Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Vo Francúzsku sa po masových protestoch a štrajkoch zrodil kompromis o dôchodkovej reforme

Zmiešaný výbor zložený zo siedmich poslancov francúzskeho Národného zhromaždenia a siedmich senátorov dosiahol v stredu dohodu o spoločnej verzii návrhu zákona o reforme dôchodkového systému vo Francúzsku.

Ako informoval web France24, táto dohoda otvára cestu ku konečnému hlasovaniu o návrhu, ktoré sa zrejme uskutoční vo štvrtok ráno v Senáte a potom popoludní v Národnom zhromaždení, kde však vláda prezidenta Emmanuela Macrona nemá absolútnu väčšinu.

Francúzska premiérka Élisabeth Bornová uvítala dosiahnutie komromisnej dohody ako dôkaz, že je možné "spoločne nachádzať riešenia".

Líderka poslancov z hnutia Nepoddajné Francúzsko Mathilde Panotová odsúdila kompromis, ktorý bol podľa nej dohodnutý vopred, a kritizovala aj "atmosféru vo vláde" ignorujúcej protestné štrajky a zhromaždenia odporcov dôchodkovej reformy.

Senát je istý, Národné zhromaždenie nie

Kým pri hlasovaní v Senáte by mala pravica a centristi zabezpečiť víťazstvo Macronovho tábora, hlasovanie v Národnom zhromaždení je neisté. Kľúčové budú hlasy Republikánov (LR), ktorí sú však v názore na dôchodkovú reformu rozdelení.

France24 dodala, že ak by vláda v Národnom zhromaždení nemala pri hlasovaní o návrhu zaručenú absolútnu väčšinu, "mohla byť v pokušení" využiť článok 49.3 ústavy, ktorý umožňuje prijať zákon bez poslaneckého hlasovania. Použitím tohto článku sa však exekutíva vystavuje riziku, že v parlamente bude predložený návrh na vyslovenie nedôvery vláde.

Po masových protestoch a štrajkoch

O kompromisnej podobe návrhu zákona o dôchodkovej reforme sa rokovalo v čase, keď sa vo Francúzsku v stredu konal v poradí už ôsmy deň mobilizácie proti zmenám zamýšľaným vládou.

Kým odborári v stredu večer informovali, že do štrajku a pouličných protestov a zhromaždení sa v celom Francúzsku zapojilo 1,7 milióna ľudí, podľa ministerstva vnútra ich bolo okolo 480-tisíc, čo je viac ako minulú sobotu, ale oveľa menej ako 7. marca. V Paríži odborári napočítali v uliciach 450-tisíc demonštrantov, zatiaľ čo prefektúra ich počet stanovila na 37-tisíc.

Na záver týchto demonštrácií medzirezortné odborové zväzy vyzvali poslancov parlamentu, aby hlasovali proti vládnemu návrhu dôchodkovej reformy.

Web France24 konštatoval, že ak aj demonštrácie proti dôchodkovej reforme stratili svoj náboj a dynamiku, štrajky pokračovali, aj keď do splnenia cieľa - zastavenia života vo Francúzsku - mala situácia ďaleko.

Odborári zo železničnej spoločnosti SNCF uviedli, že do stredy poludnia sa do štrajku zapojilo 15 percent zamestnancov, čo je v porovnaní so 7. marcom výrazný pokles. V štátnej službe štrajkovali menej ako tri percentá zamestnancov - pred ôsmimi dňami odmietlo do práce nastúpiť 25 percent zamestnancov tohto sektora.

V Paríži, kde si zamestnanci firmy na odvoz komunálneho odpadu odhlasovali pokračovanie v štrajku najmenej do 20. marca, sa medzičasom nahromadilo už približne 7-tisíc ton odpadu, uzavrel svoj spravodajský materiál web France24.

(tasr)

Minúta  |  

Šéf diplomacie EÚ nie je v Izraeli vítaný, upozornil tamojší predstaviteľ

Izrael signalizoval šéfovi diplomacie Európskej únie Josepovi Borrellovi, že po jeho kritických poznámkach o izraelskej politike na západnom brehu Jordánu nie je v krajine vítaný. V stredu to povedal nemenovaný izraelský predstaviteľ, ktorého citovala tlačová agentúra AP.

Tento incident je najnovším prejavom zhoršovania vzťahov medzi novou, krajne pravicovou vládou Izraela a niektorými jeho najbližšími spojencami.

Borrell nahneval Izrael svojím článkom zverejneným minulý týždeň, kde podľa izraelských predstaviteľov dal na jednu úroveň izraelské obete palestínskych útokov a militantov zabitých pri operáciách izraelskej armády.

"Byť čestný znamená uznať, že extrémizmus silnie na oboch stranách. Nerozlišujúce útoky a násilie si berú mnoho životov," napísal Borrell v článku "Project Syndicate" (Projekt Syndikát).

