Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Rusko by mohlo prevziať závod Toyoty v Petrohrade

Závod japonskej automobilky Toyota v Petrohrade by sa mohol previesť na ruský Štátny inštitút pre výskum a vývoj automobilov a motorov (NAMI). Uviedol to vo štvrtok ruský minister priemyslu a obchodu Denis Manturov. Informovala o tom agentúra Reuters, ktorá sa odvolala na údaje ruskej agentúry TASS.

Ak sa slová Manturova potvrdia, NAMI prevezme aktíva už tretej automobilky, ktorá pôsobila v Rusku a v dôsledku vojny na Ukrajine sa rozhodla ruský trh opustiť. "Uvažujeme o transfere ruských aktív spoločnosti Toyota na inštitút NAMI," citovala TASS Manturova na okraj ekonomického kongresu.

Pre NAMI by to boli ďalšie ruské aktíva patriace pôvodne zahraničným automobilkám. V máji automobilka Renault previedla na NAMI svoj takmer 68-percentný podiel vo firme AvtoVAZ a v októbri prevzal inštitút za jedno euro pod svoju kontrolu závod Nissanu.

(tasr)

Minúta  |  

Duda: Poľsko pošle Ukrajine v najbližších dňoch štyri stíhačky MiG-29

Poľsko v najbližších dňoch pošle Ukrajine štyri bojové lietadlá MiG-29, ktoré doteraz slúžili vzdušnej obrane Poľska. Vo štvrtok to povedal poľský prezident Andrzej Duda po stretnutí s českým prezidentom Petrom Pavlom, informuje spravodajkyňa TASR.

"Môžeme povedať, že skutočne teraz posielame migy na Ukrajinu," potvrdil poľský prezident. Dodal, že aktuálne ich má Poľsko k dispozícii desať.

"V najbližších dňoch, ak si dobre pamätám, dáme Ukrajine štyri lietadlá. Budú plne funkčné, ostatné sú v servise a budú sa postupne odovzdávať," spresnil postup Duda.

Zdôraznil, že bojové lietadlá doteraz aktívne pôsobili v poľskej vzdušnej obrane. "Sú to tie migy, ktoré sme na začiatku 90. rokov prevzali po armáde Nemeckej demokratickej republiky. A tieto migy sú stále funkčné," dodal s tým, že to však budú zrejme posledné roky ich fungovania vzhľadom na technické možnosti.

Poľsko chce v najbližších mesiacoch a rokoch kompletne obnoviť zloženie svojich vzdušných síl. Prvú dodávku nových lietadiel FA-50 z Južnej Kórey očakáva v tomto roku. Armáde neskôr pribudnú aj objednané americké stíhačky F-35.

(tasr)

Minúta  |  

Macronovu dôchodkovú reformu schválil Senát, výsledok v druhej komore je neistý

Senát, horná komora francúzskeho parlamentu, schválil vo štvrtok dopoludnia kompromisný návrh reformy dôchodkového systému, ktorú presadzuje prezident Emmanuel Macron. O návrhu bude popoludní hlasovať aj dolná komora parlamentu, Národné zhromaždenie, kde je však výsledok hlasovania neistý, informuje agentúra AFP.

Návrh reformy, v rámci ktorej by sa vek odchodu do dôchodku zvýšil na 64 rokov, podporilo 193 senátorov, 114 bolo proti. Výsledok konečného hlasovania v dolnej komore bude podľa pozorovateľov zrejme veľmi tesný, keďže vláda prezidenta Macrona tam nemá absolútnu väčšinu.

Dohodu o kompromisnom návrhu reformy, ktorá vyvolala vo Francúzsku už niekoľko vĺn masových protestov a štrajkov, dosiahli v stredu členovia výboru zloženého zo siedmich poslancov a siedmich senátorov.

Pri hlasovaní v Senáte podporili reformu aj zástupcovia pravice a centristi. V Národnom zhromaždení budú kľúčové hlasy konzervatívnych Republikánov (LR), ktorí sú však v názore na dôchodkovú reformu rozdelení.

Zdroj blízky Macronovi pre agentúru AFP uviedol, že snahy o zaistenie dostatočnej podpory v Národnom zhromaždení pokračovali ešte aj vo štvrtok dopoludnia.

Ak by vláda v Národnom zhromaždení nemala pri hlasovaní o návrhu zaručenú absolútnu väčšinu, mohla by sa odhodlať k použitiu článku ústavy, ktorý umožňuje prijať zákon bez poslaneckého hlasovania. V takomto prípade by sa však vystavila riziku, že bude iniciované hlasovanie na vyslovenie nedôvery kabinetu a ďalej sa vystupňuje napätie v spoločnosti. Macron by eventuálne mohol pristúpiť aj k rozpusteniu parlamentu, uvádza AFP.

V stredu sa vo Francúzsku konal v poradí už ôsmy deň mobilizácie proti zmenám dôchodkovom systéme. Podľa odborárov sa do protestov a zhromaždení sa v celom Francúzsku zapojilo 1,7 milióna ľudí, podľa ministerstva vnútra ich bolo len okolo 480-tisíc.

Minúta  |  

Ministerka financií USA: Americký bankový systém zostáva "zdravý"

Americký bankový systém "zostáva zdravý" napriek obavám trhu z kolapsu Silicon Valley Bank (SVB) a Signature Bank. Ministerka financií Janet Yellenová sa to podľa pripravovaných poznámok chystá povedať vo štvrtok členom Kongresu. Informovala o tom agentúra AFP.

