Preskočiť na obsah
  |  

Aktívne zálohy sa neotvoria občanom bez vojenských skúseností, poslanci odmietli novelu

Do aktívnych záloh sa nebude môcť po novom zaradiť aj občan, ktorý neabsolvoval dobrovoľnú vojenskú prípravu. Poslanci Národnej rady (NR) SR odmietli novelu zákona o brannej povinnosti.

Tá rátala aj s ďalšou posilou aktívnych záloh, ktorou by mohli byť profesionálni vojaci prepustení zo služobného pomeru, ktorí súhlasili so zaradením do aktívnych záloh pred prijatím do štátnej služby.

Otvorením záloh pre občanov bez vojenských skúseností chcel rezort obrany získať do aktívnych záloh mladých ľudí a doplniť ich o chýbajúce odbornosti z radov civilných špecialistov.

Novela hovorila aj o možnosti na tri roky zaraďovať do aktívnych záloh profesionálnych vojakov prepustených zo služobného pomeru, ktorí súhlasili so zaradením do aktívnych záloh pred prijatím do štátnej služby.

Výnimkou mali byť vojaci, ktorých prepustili vo vojenskej hodnosti plukovník a vyššej. V súvislosti s povolením nosenia vojenskej rovnošaty mienila novelizácia upraviť aj okruh osôb, ktoré môžu o nosenie vojenskej rovnošaty požiadať.

(tasr, min)

  |  

Príslušníci ZVJS by mohli nosiť na rovnošate kamery, navrhuje rezort spravodlivosti

Príslušníci Zboru väzenskej a justičnej stráže (ZVJS) by mohli nosiť tzv. telové kamery na služobných rovnošatách. Vyhotovené obrazové a zvukové záznamy majú pomôcť k vyhodnocovaniu bezpečnostných incidentov.

Vyplýva to z novely zákona o Zbore väzenskej a justičnej stráže z dielne Ministerstva spravodlivosti (MS) SR, ktorú v stredu poslanci Národnej rady (NR) SR posunuli do druhého čítania.

"Obrazový a zvukový záznam možno kamerou na služobnej rovnošate vyhotovovať iba pri situáciách uvedených v zákone, keď je to nevyhnutné v záujme bezpečnosti, predchádzania nepokojom, protiprávnemu konaniu alebo na ochranu práv a slobôd iných," spresnilo ministerstvo v návrhu.

Okrem iného má medzi takéto situácie patriť, ak obvinený, odsúdený alebo iná osoba marí alebo ohrozuje účel výkonu väzby, trestu odňatia slobody či detencie. Tiež pri prehliadke batožiny, veci a dopravného prostriedku.

Rovnako v prípade podozrenia, že osoba vstupujúca do objektov zboru a objektov detenčného ústavu alebo nachádzajúca sa v objektoch zboru a objektoch detenčného ústavu je pod vplyvom alkoholu, omamných látok, psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov.

Predkladateľ spresnil, že nositeľ kamery nie je povinný vyhotovovať záznam počas celej služby, pretože úlohou kamier nie je kontrola činností nositeľa kamery, ale podpora jeho dôkaznej pozície pri možných sporných situáciách. Zdôraznil, že rovnako musí používanie kamery na služobnej rovnošate rešpektovať súkromie monitorovanej osoby.

Novela upravuje aj ustanovenia týkajúce sa sťažností obvineného a odsúdeného. Konkrétne rozširuje okruh osôb, ktoré budú môcť v mene väznenej osoby podávať sťažnosti, o blízke osoby a právnych zástupcov. Účinnosť by mohla novela nadobudnúť od 1. júna 2023.

(tasr, min)

  |  

Ak niekto pripúšťa spoluprácu s mafiou, je pre OĽaNO nepriateľ, reagoval Matovič na Káčera

Ak nová strana Demokrati pripúšťa povolebnú spoluprácu s Hlasom-SD, je pre hnutie OĽaNO politický nepriateľ. Vyplýva to z vyjadrení lídra hnutia Igora Matoviča.

