Preskočiť na obsah
  |  

Nelegálna migrácia na území Slovenska v roku 2022 medziročne stúpla o vyše 600 percent

Od januára do novembra 2022 dosiahla sekundárna nelegálna migrácia na území SR o 602 percent vyššiu úroveň ako v rovnakom období roku 2021. Uvádza to ministerstvo vnútra v správe o činnosti hlavného hraničného splnomocnenca SR za rok 2022. Vláda zobrala v stredu správu na vedomie.

Správa pri náraste nelegálnej migrácie poukazuje na to, že najväčší podiel na počte zadržaných cudzincov v rámci celkovej nelegálnej migrácie tvoria najmä prípady tranzitnej migrácie zo západného Balkánu. "Ide o počty, ktoré výrazne presahujú stav sekundárnej tranzitnej migrácie počas migračnej krízy v roku 2015," upozornil hlavný hraničný splnomocnenec SR Róbert Gucký.

V správe takisto pripomenul, že SR v snahe znížiť tlak nelegálnej migrácie po dohode s maďarskou stranou zvýšila počty spoločných hliadok na maďarskom území na hlavných dopravných ťahoch, ako aj vo vlakoch a na železničných staniciach. Vyslala tiež 39 príslušníkov Policajného zboru do spoločných hliadok na maďarské územie a ďalších 30 príslušníkov Policajného zboru do operácie Frontexu v krajinách západného Balkánu," dodal Gucký.

Upozornil, že riešenie nárastu nelegálnej migrácie sa musí riešiť predovšetkým zvýšenou ochranou vonkajšej schengenskej hranice. Spolu s hraničnými splnomocnencami susedných krajín takisto zvýrazňuje potrebu zefektívniť návraty migrantov do krajín pôvodu a tranzitu, a to najmä väčším zapojením agentúry Frontex do ich realizácie. Rovnako počas minuloročných rokovaní akcentovali zefektívniť spoluprácu operatívnych zložiek a dbať na pravidelnú a včasnú výmenu informácií týkajúcich sa prevádzačstva a obchodovania s ľuďmi, nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania.

Hlavný hraničný splnomocnenec v správe takisto poukazuje na nevyhnutnosť aktualizovať dohodu medzi vládou SR a vládou ČR o odovzdávaní a prijímaní osôb na spoločnej štátnej hranici, a to v súvislosti s problémami, ktoré sa vyskytli pri implementácii a vykonávaní tejto readmisnej dohody v minulom roku.

(tasr)

  |  

Poslať migy na Ukrajinu je konsenzus celej vlády. Čakáme na medzinárodné rokovania, tvrdí Heger

O odovzdaní stíhačiek MiG-29 Ukrajine dočasne poverená vláda zatiaľ nerozhodla. V stredu o téme iba neformálne diskutovala. Po rokovaní o tom informoval dočasne poverený minister obrany Jaroslav Naď.

"Bod darovania migov dnes nebol vôbec zaradený na vládu, vôbec sa o tom oficiálne nerokovalo," zdôraznil Naď. "Ešte čakáme nejaké ďalšie vstupy od zahraničných partnerov," dodal s tým, že naďalej prebiehajú medzinárodné rokovania.

Ako načrtol, kabinet oboznámil s ponukou, ktorú dostalo Slovensko, a náčelník Generálneho štábu Ozbrojených síl SR Daniel Zmeko hovoril o technických aspektoch.

Všetci zúčastnení ministri sa podľa šéfa rezortu zhodli, akým spôsobom rozhodnúť o odovzdaní stíhačiek. "Z hľadiska právneho máme úplne jasno, ako to ideme urobiť," uviedol.

Naď tiež potvrdil, že niektoré migy budú v prípade ich poslania na Ukrajinu slúžiť vzhľadom na ich technický stav len na náhradné dielce. Potvrdil aj zámer odovzdať stíhačky spoločne s Poľskom, naďalej sa o tom rokuje.

