Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Rusko má plány, ako zabrániť Moldavsku v prozápadnej orientácii, píšu nemecké médiá

Rusko má konkrétne plány, ako zabrániť orientácii Moldavska na Západ. Obsahuje ich strategický dokument Kremľa z leta 2021, informovali v stredu nemecké médiá vrátane staníc WDR, NDR a novín Süddeutsche Zeitung.

Hlavným cieľom Moskvy je podľa dokumentu s názvom Strategické ciele Ruskej federácie v Moldavskej republike "brániť vonkajším aktérom v ich snahe zasahovať do vnútorných záležitostí (Moldavskej) republiky". Za vonkajších aktérov sú považované Spojené štáty, členské krajiny EÚ, Turecko a Ukrajina. Tieto krajiny chcú v Moldavsku podľa Kremľa posilniť vplyv Severoatlantickej aliancie a oslabiť pozíciu Ruska.

Rusko chce, aby sa Moldavsko stalo členmi zoskupení, ktorým dominuje, ako sú Organizácia Zmluvy o kolektívnej bezpečnosti (ODKB) či Eurázijská ekonomická únia. Medzi politickými a ekonomickými elitami sa majú podľa dokumentu podnecovať "proruské nálady".

Rusko plánuje v Moldavsku ovplyvňovať aj oblasť vzdelávania. Pre moldavských žiakov sa má zaviesť "dištančné vzdelávanie v ruskom jazyku". V Moldavsku by sa mali otvoriť pobočky ruských univerzít.

V dlhodobom horizonte do roku 2030 mieni Rusko v moldavskej spoločnosti a politických kruhoch podľa citovaného dokumentu presadiť "negatívny postoj voči NATO". Moskva chce dovtedy v Moldavsku takisto zaistiť "posilnenú prítomnosť ruských médií".

Uvedené nemecké médiá tvrdia, že podľa západných bezpečnostných expertov je tento dokument pravý.
Moldavsko, ktoré nie je členom NATO, má v posledných rokoch prozápadnú orientáciu, čo Moskva kritizuje. Napätie medzi oboma krajinami vzrástlo po ruskej invázii na Ukrajinu.

Kišiňov už viackrát obvinil Moskvu z plánovania násilného zvrhnutia vlády prostredníctvom sabotérov vydávajúcich sa za protivládnych demonštrantov.

Kremeľ popiera, že sa snaží destabilizovať situáciu v tejto bývalej sovietskej republike. Obviňuje naopak Ukrajinu a ďalšie krajiny z podnecovania nestability v moldavskom separatistickom regióne Podnestersko, kde má Rusko od 90. rokov rozmiestnených svojich vojakov.

(tasr)

Minúta  |  

Hamran: Možno budem politikom a možno kozmonautom. Ešte som sa nerozhodol

V mediálne sledovaných korupčných kauzách je už odsúdených 21 osôb. Na tlačovej besede o tom v stredu informoval prezident Policajného zboru SR Štefan Hamran.

„Sú to takmer ‚do bodky‘ nominanti bývalých vlád Roberta Fica," skonštatoval Hamran. Podľa neho aj z tohto dôvodu čelia policajní vyšetrovatelia spochybňovaniu a zastrašovaniu zo strany predstaviteľov bývalej vládnej moci. Zdôraznil však, že chce vyslať signál všetkým, ktorí chcú zmariť boj za právny štát. „Bude sa bojovať do konca," vyhlásil policajný prezident.

Hamran zároveň povedal, že expremiér Fico má pravdu, keď hovorí o podozreniach na manipuláciu trestných konaní. Tá sa však podľa neho nedeje na strane Národnej kriminálnej agentúry, ale naopak Úradu inšpekčnej služby. Ako príklad Hamran uviedol prepisy nahrávok vyšetrovateľa Pavla Ďurku a svedka Petra Petrova, na základe ktorých sú stíhaní vyšetrovatelia NAKA zo strany policajnej inšpekcie. „Vypustili presné tú časť, ktorá zásadným spôsobom není význam celej vety," povedal Hamran na adresu vyšetrovateľov inšpekcie.

