na niekoľkých ľudí. V pondelok o tom informoval denník The New York Times (NYT). Informuje o tom britský denník The Guardian.

Ide o prvé vznesené medzinárodné obvinenia po niekoľkých mesiacoch práce špeciálnych vyšetrovacích tímov, uviedol NYT. V obvineniach sa uvádza, že Rusko zámerne cielilo útoky na civilnú infraštruktúru a unášalo ukrajinské deti aj tínedžerov do ruských prevýchovných táborov. NYT sa odvolal na zdroje, ktoré nemajú poverenie rozprávať na verejnosti.

Hlavný prokurátor ICC Karim Khan musí obvinenia predložiť senátu pre prípravné konanie, ktorý rozhodne o formálnych dôvodoch pre vydanie zatykačov alebo či treba viac dôkazov. Koho plánuje ICC obviniť, nie je jasné.

Na žiadosť NYT o potvrdenie informácií o zatykačoch úrad prokurátora reagoval: "Nediskutujeme verejne o detailoch súvisiacich s prebiehajúcimi vyšetrovaniami."

Niektorí diplomati a odborníci uviedli, že obvinený môže byť aj ruský prezident Vladimir Putin, lebo súd neuznáva imunitu hláv štátov v prípadoch vojnových zločinov, zločinov proti ľudskosti či genocídy.

Pravdepodobnosť súdneho procesu je malá, pretože ICC nemôže pojednávať prípady v neprítomnosti, a je tiež nepravdepodobné, že Rusko vydá na proces svojich vlastných predstaviteľov.

(tasr)

Minúta  |  

Súčasťou schôdze parlamentu bude aj dvakrát preložený návrh Záborskej o pomoci tehotným ženám

Súčasťou programu marcovej schôdze Národnej rady SR so začiatkom v utorok o 13.00 bude aj návrh skupiny poslancov na čele s Annou Záborskou (OĽaNO) o pomoci tehotným ženám.

Pre tento bod v programe sa 31. januára nepodarilo otvoriť schôdzu, strana Sloboda a Solidarita (SaS) nezahlasovala za program. Liberáli to vtedy zdôvodnili tým, že predseda parlamentu Boris Kollár (Sme rodina) zaradil tento bod do programu v rozpore s rokovacím poriadkom. Poukázali na to, že nebola dodržaná šesťmesačná lehota, počas ktorej nie je možné návrh k tej istej veci opätovne predložiť na rokovanie.

Strana Progresívne Slovensko totiž obštrukciou zablokovala návrhy k téme interrupcií a pomoci tehotným ženám na pol roka tým, že poslanec Tomáša Valášek stiahol 3. októbra svoj vlastný návrh k tejto téme.

Skupina 25-ich poslancov na čele s Annou Záborskou požiadala listom z 19. októbra 2022 o preloženie ich návrhu zákona na riadnu schôdzu so začiatkom 29. novembra. Druhýkrát požiadali listom z 29. novembra o preloženie návrhu na prvú riadnu schôdzu parlamentu v roku 2023.

V prípade schválenia ich návrhu budú musieť ženy, ktoré chcú podstúpiť interrupciu, vyplniť dotazník, kde uvedú dôvod. Návrh vymenúva konkrétne formy, z ktorých si môžu ženy vybrať. Zároveň majú uviesť aj formu antikoncepcie, ktorou sa pred počatím chránili. Predkladatelia návrhu to zdôvodňujú štatistickým zisťovaním s cieľom pomôcť „zlepšeniu zdravotnej starostlivosti, informovanosti, prevencie a sociálnej pomoci". Návrh počíta s rozšírením povinnej čakacej doby 48 hodín aj na interrupciu zo zdravotných dôvodov. Lehota by nebola povinná len v prípade, ak by bola žena bezprostredne ohrozená na živote.

Podľa návrhu skupiny poslancov má žena pred interrupciou podpisovať informovaný súhlas, kde sa dozvie „aktuálne a podrobné informácie o sociálnej politike štátu". Ak sa rozhodne donosiť a porodiť dieťa so zdravotným znevýhodnením, dostala by po novom od štátu príspevok pri narodení dieťaťa vo výške 3 170,14 eur.