Dočasne poverený minister vnútra Roman Mikulec zopakoval, že je za darovanie stíhačiek Ukrajine legitímnym spôsobom v súlade s ústavou. Upozornil, že ešte prebiehajú rokovania o celej záležitosti. Právnu analýzu, ktorá autorizuje možnosť dočasne poverenej vlády rozhodnúť o darovaní stíhačiek, ešte nemal k dispozícii.

Dočasne poverený minister práce Milan Krajniak (Sme rodina) si myslí, že poskytnúť migy za podmienok, o ktorých hovorí Naď, je pre Slovensko výhodné.

Heger: o odovzdaní stíhačiek MiG-29 Ukrajine rozhodne vláda

O odovzdaní stíhačiek MiG-29 na Ukrajinu rozhodne vláda po dokončení medzinárodných rokovaní, potvrdil v stredu dočasne poverený premiér Eduard Heger. "Je konsenzus celej vlády migy na Ukrajinu poslať. Teraz čakáme na medzinárodné rokovania, ktoré musia dobehnúť," uviedol.

Deklaroval, že spôsob poskytnutia techniky bude v súlade s Ústavou SR a verejnosť sa ho dozvie po dokončení medzinárodných rokovaní.

Ešte vo februári ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj oficiálne požiadal Slovensko o dodanie stíhačiek MiG-29 na obranu pred ruskou agresiou. Heger vtedy povedal, že Slovensko urobí maximum, aby tejto požiadavke vyhovelo. Dočasne poverený minister obrany Jaroslav Naď deklaruje, že migy už Slovensko nebude používať a na obranu SR nie sú dôležité, pričom za ne môže získať financie.
Politici následne riešili, či má dočasne poverená vláda kompetenciu rozhodnúť o darovaní stíhačiek. Diskutovalo sa o možnosti, aby o tom rozhodol parlament, alebo aby k tomu zaviazal vládu.

Náhrada za 900 miliónov eur

Ešte v utorok večer členovia Výboru Národnej rady pre obranu a bezpečnosť vzali na mimoriadnom rokovaní na vedomie informácie v súvislosti s možnosťou poskytnúť Ukrajine stíhačky MiG-29. Dočasne poverený minister obrany Jaroslav Naď zároveň potvrdil, že za poskytnutie stíhačiek máme ponuku na náhradu vo výške 900 miliónov dolárov, ktorá zahŕňa aj najmodernejšiu vojenskú techniku zo Spojených štátov.

Uznesenie o tom, že výbor berie na vedomie informácie, nepodporila poslankyňa Denisa Saková (Hlas). Dočasne poverená vláda podľa nej nemá kompetenciu o darovaní stíhačiek rozhodnúť. Členovia výboru za Smer-SD boli proti. Výbor bol v režime dôverné.

Naď po zasadnutí výboru vysvetlil, že ponuka dostať za stíhačky 900 miliónov dolárov obsahuje aj vojenský materiál. Primárne ide podľa neho o pomoc Ukrajine, no zároveň to označil za zaujímavé aj z racionálneho hľadiska.

Hodnota 13 migov s náhradnými dielmi je podľa Naďa vyčíslená na 400 miliónov dolárov. „Z toho 50 až 60 percent by prišlo z Európskeho mierového nástroja a plus máme ponuku na najmodernejšiu vojenskú techniku zo Spojených štátov amerických, taká spôsobilosť, ktorá nám chýba, kde by sme získali okolo 700 miliónov dolárov,“ povedal. „Neuvažovali by sme rozumne, keby sme túto ponuku neakceptovali,“ dodal.

Naď nevedel povedať, kedy o poskytnutí stíhačiek bude rozhodovať vláda. Hovorí, že ešte prebiehajú rokovania medzinárodného charakteru. „Keď budeme pripravení, urobíme rozhodnutia. Či to bude zajtra,“ dodal v utorok večer.

Matovič je proti

Líder OĽaNO Igor Matovič však ministrovi obrany Naďovi odkázal, že vláda rovnako ako parlament či prezidentka nemá podľa ústavy právomoc poskytnúť stíhačky Ukrajine a zo strany ministra obrany Naďa ide podľa neho len o „silácky postoj“.