Chce od Demokratov vedieť jasné stanovisko. Odvoláva sa na slová lídra Demokratov Eduarda Hegera aj Jaroslava Naďa, ktorí vylúčili spoluprácu s Hlasom-SD, no napríklad Rastislav Káčer ju pripustil. Matovič to považuje za diametrálne odlišné stanoviská.

"Pre naše hnutie neexistuje zásadnejšia otázka o tom, ako sa ku ktorej strane postaviť. Ak niekto povie, že pripúšťa spoluprácu s mafiou po voľbách, sú na druhom brehu a sú naši politickí nepriatelia. Ak povedia, že vylučujú mafiu, v žiadnom prípade s mafiou nepôjdu, tak ako povedali pred týždňom, považujeme ich za našich politických partnerov, s ktorými chceme mafiu na druhom brehu poraziť," vyhlásil Matovič o Demokratoch.

Dodal, že OĽaNO chce byť s Demokratmi partner, no spoluprácu s Hlasom považuje za kolaboráciu s mafiou. Nedá sa podľa neho tváriť, že Hlas-SD je iný ako Smer-SD. Matovič sa pýta, či platí verejný prísľub Naďa a Hegera alebo či platia slová Káčera. "Od zodpovedania tejto otázky záleží náš prístup k tejto politickej strane," dodal.

Káčer v rozhovore pre Denník N povedal, že minimálny spoločný menovateľ toho, čo by malo integrovať strany, ktoré by mali mať ambíciu vládnuť v tejto krajine, Hlas spĺňa. Necíti potrebu vytláčať stranu z priestoru normálnych politických strán.

Dodal, že rozhodnutia o povolebnej spolupráci sa budú tvoriť kolektívne a v situácii, "keď budeme vidieť, ako sú rozdané karty". Heger trvá na svojom odmietavom postoji k spolupráci so Smerom-SD, Hlasom-SD, ĽSNS, Republikou aj SNS. Po stredajšom rokovaní vlády uviedol, že na odmietnutí spolupráce s Hlasom-SD sa dohodli v strane Demokrati.

https://standard.sk/332566/heger-s-nadom-pri-migoch-devastuju-pravo-aj-zasady-demokracie/
  |  

Státisíce zamestnancov v Británii štrajkujú, nepremáva ani londýnske metro

Státisíce zamestnancov v stredu v Spojenom kráľovstve vstúpili do štrajku na protest proti pracovným podmienkam a nízkym platom. TASR správu prevzala z webovej stránky stanice Sky News a DPA.

V Londýne nepremáva metro a napríklad na stanici Tottenham Cour Road v centre britskej metropoly čakajú davy ľudí na iný spôsob dopravy. Hoci odbory a britská vláda vedú rokovania o zlepšení platov, do štrajku sa zapojili učitelia, zamestnanci verejnej správy, lekári, vodiči londýnskeho metra a redaktori BBC.

Streda 15. marec je v Británii tzv. rozpočtový deň (budget day), keď má minister financií Jeremy Hunt predstaviť návrh jarného štátneho rozpočtu.

Jeden z organizátorov štrajku povedal, že jeho príčinou je "zlyhanie vlády pri financovaní nevyhnutných verejných služieb, ktoré ľudia potrebujú".

Mick Lynch zo spoločnosti prevádzkovateľov vlakov The Rail Delivery Group (RDG) povedal, že stredajší protest potvrdzuje odhodlanie účastníkov dosiahnuť dohodu v dlho trvajúcom spore.

"Útoky na dôchodky, podmienky a straty pracovných miest nebudú tolerované a cestujúca verejnosť musí pochopiť, že stanice s nedostatkom pracovníkov alebo bez pracovníkov, nie sú bezpečné," dodal a vyjadril odhodlanie pokračovať v štrajkoch dovtedy, kým to bude potrebné.

