Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Časti zákona o azyle sú v rozpore s ústavou, rozhodol Ústavný súd

Časti zákona o azyle týkajúce sa posudzovania udelenia azylu a poskytnutia doplnkovej ochrany sú v rozpore s Ústavou SR. Rozhodol o tom v stredu Ústavný súd (ÚS) SR. Ide o ustanovenia, podľa ktorých sú podstatné stanoviská Slovenskej informačnej služby (SIS) a Vojenského spravodajstva (VS) obsahujúce len súhlas alebo nesúhlas s udelením azylu alebo poskytnutím doplnkovej ochrany.

Podľa ÚS ustanovenia porušujú ústavné právo na súdnu a inú právnu ochranu. O rozhodnutí z neverejného zasadnutia pléna ÚS informovala hovorkyňa súdu Martina Ferencová.

Časti zákona napadol ešte v roku 2019 Najvyšší súd (NS) SR. "Napadnuté ustanovenia zákona o azyle sa podľa Najvyššieho súdu javia ako neprijateľné a v rozpore so všetkými doterajšími normami právnej istoty, že rozhodnutie správneho orgánu, ktorým rozhoduje o azyle, resp. doplnkovej ochrane žiadateľa staršieho ako 14 rokov, je založené na stanovisku spravodajských služieb, ktorého pôvod, zdroje, a hlavne dôvody súd nepozná, a teda ani nemôže preskúmať," uviedol NS v podaní.

NS vychádzal z konkrétneho prípadu pri nepredĺžení doplnkovej ochrany sťažovateľa, ktorý sa na súde domáhal preskúmania zákonnosti takéhoto rozhodnutia. Ustanovenia zákona podľa názoru súdu popierajú princíp rovnosti účastníkov súdneho konania, ktorý je podporovaný aj zákazom diskriminácie.

(tasr)

Minúta  |  

SaS: Minister Budaj by mal v Bruseli hlasovať proti zákazu spaľovacích motorov

Slovensko by sa malo v diskusiách či v hlasovaní o zákaze predaja nových automobilov so spaľovacím motorom po roku 2035 pridať k Nemecku, Taliansku či Česku a úplný zákaz odmietnuť. V stredu o tom informovala opozičná strana SaS.

SaS sa na rokovaní zahraničného výboru Národnej rady (NR) SR podarilo presadiť pozmeňujúci návrh. Ten ukladá dočasne poverenému ministrovi životného prostredia Jánovi Budajovi, aby sa "bezodkladne" pridal ku krajinám, ktoré prejavili nesúhlas, a aby hlasoval proti zákazu spaľovacích motorov.

"Na Výbore NR SR pre európske záležitosti bol dnes prijatý môj pozmeňujúci návrh, ktorý ukladá ministrovi životného prostredia, aby sa bezodkladne pridal k Nemecku, Poľsku, Taliansku a Česku, ktoré prejavili svoj nesúhlas, a aby hlasoval proti zákazu spaľovacích motorov, keď sa o tejto otázke bude diskutovať či hlasovať na Rade ministrov EÚ," uviedol poslanec Ján Oravec (SaS).

Európsky parlament schválil zákaz spaľovacích motorov od roku 2035 na území celej Únie 14. februára. SaS zdôraznila, že s týmto krokom nesúhlasí. Zákaz spaľovacích motorov by podľa liberálov mohol mať za následok nielen vážne ohrozenie našej ekonomiky, ale aj prepustenie desiatok tisíc zamestnancov.

(tasr)

Minúta  |  

Smer: Marosz zamestnáva na pozemkovom fonde spriaznené osoby za nadštandardné odmeny

Generálny riaditeľ Slovenského pozemkového fondu (SPF) Ján Marosz zamestnáva ako „dohodárov" rôzne spriaznené osoby za nadštandardné odmeny. Na tlačovej konferencii to povedal podpredseda opozičnej strany Smer-SD Richard Takáč, ktorý v tejto súvislosti, ako aj v súvislosti s inými zisteniami podal na Generálnej prokuratúre SR Trestné oznámenie, pričom tak urobil formou výpovede. Podľa Takáča zamestnal Marosz po celom Slovensku už viac ako sto dohodárov.

„Vo veľa prípadoch sú to hlavne rôzni spriaznenci hnutia OĽaNO," povedal Takáč s tým, že dohodári majú omnoho vyššie odmeny ako zamestnanci fondu. Zatiaľ čo tí majú priemernú hodinovú mzdu vo výške deväť eur, odmeny dohodárov predstavujú podľa Takáča 35, 40, alebo 70 eur na hodinu.

Marosz takisto podľa Takáča zastavil vydávanie rozhodnutí do územného a stavebného konania, pri ktorých je ako dotknutý subjekt SPF, avšak sám si ponechal výnimku na ich vydávanie. „Tieto výnimky vydával rôznym súkromným spoločnostiam, ako sú napríklad rôzni developeri," vyhlásil Takáč.

Uviedol tiež, že Marosz zamedzil predaju poľnohospodárskej pôdy nad určitú výmeru, rovnako si však ponechal právo na udeľovanie výnimiek. „Máme napríklad informácie, že odmieta vysporiadať pozemky pre poľnohospodárov v jednotlivých hospodárskych dvoroch," povedal Takáč. Toto podľa neho vedie k likvidácii poľnohospodárov a potravinárov. „Keď nemajú poľnohospodári vysporiadané pozemky, nemôžu žiadať o eurofondy," dodal Takáč.