Zároveň policajný prezident vyzval generálneho prokurátora Maroša Žilinku, aby preveril postup svojich podriadených prokurátorov, ktorí dozorujú stíhanie vedené inšpekciou. „Tento stav sa naďalej nedá tolerovať," doplnil Hamran.

"Chcel by som vyzvať generálneho prokurátora, keďže je orgánom činným v trestnom konaní a stojí na vrchole hierarchie, aby sa pozrel na jednotlivých vyšetrovateľov, ich prácu a na svojich podriadených. Ako je možné, že našu spoločnosť traumatizujú nezrovnalosti v prípade vyšetrovateľov NAKA tak dlho," pýta sa.

Hamran sa vyšetrovateľov zastal a pripomenul, že tri nezávislé úrady potvrdili, že sa trestného konania nedopustili. "Všetky súdy sú názoru, že manipulácie nastali na opačnej strane, Krajský súd Bratislava menoval Úrad inšpekčnej služby," doplnil.

Skritizoval, že vyšetrovatelia NAKA doteraz nemajú k dispozícii spisy v celku. Nachádza sa v nich podľa neho množstvo dôkazov, ktoré svedčia v ich prospech. "Vyšetrovatelia si pamätajú aj ďalšie nezrovnalosti, ale nemôžu ich použiť, lebo ich nemajú," skonštatoval s tým, že sa tak nemôžu brániť.

Kritizuje aj šéfa opozičného Smeru Roberta Fica za to, že opakovane napáda a útočí na poctivých vyšetrovateľov, prokurátorov a sudcov. Ich mentálne svety sú podľa jeho slov dve rozdielne nespojiteľné galaxie. "Ak má tento človek v tejto krajine spravovať veci verejné s niektorými svojimi bývalými kolegami, ktorí sú dnes už aj právoplatne odsúdení, tak ja určite nemienim zostať ani na poste prezidenta PZ, ani v uniforme," vyhlásil.

Otázku svojej budúcej politickej kariéry Hamran nepotvrdil, ale ani nevylúčil. "Naznačil som, že možno budem politikom a možno kozmonautom, ešte som sa nerozhodol," skonštatoval. Potvrdil, že dostal ponuku z viacerých politických strán.

Krajská prokuratúra Bratislava reagovala, že Hamran nie je orgánom činným v trestnom konaní a nemá žiadne procesné postavenie v danom trestnom konaní. "Je preto vhodné, aby svojimi 'výzvami' bez poznania procesného spisu nezasahoval v neskončenej trestnej veci do trestného konania a činnosti orgánov činných v trestnom konaní a neprenášal tak svojimi nenáležitými vyjadreniami dokazovanie v prípravnom konaní, ktoré je neverejné, do mediálneho prostredia," uviedla.

Štvoricu vyšetrovateľov zadržali vyšetrovatelia Úradu inšpekčnej služby v septembri 2021. Obvinili ich zo zneužitia právomoci verejného činiteľa a zločinu marenia spravodlivosti. Dvoch z nich aj v trestnej veci ovplyvňovania pravdivosti výpovedí svedkov. Krajský súd v Bratislave ich 1. októbra 2021 prepustil z väzby na slobodu a skonštatoval, že ich trestné stíhanie je neopodstatnené.

(tasr, sita)

Minúta  |  

Nelegálna migrácia na území Slovenska v roku 2022 medziročne stúpla o vyše 600 percent

Od januára do novembra 2022 dosiahla sekundárna nelegálna migrácia na území SR o 602 percent vyššiu úroveň ako v rovnakom období roku 2021. Uvádza to ministerstvo vnútra v správe o činnosti hlavného hraničného splnomocnenca SR za rok 2022. Vláda zobrala v stredu správu na vedomie.

