Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Nemecko chce posilniť boj proti nelegálnej migrácii a pristúpiť k deportáciam, vyhlásil Scholz

Nemecký kancelár Olaf Scholz vo štvrtok vyhlásil, že Nemecko musí proti nelegálnej migrácii zasahovať ostrejšie a deportovať tých, ktorí sa v krajine nachádzajú nezákonne. Krajina však bude naďalej ochraňovať Ukrajincov, ktorí zo svojej vlasti utekajú pred vojnou. Informuje o tom agentúra AP.

"Chceme obmedziť nelegálnu migráciu," poznamenal Scholz. "Chceme, aby sa menej ľudí vydávalo do rúk pašerákom a na život ohrozujúce únikové cesty," zdôraznil.

"Našou zodpovednosťou v tejto hroznej agresívnej vojne je samozrejme aj poskytovanie ochrany pre ukrajinských občanov v Európskej únii," povedal Scholz v prejave v Spolkovom sneme. "Všetky úrovne vlády – najmä mestá, okresy a samosprávy – už vyše roka odvádzajú skvelú prácu," dodal v tejto súvislosti.

V Nemecku našlo útočisko od vypuknutia ruskej invázie vyše milión utečencov z Ukrajiny. Okrem toho vlani v krajine požiadalo o azyl viac než 200-tisíc migrantov zo Sýrie, Afganistanu či Turecka.

Lokálne úrady v Nemecku už mesiace upozorňujú spolkovú vládu, že im chýbajú kapacity na ubytovanie utečencov a žiadajú pomoc aj čo sa týka vzdelávania a finančnej podpory. AP konštatuje, že zatiaľ čo Nemci prijali Ukrajincov vo všeobecnosti vrúcne, uchádzači o azyl z Blízkeho východu či Afriky sa stretávajú s horšími reakciami. Vlani došlo napríklad k opätovnému zvýšeniu počtu útokov na azylové centrá.

Nemecko, ktoré je v Európe jednou z najpopulárnejších destinácií pre nelegálnych migrantov, apeluje na spravodlivejší spôsob ich prerozdeľovania. Scholz zdôraznil, že jeho krajina musí zrýchliť deportácie nelegálnych migrantov, ktorých žiadosť o azyl bola zamietnutá. "Tí, ktorí nemajú právo na pobyt v Nemecku, sa musia rýchlo vrátiť do svojej domovskej krajiny," povedal s tým, že to zatiaľ nefunguje dostatočne dobre.

AP pripomína, že koncom minulého roka bolo v Nemecku v azylovom konaní zhruba 240-tisíc ľudí, pričom približne 168-tisíc osobám bola žiadosť zamietnutá a mali krajinu opustiť, uvádza skupina Mediendienst Integration. V roku 2022 bolo však napokon deportovaných len 12 945 osôb.

(tasr)

Minúta  |  

Hrabko: Nikomu septembrové voľby nevyhovujú tak ako Smeru. Júnový termín pretláča účelovo

Výzva Roberta Fica (Smer-SD) prezidentke Zuzane Čaputovej, aby vymenovala úradnícku vládu a podporila opozíciu v snahe presadiť skorší termín predčasných volieb, je politicky účelová. V TASR TV to povedal publicista Juraj Hrabko.

Predseda Smeru-SD sa podľa neho snaží voličom podsunúť, že jeho strana podporuje čo najskorší termín volieb a že za pretrvávanie dočasne poverenej vlády pri moci je zodpovedná hlava štátu.

"Paradoxom je, že nikomu septembrové voľby nevyhovujú tak ako Smeru. V septembri už ľudia môžu naozaj byť frustrovaní natoľko, že Smer podporia vo vyššej miere," povedal Hrabko.

Vláda je podľa neho z objektívnych dôvodov v komplikovanej situácii a ak počas troch rokov väčšinu voličov svojou politikou presvedčiť nedokázala, v čase straníckej rivality v priebehu volebnej kampane to dokáže zvrátiť už len ťažko. "Všetko bude padať na hlavu vlády, ale s tým dôvetkom, že je za to zodpovedná prezidentka, ktorá mohla vo vhodnom čase vládu vymeniť a postaviť úradnícku. Bolo zlé a horšie riešenie a pani prezidentka si vybrala to horšie," tvrdí Hrabko.

Na pozadí de facto bežiacej kampane pred parlamentnými voľbami sa podľa neho už pripravujú aj kandidáti do budúcoročných volieb hlavy štátu. Prezidentka podľa neho bude musieť zvážiť svoje šance, ako aj možnosti potenciálnych súperov, a potom sa rozhodnúť, či bude opätovne kandidovať. "Isté je, že to, čo sa deje dnes, sa odrazí aj vo voľbách hlavy štátu," upozornil Hrabko.

Aktivita Fica je podľa neho výzvou aj pre mimoparlamentný Hlas-SD, ktorý aktuálne vedie v prieskumoch preferencií politických strán. "Zdá sa, že je iba otázkou času, kedy Robert Fico predbehne Petra Pellegriniho, ak líder Hlasu-SD ostane taký pasívny, aký je," tvrdí.

Na margo hľadania spôsobu, ako darovať slovenské migy Ukrajine, Hrabko povedal, že asi najschodnejšie riešenie je naozaj to, keď zodpovednosť prevezme na seba rozhodnutím vláda. Ak si bude prezidentka alebo skupina poslancov myslieť, že takéto rozhodnutie je mimo rámca ústavy, môžu sa následne obrátiť s podnetom na Ústavný súd SR. Vzhľadom na medializované informácie o vysokej kompenzácii, ktorú môže Slovenská republika za tento krok dostať, je však podľa neho otázne, či máme naďalej hovoriť o darovaní lietadiel alebo o obchode s nimi.