"Násilie izraelských osadníkov na západnom brehu Jordánu čoraz viac ohrozuje životy Palestínčanov a ich živobytie - takmer vždy beztrestne. Navyše, operácie izraelskej armády často spôsobujú smrť palestínskych civilistov, neraz bez vyvodenia zodpovednosti," dodal šéf diplomacie EÚ.

Izraelský minister zahraničných vecí Eli Kohen tieto vyjadrenia v utorok v rozhovore s Borrellom odsúdil, informovalo izraelské ministerstvo.

Nemenovaný izraelský predstaviteľ v stredu uviedol, že aj keď nie sú žiadne oficiálne plány na Borrellovu návštevu a ani takéto žiadosti, izraelská vláda mu dala jasne najavo, že v súčasnosti nie je v Izraeli vítaný.

Hovorca Európskej komisie v Bruseli Peter Stano povedal, že Borrellovi nebránili vo vstupe do Izraela, pretože sa ho ani nepokúsil navštíviť.

"Nevieme o žiadnom zákaze, ani o žiadnom rozhodnutí oficiálnych izraelských úradov neumožniť" Borrellovi návštevu, dodal hovorca.

Vysvetlil ešte, že Borrellove vyjadrenia odrážajú oficiálne postoje 27-člennej Európskej únie.

(tasr)

Minúta  |  

K incidentu s dronom viedol nárast špionážnych aktivít USA, tvrdí Šojgu

Ruský minister obrany Sergej Šojgu v stredu v telefonáte s ministrom obrany USA Lloydom Austinom vyhlásil, že príčinou utorkového incidentu s dronom v oblasti Čierneho mora bola zvýšená výzvedná činnosť Spojených štátov proti záujmom Ruska. Správu o tom TASR prevzala z agentúry AFP a z webu britskej stanice BBC.

Podľa medializovaných správ Šojgu dodal, že k incidentu v Čiernom mori prispelo aj konanie Spojených štátov, ktoré nerešpektovali, že Rusko tam v súvislosti s tzv. špeciálnou vojenskou operáciou ruskej armády na Ukrajine zriadilo zónu s obmedzením preletov.

Rusko prostredníctvom svojho ministra obrany avizovalo, že na akékoľvek budúce provokácie zo strany USA bude adekvátne reagovať.

"Lety amerických strategických bezposádkových vozidiel pri pobreží Krymu majú provokatívny charakter, čo vytvára predpoklady na eskaláciu situácie" v zóne Čierneho mora, upozornil Šojgu.

USA trvajú na tom, že operujú v medzinárodnom vzdušnom priestore a budú v tejto činnosti pokračovať. Vyhlásil to v stredu hovorca ministerstva zahraničných vecí USA Ned Price. Pripomenul, že USA, rovnako ako väčšina krajín sveta, neuznávajú nezákonnú anexiu Krymu Ruskom a považujú ho za územie Ukrajiny.

Kolízia amerického dronu s ruskou stíhačkou Su-27 nastala v utorok ráno krátko po 07.00 h. Dve ruské stíhačky vypustili pred dronom palivo a následne jedna z nich do neho narazila a poškodila mu vrtuľu. To donútilo americkú armádu nasmerovať dron do mora, pretože bol neovládateľný.

(tasr)

Minúta  |  

Holandskí farmári uspeli v regionálnych voľbách na úkor vlády. V krajine hrozí politická kríza

Štyri strany, ktoré v Holandsku tvoria stredopravú vládnu koalíciu, utrpeli v stredajších regionálnych voľbách výrazné straty. Vyplýva to z prvých prognóz zverejnených po zavretí volebných miestností.

Prvé oficiálne výsledky sa očakávajú vo štvrtok, ale všetko nasvedčuje tomu, že protestné Hnutie farmári - občania (BBB) bolo vo voľbách úspešné, informovala agentúra DPA.

Hnutie BBB, ktoré bolo založené v roku 2019 a v parlamente má len jedinú poslankyňu, bolo považované za jedného z favoritov na víťazstvo v stredajších voľbách - na úkor vládnucej koalície.

Voľby do zastupiteľstiev provincií sa v stredu konali v 12 provinciách Holandska a nepriamo sa v nich rozhodovalo o zložení Senátu, hornej komory holandského parlamentu.

Pod Ruttem sa môže zatriasť stolička

Podľa pozorovateľov by výsledky regionálnych volieb mohli ohroziť stabilitu koalície premiéra Marka Rutteho. Nie je údajne vylúčená ani vládna kríza - mohlo by sa tak stať v prípade, ak koalícia v Senáte príde o významnú časť poslancov.

V kompetencii regionálnych zastupiteľstiev je napríklad rozhodovanie o výstavbe ciest, o dopravnej politike, ako aj o ochrane životného prostredia a bývaní.

Predtým boli aktívni v uliciach

Regionálne voľby sa konali po niekoľkomesačných protestoch poľnohospodárov, ktoré podporil i bývalý americký prezident Donald Trump.