Správa pri náraste nelegálnej migrácie poukazuje na to, že najväčší podiel na počte zadržaných cudzincov v rámci celkovej nelegálnej migrácie tvoria najmä prípady tranzitnej migrácie zo západného Balkánu. "Ide o počty, ktoré výrazne presahujú stav sekundárnej tranzitnej migrácie počas migračnej krízy v roku 2015," upozornil hlavný hraničný splnomocnenec SR Róbert Gucký.

V správe takisto pripomenul, že SR v snahe znížiť tlak nelegálnej migrácie po dohode s maďarskou stranou zvýšila počty spoločných hliadok na maďarskom území na hlavných dopravných ťahoch, ako aj vo vlakoch a na železničných staniciach. Vyslala tiež 39 príslušníkov Policajného zboru do spoločných hliadok na maďarské územie a ďalších 30 príslušníkov Policajného zboru do operácie Frontexu v krajinách západného Balkánu," dodal Gucký.

Upozornil, že riešenie nárastu nelegálnej migrácie sa musí riešiť predovšetkým zvýšenou ochranou vonkajšej schengenskej hranice. Spolu s hraničnými splnomocnencami susedných krajín takisto zvýrazňuje potrebu zefektívniť návraty migrantov do krajín pôvodu a tranzitu, a to najmä väčším zapojením agentúry Frontex do ich realizácie. Rovnako počas minuloročných rokovaní akcentovali zefektívniť spoluprácu operatívnych zložiek a dbať na pravidelnú a včasnú výmenu informácií týkajúcich sa prevádzačstva a obchodovania s ľuďmi, nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania.

Hlavný hraničný splnomocnenec v správe takisto poukazuje na nevyhnutnosť aktualizovať dohodu medzi vládou SR a vládou ČR o odovzdávaní a prijímaní osôb na spoločnej štátnej hranici, a to v súvislosti s problémami, ktoré sa vyskytli pri implementácii a vykonávaní tejto readmisnej dohody v minulom roku.

(tasr)

Minúta  |  

Poslať migy na Ukrajinu je konsenzus celej vlády. Čakáme na medzinárodné rokovania, tvrdí Heger

O odovzdaní stíhačiek MiG-29 Ukrajine dočasne poverená vláda zatiaľ nerozhodla. V stredu o téme iba neformálne diskutovala. Po rokovaní o tom informoval dočasne poverený minister obrany Jaroslav Naď.

"Bod darovania migov dnes nebol vôbec zaradený na vládu, vôbec sa o tom oficiálne nerokovalo," zdôraznil Naď. "Ešte čakáme nejaké ďalšie vstupy od zahraničných partnerov," dodal s tým, že naďalej prebiehajú medzinárodné rokovania.

Ako načrtol, kabinet oboznámil s ponukou, ktorú dostalo Slovensko, a náčelník Generálneho štábu Ozbrojených síl SR Daniel Zmeko hovoril o technických aspektoch.

Všetci zúčastnení ministri sa podľa šéfa rezortu zhodli, akým spôsobom rozhodnúť o odovzdaní stíhačiek. "Z hľadiska právneho máme úplne jasno, ako to ideme urobiť," uviedol.

Naď tiež potvrdil, že niektoré migy budú v prípade ich poslania na Ukrajinu slúžiť vzhľadom na ich technický stav len na náhradné dielce. Potvrdil aj zámer odovzdať stíhačky spoločne s Poľskom, naďalej sa o tom rokuje.

Dočasne poverený minister vnútra Roman Mikulec zopakoval, že je za darovanie stíhačiek Ukrajine legitímnym spôsobom v súlade s ústavou. Upozornil, že ešte prebiehajú rokovania o celej záležitosti. Právnu analýzu, ktorá autorizuje možnosť dočasne poverenej vlády rozhodnúť o darovaní stíhačiek, ešte nemal k dispozícii.

Dočasne poverený minister práce Milan Krajniak (Sme rodina) si myslí, že poskytnúť migy za podmienok, o ktorých hovorí Naď, je pre Slovensko výhodné.