Expremiér nepredpokladá, že ministri OĽaNO na vláde za odoslanie stíhačiek zahlasujú. „Vychádza mi to tak, ale vyžiadame si, či vláda nemá aktuálne nové stanovisko, ktoré by prebíjalo všetko ostatné,“ dodal. Matovič navrhuje zmenu ústavy tak, aby aj prezidentka ako vrchná veliteľka ozbrojených síl spolupodpisovala zásadné rozhodnutia vlády, akým je aj poslanie stíhačiek Ukrajine.

Zvyšní koaliční partneri súhlasia so zatiaľ nespresneným postupom poslania slovenských migov na Ukrajinu, ktorý presadzujú Naď s Hegerom.

(tasr)

  |  

Agentúra AFP: Na východe Ukrajiny bola použitá fosforová munícia

Na neobývanú oblasť pri meste Časiv Jar na východe Ukrajiny bola v utorok z ruských pozícií vypálená munícia s bielym fosforom. Uviedli to novinári agentúry AFP.

Dva projektily boli vypálené v rozmedzí piatich minút zhruba o 16.45 miestneho času na južnú časť mesta Časiv Jar, ktoré leží v Doneckej oblasti. Dopadli na cestu vedúcu do neďalekého Bachmutu, ktorý je už niekoľko mesiacov dejiskom krvavých bojov.

Po výbuchu vypálenej munície sa uvoľnili malé horiace guľôčky bieleho fosforu, ktoré pomaly padali na zem. Guľôčky spôsobili požiar okolitého porastu na ploche približne s rozlohou futbalového ihriska.

Reportéri AFP nevedeli s istotou potvrdiť, či cieľom útoku bola pozícia ukrajinskej armády. Neďaleko miesta požiaru však bolo zaparkované zelené nákladné auto s bielym krížom, symbolom ukrajinských ozbrojených síl.

Najbližšie domy sa nachádzali asi 200 metrov od vonkajšieho okraja požiaru. Fosforovú muníciu je zakázané používať proti civilistom. Podľa Ženevských konvencií však môže byť použitá proti vojenským cieľom, pripomína AFP.

Kyjev tvrdí, že Moskva tento typ munície použila od začiatku vojny na Ukrajine niekoľkokrát, a to aj pri útokoch na civilistov, čo Rusko kategoricky odmieta.

(tasr)

  |  

Rusko sa snaží prilákať zahraničných IT špecialistov. Mohli by sa presťahovať s najbližšou rodinou

Moskva v stredu oznámila, že zahraničným špecialistom v oblasti informačných technológií uľahčí získanie povolení na prácu a pobyt v Rusku. Informuje o tom správa agentúry AFP, ktorá pripomína, že tieto snahy prichádzajú po hromadnom exode zamestnancov z ruského IT sektora v dôsledku vojny na Ukrajine.

Od začiatku ruskej vojenskej invázie na Ukrajinu vlani vo februári utiekli z Ruska desaťtisíce ľudí. V septembri minulého roka nastala vlna masového odchodu mladých mužov po tom, čo Moskva oznámila plány na mobilizáciu záložníkov pre boje na Ukrajine.

"Pre zahraničných občanov, ktorí sú špecialistami v oblasti informačných technológií, sa zjednodušil proces zamestnania a získania povolenia na pobyt v Ruskej federácii," uviedlo ruské ministerstvo vnútra prostredníctvom hovorkyne Iriny Volkovej.

Spresnila, že žiadosti zahraničných pracovníkov v IT sektore budú posudzované do troch mesiacov. Dĺžka povolenia bude navyše neobmedzená a umožní akreditovanému pracovníkovi v sektore informačných technológií aj presťahovanie najbližších rodinných príslušníkov do Ruska.

K vyhláseniu dochádza niekoľko mesiacov po priznaní ruského ministra pre digitálny rozvoj Maksuta Šadajeva, že vlani opustilo krajinu až 100-tisíc zamestnancov IT sektora. Šadajev vtedy poznamenal, že zhruba 80 percent tých, ktorí odišli, stále na diaľku pracujú pre ruské spoločnosti.