Farmári bojujú proti vládou navrhovanej legislatíve, ktorá by znížila počet hospodárskych zvierat a viedla by k zatvoreniu viacerých fariem s cieľom znížiť produkciu dusičnanov do roku 2030 o 50 percent.

Agentúra AFP pripomína, že Holandsko, ktoré má 18 miliónov obyvateľov, je po Spojených štátoch druhým najväčším vývozcom poľnohospodárskych produktov na svete. Tamojší farmári tvrdia, že vláda ich požiadavky dlhodobo ignoruje a "vo vlastnej krajine sa necítia vítaní".

(tasr/tod)

Minúta  |  

Ukrajina pozvala DeSantisa na návštevu pre jeho výroky o "územnom spore"

Ukrajina pozvala guvernéra amerického štátu Florida Rona DeSantisa na návštevu, pretože ruskú inváziu označil za "územný spor" medzi Ukrajinou a Ruskom. V stredu o tom informuje TASR podľa portálu BBC. Republikán DeSantis môže byť v roku 2024 jedným z kandidátov na úrad amerického prezidenta.

Ako "územný spor" označil vojnu na Ukrajine v dotazníku, ktorý reportéri americkej televízie Fox News dali vyplniť deklarovaným i potenciálnym kandidátom Republikánskej strany pre prezidentské voľby.

Napísal tiež, že americká podpora Ukrajiny vo vojne nepatrí k "životne dôležitým záujmom" USA. To naznačuje, že zrejme túto pomoc obmedzí, ak sa stane prezidentom.

Tieto výroky stavajú 44-ročného DeSantisa do jednej skupiny s Donaldom Trumpom, ktorý je proti americkej pomoci Kyjevu a kritizoval administratívu prezidenta Joea Bidena za postoj k tejto vojne. Prieskumy verejnej mienky ukazujú, že DeSantis pravdepodobne bude hlavným súperom Trumpa v boji o nomináciu Republikánskej strany.

Floridský guvernér v dotazníku upozornil, že Spojené štáty majú vlastné národné záujmy, ale "ďalšie zamotávanie sa do územného sporu medzi Ukrajinou a Ruskom k nim nepatrí". Hovorca ukrajinského ministerstva zahraničných vecí Oleh Nikolenko tieto výroky kritizoval.

"Sme si istí, že guvernér DeSantis ako bývalý armádny dôstojník … pozná rozdiel medzi ´sporom´ a vojnou," napísal Nikolenko. "Pozývame ho na návštevu Ukrajiny, aby hlbšie pochopil ruskú inváziu a hrozby, ktoré predstavuje pre USA," dodal.

DeSantis bol počas štúdia práva na Harvarde verzite zaradený ako dôstojník do amerických námorných síl a bol pridelený do Zbor sudcu generálneho advokáta (JAG).

Pracoval aj s osobami zadržanými vo väznici na vojenskej základni Guantánamo na Kube alebo ako právny poradca elitnej jednotky SEAL amerického námorníctva nasadenej v Iraku.

(tasr, min)

Minúta  |  

USA na diaľku vymazali citlivý softvér v drone, potom sa zrútil do Čierneho mora

Spojené štáty ešte pred zrútením dronu MQ-9 Reaper do Čierneho mora na diaľku vymazali jeho citlivý softvér. Zabránili tým, aby sa v prípade získania trosiek Rusko dostalo k tajným informáciám. V stredu o tom informuje TASR podľa portálu americkej televízie CNN.

Kolízia amerického dronu s ruskou stíhačkou Su-27 nastala v utorok ráno krátko po 07.00 h. Dve ruské stíhačky vypustili pred dronom palivo a následne jedna z nich do neho narazila a poškodila mu vrtuľu. To donútilo americkú armádu nasmerovať dron do mora, pretože bol neovládateľný.

Tajomník Rady bezpečnosti Ruskej federácie Nikolaj Patrušev v stredu oznámil, že Rusko sa pokúsi vyloviť vrak dronu. Patrušev je bývalý šéf Federálnej bezpečnostnej služby (FSB), nástupkyne sovietskej KGB.

USA nemajú v Čiernom mori žiadne vojenské lode, uviedol ich predstaviteľ. Preto by boli akékoľvek pokusy o vytiahnutie dronu mimoriadne ťažké a časovo náročné.

Hovorca americkej Rady pre národnú bezpečnosť John Kirby povedal, že USA podnikli kroky na ochranu svojho "majetku". "Samozrejme, nechceme, aby niekto okrem nás naň siahal rukami," zdôraznil Kirby.

K zrážke dronu so stíhačkou došlo približne 73 kilometrov juhozápadne od Krymského polostrova, ktorý Rusko okupuje od roku 2014, uviedol predstaviteľ USA. Dron ešte klesal ďalej od Rusmi okupovaného územia a dopadol do mora asi 113 kilometrov juhozápadne od Krymu, dodal predstaviteľ citovaný televíziou CNN.

(tasr, min)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.