Heger: o odovzdaní stíhačiek MiG-29 Ukrajine rozhodne vláda

O odovzdaní stíhačiek MiG-29 na Ukrajinu rozhodne vláda po dokončení medzinárodných rokovaní, potvrdil v stredu dočasne poverený premiér Eduard Heger. "Je konsenzus celej vlády migy na Ukrajinu poslať. Teraz čakáme na medzinárodné rokovania, ktoré musia dobehnúť," uviedol.

Deklaroval, že spôsob poskytnutia techniky bude v súlade s Ústavou SR a verejnosť sa ho dozvie po dokončení medzinárodných rokovaní.

Ešte vo februári ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj oficiálne požiadal Slovensko o dodanie stíhačiek MiG-29 na obranu pred ruskou agresiou. Heger vtedy povedal, že Slovensko urobí maximum, aby tejto požiadavke vyhovelo. Dočasne poverený minister obrany Jaroslav Naď deklaruje, že migy už Slovensko nebude používať a na obranu SR nie sú dôležité, pričom za ne môže získať financie.
Politici následne riešili, či má dočasne poverená vláda kompetenciu rozhodnúť o darovaní stíhačiek. Diskutovalo sa o možnosti, aby o tom rozhodol parlament, alebo aby k tomu zaviazal vládu.

Náhrada za 900 miliónov eur

Ešte v utorok večer členovia Výboru Národnej rady pre obranu a bezpečnosť vzali na mimoriadnom rokovaní na vedomie informácie v súvislosti s možnosťou poskytnúť Ukrajine stíhačky MiG-29. Dočasne poverený minister obrany Jaroslav Naď zároveň potvrdil, že za poskytnutie stíhačiek máme ponuku na náhradu vo výške 900 miliónov dolárov, ktorá zahŕňa aj najmodernejšiu vojenskú techniku zo Spojených štátov.

Uznesenie o tom, že výbor berie na vedomie informácie, nepodporila poslankyňa Denisa Saková (Hlas). Dočasne poverená vláda podľa nej nemá kompetenciu o darovaní stíhačiek rozhodnúť. Členovia výboru za Smer-SD boli proti. Výbor bol v režime dôverné.

Naď po zasadnutí výboru vysvetlil, že ponuka dostať za stíhačky 900 miliónov dolárov obsahuje aj vojenský materiál. Primárne ide podľa neho o pomoc Ukrajine, no zároveň to označil za zaujímavé aj z racionálneho hľadiska.

Hodnota 13 migov s náhradnými dielmi je podľa Naďa vyčíslená na 400 miliónov dolárov. „Z toho 50 až 60 percent by prišlo z Európskeho mierového nástroja a plus máme ponuku na najmodernejšiu vojenskú techniku zo Spojených štátov amerických, taká spôsobilosť, ktorá nám chýba, kde by sme získali okolo 700 miliónov dolárov,“ povedal. „Neuvažovali by sme rozumne, keby sme túto ponuku neakceptovali,“ dodal.

Naď nevedel povedať, kedy o poskytnutí stíhačiek bude rozhodovať vláda. Hovorí, že ešte prebiehajú rokovania medzinárodného charakteru. „Keď budeme pripravení, urobíme rozhodnutia. Či to bude zajtra,“ dodal v utorok večer.

Matovič je proti

Líder OĽaNO Igor Matovič však ministrovi obrany Naďovi odkázal, že vláda rovnako ako parlament či prezidentka nemá podľa ústavy právomoc poskytnúť stíhačky Ukrajine a zo strany ministra obrany Naďa ide podľa neho len o „silácky postoj“.

Expremiér nepredpokladá, že ministri OĽaNO na vláde za odoslanie stíhačiek zahlasujú. „Vychádza mi to tak, ale vyžiadame si, či vláda nemá aktuálne nové stanovisko, ktoré by prebíjalo všetko ostatné,“ dodal. Matovič navrhuje zmenu ústavy tak, aby aj prezidentka ako vrchná veliteľka ozbrojených síl spolupodpisovala zásadné rozhodnutia vlády, akým je aj poslanie stíhačiek Ukrajine.