(tasr)

Minúta  |  

Ruská ofenzíva v oblasti Vuhledaru sa spomalila, tvrdí britský rezort obrany

Ruská ofenzíva v oblasti východoukrajinského mesta Vuhledar zrejme stratila dynamiku, uviedlo vo štvrtok britské ministerstvo obrany v pravidelnom spravodajskom súhrne odvolávajúcom sa na najnovšie poznatky britských tajných služieb. Informuje o tom agentúra DPA.

Ofenzíva na Vuhledar je jedným zo série neúspešných ruských útokov za uplynulé tri mesiace, ktorá si vyžiadala značné straty, tvrdí rezort obrany v Londýne.

Neúspech ruských jednotiek bol čiastočne spôsobené úspešným nasadením delostreleckých systémov RAAM (Remote Anti-Armor Mine System) ukrajinskou stranou, ktoré dokážu ničiť obrnené bojové vozidlá až do vzdialenosti 17 kilometrov.

(tasr)

Minúta  |  

ÚRSO: Slovenským domácnostiam hrozia vysoké ceny energií aj v budúcom roku

Slovenským domácnostiam a ďalším zraniteľným odberateľom hrozia drahé energie aj v budúcom roku. Úrad pre reguláciu sieťových odvetví (ÚRSO) upozorňuje, že napriek značnému poklesu trhových cien elektriny a zemného plynu v ostatných mesiacoch sú totiž súčasné trhové ceny energií naďalej oveľa vyššie ako platné ceny za dodávku elektriny a plynu pre domácnosti a mnohých zraniteľných odberateľov mimo domácností.

Napríklad, úroveň trhových cien ročných forwardov elektriny na rok 2024 sa pohybuje v rozmedzí približne 140 až 190 eur za megawatthodinu za ostatný mesiac. To je približne 2,5- až trojnásobok súčasnej ceny elektriny, komodity (61,20 eura za megawatthodinu), ktorá bola sprístupnená domácnostiam na základe všeobecno-hospodárskeho záujmu schváleného vládou SR pre rok 2023.

„V prípade plynu, vládou SR zastropovaná cena za dodávku plynu pre domácnosti a vybrané skupiny zraniteľných odberateľov je približne o polovicu nižšia ako úroveň trhových cien ročných forwardov zemného plynu na rok 2024 za posledný mesiac, približne 50 až 60 eur za megawatthodinu,“ dodal hovorca ÚRSO Radoslav Igaz.

„Z pohľadu úradu preto odporúčame, čo najskôr ustanoviť právne-záväzným spôsobom pravidlá mimoriadnych opatrení vlády SR na budúci rok, ako napríklad podmienky sprístupnenia zlacnenej elektriny z memoranda so Slovenskými elektrárňami cieľovým skupinám odberateľov aj pre rok 2024,“ uviedol predseda ÚRSO Andrej Juris.

Ak zlacnená elektrina z memoranda bude sprístupnená neskôr ako dodávatelia nakúpia elektrinu pre svojich zraniteľných odberateľov za trhové ceny, hrozí podľa jeho slov riziko vysokých kompenzácií zo strany štátu pri súčasných úrovniach trhových cien elektriny.

Úrad zároveň upozorňuje, že trhové ceny energií sú naďalej veľmi volatilné a nepredvídateľné.

(sita)

Minúta  |  

V budove FSB v Rostove nad Donom vypukol požiar

Požiar vypukol vo štvrtok v budove pohraničného oddelenia ruskej Federálnej bezpečnostnej služby (FSB) v meste Rostov nad Donom, informovali ruské agentúry TASS i RIA, referuje britský denník The Guardian.

Niektoré zdroje uviedli, že svedkovia počuli pred vypuknutím požiaru na mieste jednu alebo viacero explózií. Na internete kolujú videozáznamy, na ktorých vidieť stúpajúci dym. O výbuchoch s odvolaním sa na svedkov informoval aj internetový spravodajský kanál NEXTA.

Rostov nad Donom sa nachádza približne 30 kilometrov od Azovského mora a sto kilometrov od ukrajinskej hranice.

(tasr)

Minúta  |  

Uviazli snežným skútrom, dievča spadlo do vody. V Slovenskom raji v noci zachraňovali lotyšskú rodinu

Štvorčlenná rodina z Lotyšska bola na výlete v turistickej oblasti Slovenského raja, ale zastihla ich noc a maloleté dievča navyše spadlo do vody. Po tiesňovom volaní zasahovala Horská záchranná služba.

"V nočných hodinách boli požiadaní záchranári HZS zo Slovenského raja o pomoc prostredníctvom linky tiesňového volania „112“ štvorčlennou rodinou z Lotyšska," píšu horskí záchranári na svojom webe.

HZS spresnila, že rodina prešla roklinu Veľký Sokol, kde maloleté dievča spadlo do vody. "V nepriaznivých poveternostných podmienkach následne uviazli na Glackej ceste. Deti, keďže boli premočené a unavené, nedokázali ďalej samostatne pokračovať," opisuje situáciu HZS.

Záchranári doplnili, že postupovali k miestu, kde lotyšská rodina uviazla snežným skútrom a po zateplení osôb ich všetky transportovali do bezpečia.

(krk)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.