(tasr, min)

  |  

Michal Kaliňák končí v ZMOS-e, o prípadnej politickej budúcnosti sa ešte rozhoduje

Michal Kaliňák ku koncu marca končí v Združení miest a obcí Slovenska (ZMOS). Pôsobil ako ústredný riaditeľ kancelárie a hovorca združenia. O svojej prípadnej politickej budúcnosti sa ešte rozhoduje. Vyplýva to z jeho vyjadrenia pre TASR.

Kaliňák ozrejmil, že pred rokom v marci avizoval na rade ZMOS-u, že ak sa veci nezmenia, nebude mať jeho ďalšie pôsobenie v združení hlbší zmysel.

"S rozhodnutím som preto čakal rok a v ZMOS-e pôsobím do konca mesiaca," uviedol pre TASR. Na otázku, či rokuje s niektorou stranou o svojom vstupe do politiky, odpovedal, že aktuálne sa rozhoduje o svojich ďalších krokoch.

(tasr, min)

  |  

Doležal: Dostavba diaľnice D3 je pre Slovensko prioritou, použije na ňu celý Kohézny fond

Dostavba diaľnice D3 je pre Slovensko absolútnou prioritou, čoho dôkazom je kompletná finančná alokácia z Kohézneho fondu vo výške 770 miliónov eur. Na dnešnom tlačovom brífingu po diskusnom fóre Doma v EÚ organizovanom Zastúpením Európskej komisie (EK) na Slovensku v Krásne nad Kysucou to vyhlásil dočasne poverený minister dopravy Andrej Doležal.

Zo stovky kilometrov chýbajúcej diaľnice D3/S1 medzi poľským mestom Bielsko-Biala a Žilinou mal každý štát postaviť 50 kilometrov. Ale zatiaľ čo Poliaci idú podľa harmonogramu a finišovať chcú v roku 2024, slovenský úsek bude hotový najskôr v roku 2030 a aj to nie je isté.

„Naším problémom je zákon, ktorý hovorí, že je potrebná štúdia uskutočniteľnosti a kým nebudú známe jej výsledky, nemožno pokračovať v investičnej činnosti. Preto som opakovane predložil do Národnej rady SR zákon o urýchlení prípravy diaľnic a rýchlostných ciest a vyzývam všetkých poslancov, aby túto novelu podporili," uviedol Doležal.

Podľa predsedníčky Žilinského samosprávneho kraja Eriky Jurinovej bolo najväčšou chybou, že sa v minulosti vnímala diaľnica D3 ako regionálny problém. „Európsky rozmer diaľnice vnímame až v posledných rokoch a aj preto začína rezonovať, že je hanbou Slovenska, ak 22-kilometrový úsek, ktorým Slovensko prepojíme do Európy, nedokážeme dokončiť. Treba sa pýtať aj tých predtým, prečo nepostupovali v prípravách dostatočne dôrazne," poznamenala Jurinová.

Vedúci Zastúpenia EK na Slovensku Vladimír Šucha poukázal, že Česká republika i Poľsko dokázali eurofondové peniaze použiť rýchlejšie. „Európska komisia zabezpečila pre Slovensko alokovanie 770 miliónov eur na výstavbu diaľnice D3, čím sme si svoju úlohu splnili. Teraz je rad na slovenských staviteľoch. Peniaze sú k dispozícii do roku 2027 s predĺžením do roku 2029 a dovtedy je ich potrebné využiť," skonštatoval Šucha.

Národná diaľničná spoločnosť pripravuje aktuálnu štúdiu uskutočniteľnosti na výstavbu chýbajúcich 22 kilometrov (z celkových 59 kilometrov) diaľnice D3 v úseku Žilina, Brodno – Kysucké Nové Mesto – Oščadnica a výstavbu plného profilu úseku Oščadnica – Čadca, Bukov v dĺžke štyri kilometre, vrátane druhej tunelovej rúry tunela Horelica, za približne jednu miliardu eur. Výstavba D3 trvá od roku 1997. V harmonograme prípravy a výstavby cestnej infraštruktúry sú chýbajúce úseky D3 v prvej desiatke najdôležitejších projektov.

(tasr)