Termín „umelé prerušenie tehotenstva“ navrhujú nahradiť termínom „umelé ukončenie tehotenstva.“ Predkladatelia to zdôvodňujú tým, že pri interrupcii tehotenstvo nie je prerušené, ale ukončené, pretože neexistuje žiadna objektívna možnosť jeho pokračovania. Návrh tiež dáva žene právo na druhý lekársky posudok, ak jeden lekár konštatuje, že sú splnené podmienky na vykonanie interrupcie zo zdravotných dôvodov.

(sita)

Minúta  |  

Putin sa stretol s Kadyrovom, hovorili o vojne na Ukrajine

Ruský prezident Vladimir Putin sa stretol s čečenským vodcom Ramzanom Kadyrovom a hovoril s ním o konflikte na Ukrajine. Informuje o tom správa televízie Sky News.

Počas stretnutia povedal Kadyrov, že jeho čečenskí bojovníci si úspešne plnia svoje povinnosti v "zóne špeciálnej vojenskej operácie" a plnia všetky rozkazy až do dosiahnutia víťazstva. Šéf Kremľa preto požiadal Kadyrova, aby poďakoval čečenským vojakom bojujúcim na Ukrajine.

Kadyrov je jedným z neochvejných zástancov vojenskej invázie Ruska na Ukrajinu. Vlani dokonca uviedol, že jeho traja synovia vo veku 14, 15 a 16 rokov čoskoro zamieria na Ukrajinu, aby tam bojovali na frontovej línii. V minulosti tiež vyzval Moskvu, aby zvážila na Ukrajine použitie jadrových zbraní s nízkou účinnosťou.

(tasr)

Minúta  |  

Biden upokojuje verejnosť a tvrdí, že bankový systém USA je bezpečný

Prezident Joe Biden v pondelok uisťoval Američanov, že bankový systém v USA je bezpečný. Snažil sa tak upokojiť verejnosť po rýchlom a ohromujúcom kolapse dvoch bánk Silicon Valley Bank (SVB) a Signature Bank, ktorý vyvolal obavy zo širších otrasov. Informuje o tom správa AP.

Ministerstvo financií, Federálny rezervný systém (Fed) a Federálny úrad na ochranu vkladov (FDIC) dali cez víkend dohromady záchranný balík, ktorý v podstate chráni všetkých vkladateľov SVB vrátane tých, ktorých aktíva presahujú federálnymi úradmi garantovaný limit 250.000 USD (236.160,97 eura). Regulačné úrady prevzali tiež kontrolu nad SVB a Signature Bank.

Biden podporil tieto rozhodnutia a povedal, že pomôžu chrániť spoločnosti a jednotlivcov, ktorí vložili svoje prostriedky do týchto bánk. "Američania môžu mať istotu, že bankový systém je bezpečný," povedal Biden v krátkom prejave a dodal, že daňoví poplatníci nebudú znášať žiadne straty, ktoré utrpia SVB alebo Signature Bank.

"Vaše vklady budú tam, keď ich budete potrebovať. Malé podniky v celej krajine, ktoré si ukladajú peniaze na účty v týchto bankách, môžu ľahšie dýchať, pretože vedia, že budú môcť platiť svojim zamestnancom mzdy a platiť účty."

SVB s aktívami vo výške 212 miliárd USD bola druhým najväčším veriteľom v USA, ktorý zlyhal, zatiaľ čo Signature Bank s aktívami v hodnote 110 miliárd USD je tretia najväčšia skrachovaná banka.

Prezident v prejave z Bieleho domu krátko pred cestou na západné pobrežie povedal, že sa bude snažiť brať na zodpovednosť vedenie bánk a naliehal na lepší dohľad a reguláciu väčších bánk. "Ak banku prevezme FDIC, ľudia, ktorí riadia banku, by tam už nemali pracovať," povedal Biden.

Ďalšia banka First Republic Bank v nedeľu (12. 3.) oznámila, že posilnila svoje financie hotovosťou od Fedu a JPMorgan Chase. To vyvolalo nervozitu na trhoch v pondelok. Ázijské a európske trhy klesli, ale nie dramaticky, aj akcie v USA zamierili nadol.

Najväčší tlak pociťujú americké regionálne banky, ktoré sú menšie než tzv. systémovo dôležité banky, teda príliš veľké na to, aby ich vláda nechala skrachovať.