Zvyšní koaliční partneri súhlasia so zatiaľ nespresneným postupom poslania slovenských migov na Ukrajinu, ktorý presadzujú Naď s Hegerom.

(tasr)

Minúta  |  

Agentúra AFP: Na východe Ukrajiny bola použitá fosforová munícia

Na neobývanú oblasť pri meste Časiv Jar na východe Ukrajiny bola v utorok z ruských pozícií vypálená munícia s bielym fosforom. Uviedli to novinári agentúry AFP.

Dva projektily boli vypálené v rozmedzí piatich minút zhruba o 16.45 miestneho času na južnú časť mesta Časiv Jar, ktoré leží v Doneckej oblasti. Dopadli na cestu vedúcu do neďalekého Bachmutu, ktorý je už niekoľko mesiacov dejiskom krvavých bojov.

Po výbuchu vypálenej munície sa uvoľnili malé horiace guľôčky bieleho fosforu, ktoré pomaly padali na zem. Guľôčky spôsobili požiar okolitého porastu na ploche približne s rozlohou futbalového ihriska.

Reportéri AFP nevedeli s istotou potvrdiť, či cieľom útoku bola pozícia ukrajinskej armády. Neďaleko miesta požiaru však bolo zaparkované zelené nákladné auto s bielym krížom, symbolom ukrajinských ozbrojených síl.

Najbližšie domy sa nachádzali asi 200 metrov od vonkajšieho okraja požiaru. Fosforovú muníciu je zakázané používať proti civilistom. Podľa Ženevských konvencií však môže byť použitá proti vojenským cieľom, pripomína AFP.

Kyjev tvrdí, že Moskva tento typ munície použila od začiatku vojny na Ukrajine niekoľkokrát, a to aj pri útokoch na civilistov, čo Rusko kategoricky odmieta.

(tasr)

Minúta  |  

Rusko sa snaží prilákať zahraničných IT špecialistov. Mohli by sa presťahovať s najbližšou rodinou

Moskva v stredu oznámila, že zahraničným špecialistom v oblasti informačných technológií uľahčí získanie povolení na prácu a pobyt v Rusku. Informuje o tom správa agentúry AFP, ktorá pripomína, že tieto snahy prichádzajú po hromadnom exode zamestnancov z ruského IT sektora v dôsledku vojny na Ukrajine.

Od začiatku ruskej vojenskej invázie na Ukrajinu vlani vo februári utiekli z Ruska desaťtisíce ľudí. V septembri minulého roka nastala vlna masového odchodu mladých mužov po tom, čo Moskva oznámila plány na mobilizáciu záložníkov pre boje na Ukrajine.

"Pre zahraničných občanov, ktorí sú špecialistami v oblasti informačných technológií, sa zjednodušil proces zamestnania a získania povolenia na pobyt v Ruskej federácii," uviedlo ruské ministerstvo vnútra prostredníctvom hovorkyne Iriny Volkovej.

Spresnila, že žiadosti zahraničných pracovníkov v IT sektore budú posudzované do troch mesiacov. Dĺžka povolenia bude navyše neobmedzená a umožní akreditovanému pracovníkovi v sektore informačných technológií aj presťahovanie najbližších rodinných príslušníkov do Ruska.

K vyhláseniu dochádza niekoľko mesiacov po priznaní ruského ministra pre digitálny rozvoj Maksuta Šadajeva, že vlani opustilo krajinu až 100-tisíc zamestnancov IT sektora. Šadajev vtedy poznamenal, že zhruba 80 percent tých, ktorí odišli, stále na diaľku pracujú pre ruské spoločnosti.

Konflikt na Ukrajine podnietil vlnu západných sankcií voči ruskej ekonomike a izoloval aj ruský IT sektor. Ruskí technologickí giganti sa v rovnakom čase dostali pod kontrolu vlády, píše AFP.

Množstvo Rusov, ktorí z krajiny odišli po vlaňajšej rozsiahlej ruskej invázii na Ukrajinu, sa usadilo v susedných bývalých sovietskych republikách, ako sú Arménsko, Gruzínsko či Kazachstan.

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.