(sita)

Minúta  |  

Rusko plánuje nový nábor do armády, chce získať 400-tisíc vojakov

Ministerstvo obrany v Moskve spustí 1. apríla nový nábor do ruskej armády, pričom chce získať 400-tisíc nových vojakov. V stredu o tom informovala spravodajská stanica Sky podľa rozhlasovej stanice Rádio Sloboda (RFE/RL).

Ruský rezort obrany už poslal do regiónov rozkazy s plánovanými počtami naverbovaných ľudí. Vo Sverdlovskej a Čeľabinskej oblasti sa má získať po 10-tisíc nových vojakov, v Permskom kraji približne 9-tisíc. Hlavnú časť náboru budú vykonávať vojenské odvodové úrady a za splnenie naplánovaných úloh budú zodpovední gubernátori.

Najnovšie úsilie má kompenzovať straty vojakov – špecialistov, ako sú napríklad vodiči tankov a alebo delostrelci.

Obyvatelia Voronežskej oblasti už začali údajne dostávať povolávacie rozkazy, podobne ako vlani v septembri po vyhlásení čiastočnej mobilizácie záložníkov do bojov na Ukrajine. Lokálni predstavitelia však tvrdia, že mužov povolávajú na odvodové úrady len kvôli aktualizácii registračných údajov.

Hoci ruský prezident Vladimir Putin a minister obrany Sergej Šojgu v októbri uviedli, že mobilizácia bola ukončená, mobilizačný dekrét zostal v platnosti. Podľa správ ukrajinského generálneho štábu a amerického Inštitútu pre štúdium vojny (ISW) tak Kremeľ tajne pokračuje v mobilizácii.

Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov poprel, že by Moskva plánovala druhú vlnu mobilizácie.

(tasr)

Minúta  |  

Akcionári Nord Stream 1 diskutujú o jeho zakonzervovaní

Akcionári prevádzkovateľa plynovodu Nord Stream 1 diskutujú, ako utesniť a vyprázdniť poškodený plynovod, aby sa zastavila korózia spôsobená morskou vodou. Finančný riaditeľ spoločnosti E.ON Marc Spieker v stredu uviedol, že zatiaľ nie je jasné, či sa plynovod opraví, akékoľvek nadchádzajúce rozhodnutia budú ale pravdepodobne prijaté s podporou všetkých akcionárov. Informuje o tom agentúra Reuters.

Spoločnosť E.ON v stredu uviedla, že odpísala hodnotu svojho podielu v plynovode Nord Stream 1. Podiel 15,5 percenta mal pôvodne hodnotu 1,2 miliardy eur, v niekoľkých krokoch ale bola znížená na nulu.

Väčšinovým vlastníkom projektu Nord Stream je ruský Gazprom. Medzi ďalších akcionárov patria spoločnosti Wintershall DEA, Engie a Gasunie.

Tri zo štyroch potrubí plynovodov Nord Stream 1 a Nord Stream 2 poškodili vlani 26. septembra zatiaľ nevysvetlené explózie. Plynovody vedú z Ruska do Nemecka po dne Baltského mora.

Incident vyšetrujú nemecké, švédske a dánske úrady. Moskva tvrdí, že o priebehu vyšetrovania nie je informovaná.

(tasr)

Minúta  |  

Rumunský prezident dúfa, že Rumunsko a Bulharsko budú skoro prijaté do Schengenu

Rumunský prezident Klaus Iohannis očakáva, že Rumunsko a Bulharsko budú v tomto roku prijaté do schengenského priestoru Európskej únie. Ako v stredu povedal, obe krajiny sa podieľajú na zastavení nelegálnej migrácie. Informuje o tom správa agentúry Reuters.

Prijatie Rumunska a Bulharska do Schengenu v decembri zablokovalo Rakúsko pre obavy z nedovolenej migrácie. Viedeň tvrdila, že obe krajiny sú pre nelegálnych migrantov jednoduchým spôsobom na vstup do Európy. Bukurešť aj Sofia tieto obvinenia odmietali.

"Nelegálna migrácia sa do otázky Schengenu mieša len umelo," povedal v stredu Iohannis po stretnutí s bulharským prezidentom Rumenom Radevom v Sofii.

"Robíme a budeme robiť všetko, čo je v našich silách, aby sme obmedzili nelegálnu migráciu. Očakávame však, že naše právo byť súčasťou Schengenu bude uznané, a dúfame, že tento rok sa dočkáme kladného hlasovania," dodal.

Pristúpenie Rumunska a Bulharska do schengenského priestoru bolo zamietnuté začiatkom decembra 2022. Proti hlasovalo na rade ministrov vnútra členských krajín EÚ okrem Rakúska aj Holandsko. Do Schengenu bolo prijaté Chorvátsko, o ktorom sa hlasovalo separátne. Od 1. januára sa stalo ako v poradí 27. štát súčasťou priestoru, v ktorom je možný voľný pohyb tovaru a osôb bez ohľadu na hranice.

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.