Podľa analytikov ING sa však zdá, že potenciálnych problémových bánk je málo, a čo je dôležité, nejde o systémovo dôležité banky. Napriek tomu panujú na Wall Street obavy a nervozita, pričom investori sa snažia nájsť bezpečné miesto na "zaparkovanie" svojich peňazí. Obávajú sa pritom, že neúnavné zvyšovanie úrokových sadzieb Fedu, ktoré má dostať infláciu pod kontrolu, sa blíži k bodu zlomu a môže naštrbiť bankový systém a širšiu ekonomiku.

(tasr)

Minúta  |  

Prezidentka darovala českému prezidentovi karikatúru od karikaturistu Denníka N

Prezidentka SR Zuzana Čaputová darovala českému prezidentovi Petrovi Pavlovi počas jeho návštevy Slovenska karikatúru od Shootyho. Od neho dostala súpravu šperkov od známej českej dizajnérky. Uviedol to hovorca hlavy štátu Martin Strižinec.

Česká prvá dáma Eva Pavlová si z Bratislavy odnesie brošňu od slovenskej autorky. Prezidentkinmu partnerovi Jurajovi Rizmanovi darovali Pavlovci outdoorovú bundu od českého výrobcu.

Nový český prezident Petr Pavel pricestoval v pondelok na Slovensko na svoju prvú zahraničnú cestu. Súčasťou programu sú okrem bodov s prezidentkou aj stretnutia s predsedom parlamentu Borisom Kollárom (Sme rodina) a dočasne povereným premiérom Eduardom Hegerom.

(tasr, ste)

Minúta  |  

SaS: Mimoriadna valorizácia dôchodkov by sa mala posunúť už na 1. júla 2023

Účinnosť mimoriadnej valorizácie všetkých dôchodkov by sa mala posunúť už na tento rok, na 1. júla 2023 z 1. januára 2024. Rodičovský bonus k starobnému dôchodku by sa mal však presunúť na rok 2024. Uviedol to na brífingu po skončení Výboru Národnej rady (NR) SR pre sociálne veci poslanec za SaS Peter Cmorej.

"Na dnešnom výbore (pre sociálne veci) som plánoval predložiť dva pozmeňujúce návrhy, týkajúce sa dôchodkov. Žiaľbohu, výbor nebol uznášaniaschopný, pretože naň neprišli ani poslanci za stranu Smer-SD, ani za stranu Hlas-SD. Plus dve poslankyne, ktoré na výbore pôvodne boli, následne však z rokovania odišli. Neboli kompletné ani vládne strany," priblížil Cmorej.

"Chcel som podať pozmeňujúce návrhy, ktoré riešia rodičovský dôchodok. Je to návrh poslancov Sme rodina - chcú rozšíriť rodičovský dôchodok aj na rodičov detí, ktoré pracujú v ozbrojených zložkách. Pripravil som si k tomu návrhu dva pozmeňujúce návrhy, ktoré podám až v pléne NR SR. Jeden pozmeňujúci návrh posúva účinnosť valorizácie dôchodkov, ak je vysoká inflácia, už na tento rok. Nebude sa valorizovať až v roku 2024, ale už od júla 2023, pokiaľ inflácia za pol roka 2023 by presiahla päť percent," spresnil návrh poslanec.

Valorizácia v tomto roku je podľa Cmoreja potrebná, lebo inflácia v roku 2023 má byť ešte vysoká, ale v roku 2024 sa už má znížiť. "Pokiaľ sa nájdu peniaze na rodičovský bonus aj na rodičov detí pracujúcich v silových zložkách, musia sa nájsť peniaze aj na valorizáciu všetkých dôchodkov. Valorizácia je spravodlivejšia ako rodičovský bonus," poznamenal.

"Druhý pozmeňujúci návrh, ktorý predložím osobitne, je o tom, že sa posunie výplata rodičovského bonusu až na rok 2024. Tým sa vytvorí finančný priestor na zafinancovanie mimoriadnej valorizácie. Dúfam, že o dva týždne, kedy sa bude zákon v NR SR prerokovávať, bude schválená mimoriadna valorizácia dôchodkov už v roku 2023," informoval.
Spresnil, že náklady na mimoriadnu valorizáciu by mali dosiahnuť asi 300 miliónov eur. "Rovnakých 300 miliónov eur by sa malo vyplatiť dôchodcom v rodičovskom bonuse koncom tohto roka," dodal Cmorej.

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.