Konflikt na Ukrajine podnietil vlnu západných sankcií voči ruskej ekonomike a izoloval aj ruský IT sektor. Ruskí technologickí giganti sa v rovnakom čase dostali pod kontrolu vlády, píše AFP.

Množstvo Rusov, ktorí z krajiny odišli po vlaňajšej rozsiahlej ruskej invázii na Ukrajinu, sa usadilo v susedných bývalých sovietskych republikách, ako sú Arménsko, Gruzínsko či Kazachstan.

(tasr)

  |  

Britské a nemecké stíhačky vzlietli k ruskému lietadlu

Britské a nemecké stíhačky spoločne vzlietli k ruskému lietadlu, ktoré sa priblížilo k vzdušnému priestoru Estónska. V stredu o tom informovalo britské ministerstvo obrany, na ktorú odkazuje stanica CNN.

Stíhacie lietadlá britského kráľovského letectva (RAF) spolu s nemeckými stíhačkami typu Eurofighter Typhoon vzlietli v utorok k ruskému lietadlu typu IL78 určenému na tankovanie paliva počas letu, ktoré neodpovedalo na výzvy estónskeho centra riadenia letovej prevádzky.

Lietadlo IL78 letelo medzi Petrohradom a ruskou enklávou Kaliningrad, ktorá sa nachádza medzi Litvou a Poľskom na pobreží Baltského mora. Hoci podobné vzlety stíhačiek patria medzi rutinné operácie Severoatlantickej aliancie (NATO), išlo o prvý prípad, keď pri eskortovaní lietadla spolupracovali aj nemecké stíhačky.

Britské a nemecké sily vykonávajú spoločnú ozbrojenú ochranu letmi nad pobaltskými štátmi, ako aj v medzinárodnom vzdušnom priestore nad Baltským morom v rámci misie NATO od 6. marca tohto roka.

Tri pobaltské republiky a členovia NATO Estónsko, Lotyšsko a Litva nemajú vlastné letectvo. NATO využíva základne v Ämari a litovskom Šiauliai na ochranu vzdušného priestoru nad pobaltským regiónom.

(tasr)

  |  

Kyjev obvinil Putina, že chce do vojny na Ukrajine zatiahnuť ďalšie strany

Kyjev obvinil v stredu ruského prezidenta Vladimira Putina z pokusu rozšíriť konflikt na Ukrajine o ďalšie strany, informuje správa agentúry AFP.

Obvinenie prišlo krátko po oznámení Washingtonu, že americký prieskumný dron MQ-9 spadol v utorok do vôd Čierneho mora po zrážke s ruskou stíhačkou Su-27 v medzinárodnom vzdušnom priestore.

Tento incident bol podľa stredajšieho vyhlásenia Kyjeva "vyprovokovaný Ruskom" a Putin týmto spôsobom "signalizoval pripravenosť rozšíriť konflikt (na Ukrajine) tak, aby sa do neho zapojili aj ďalšie strany," napísal na sociálnych sieťach tajomník ukrajinskej Rady národnej bezpečnosti a obrany (RNBO) Olexij Danilov.

Putin hrá podľa Danilova na Ukrajine "vabank" a jeho taktikou je "neustále zvyšovanie stávok" s nádejou, že sa zmenia okolnosti, ktoré pre neho momentálne nie sú priaznivé.

Americký prieskumný dron MQ-9 spadol v utorok do vôd Čierneho mora po tom, ako sa podľa tvrdení Pentagónu v medzinárodnom vzdušnom priestore zrazil s ruskou stíhačkou Su-27. Podľa Pentagónu dron v čase incidentu vykonával v rutinné operácie v medzinárodnom vzdušnom priestore.

Ruské ministerstvo obrany naopak tvrdí, že ruské stíhačky do žiadneho fyzického kontaktu s americkým dronom neprišli, nepoužili svoje zbraňové systémy a bezpečne sa vrátili na svoju základňu. Operátori amerického dronu podľa Moskvy vykonali príliš prudký manéver, čo spôsobilo stratu výšky stroja a jeho zrútenie do mora.

(tasr)