Kolapsy dvoch regionálnych bánk v USA krátko po sebe patria medzi najväčšie zlyhania v tomto sektore od finančnej krízy v roku 2008. A podnietili americké úrady, aby rýchlo zakročili a ochránili vklady klientov bánk.

Americký Federálny rezervný systém (Fed) pre obavy zo "šírenia nákazy" oznámil, že bankám sprístupní dodatočné finančné prostriedky, ktoré im pomôžu uspokojiť potreby vkladateľov, čo zahŕňa aj výbery.

Yellenová vo svojich poznámkach, ktoré boli zverejnené pred jej štvrtkovým vystúpením vo finančnom výbore Senátu, označila kroky vlády za "rozhodné a rázne“. Podľa nej demonštrujú odhodlanie úradov zabezpečiť, aby vklady zostali v bezpečí.

"Môžem ubezpečiť členov výboru, že náš bankový systém zostáva zdravý a že Američania môžu mať istotu, že ich vklady budú tam, keď ich budú potrebovať," povedala pred vypočutím, ktoré sa bude týkať najnovších návrhov rozpočtu prezidenta Joea Bidena.

Silicon Valley Bank, 16. najväčšia banka v krajine podľa aktív a kľúčový poskytovateľ pôžičiek pre startupy v celých Spojených štátoch od 80. rokov minulého storočia, skolabovala po náhlom výbere vkladov, čo prinútilo regulačné úrady, aby nad bankou v piatok (10. 3.) prevzali kontrolu.

https://standard.sk/332560/problemy-bank-nahravaju-alternativam-rastie-zlato-no-najma-kryptomeny/

V nedeľu (12. 3.) ministerstvo financií, Fed a Federálny úrad na ochranu vkladov (FDIC) prijali opatrenia, aby zabezpečili klientom SVB prístup ku svojim vkladom. Fed zároveň zaviedol nový úverový nástroj pre banky v snahe zabrániť, aby sa opakoval rýchly kolaps, ako to bolo v prípade SVB.

No kým sa prezident Biden začiatkom tohto týždňa snažil uistiť Američanov, že finančný systém je bezpečný, objavili sa známky tlaku na iných amerických veriteľov.

V Európe zase vyvolali v stredu (15. 3.) poplach problémy švajčiarskej banky Credit Suisse. Tie spôsobili prudký pokles akciových trhov, kým Švajčiarska národná banka nezasiahla a ubezpečila investorov, že poskytne Credit Suisse likviditu.

(tasr)

Minúta  |  

USA zverejnili video z incidentu medzi ruskou stíhačkou, ktorá na americký dron vypustila palivo

Veliteľstvo ozbrojených síl Spojených štátov v Európe vo štvrtok zverejnilo obrazový záznam z utorkového incidentu medzi ruskou stíhačkou a americkým prieskumným dronom nad Čiernym morom. Celá udalosť podľa televízie CNN trvala viac než polhodinu, zverejnený záznam z nej ukazuje kľúčové okamihy vrátane vypúšťania paliva z ruského lietadla na dron. Záznam je dostupný na videu v článku.

Na zázname z kamery namontovanej na drone MQ-9 Reaper vidno ruské bojové lietadlo Su-27, ktoré krátko pred priblížením sa k americkému stroju začne vypúšťať palivo. Preletí ponad dron a v ďalšom zábere sa opäť približuje, znova vypúšťajúc palivo. V okamihu, keď stíhačka prelietava nad dronom, sa obraz naruší. Vtedy zjavne došlo ku kontaktu oboch strojov, keďže nasledujúci záber ukazuje pokrivenú vrtuľu drona.

https://www.youtube.com/watch?v=LqsSYp-51Hs

Americké ozbrojené sily po kolízii nasmerovali dron do mora. Medzitým z neho údajne vymazali citlivý softvér. Rusko kontakt jeho stíhačky s dronom doteraz popieralo.

Hovorca americkej Rady pre národnú bezpečnosť John Kirby v stredu uviedol, že americkým silám sa dron nepodarilo vyloviť a možno sa to ani nikdy nepodarí.

Rusko avizovalo, že vrak dronu sa pokúsi z mora vytiahnuť. Podľa CNN sa na mieste pádu bezpilotného lietadla neskôr nachádzali ruské jednotky.

(tasr)

Minúta  |  

Nemecko chce posilniť boj proti nelegálnej migrácii a pristúpiť k deportáciam, vyhlásil Scholz

Nemecký kancelár Olaf Scholz vo štvrtok vyhlásil, že Nemecko musí proti nelegálnej migrácii zasahovať ostrejšie a deportovať tých, ktorí sa v krajine nachádzajú nezákonne. Krajina však bude naďalej ochraňovať Ukrajincov, ktorí zo svojej vlasti utekajú pred vojnou. Informuje o tom agentúra AP.

"Chceme obmedziť nelegálnu migráciu," poznamenal Scholz. "Chceme, aby sa menej ľudí vydávalo do rúk pašerákom a na život ohrozujúce únikové cesty," zdôraznil.

"Našou zodpovednosťou v tejto hroznej agresívnej vojne je samozrejme aj poskytovanie ochrany pre ukrajinských občanov v Európskej únii," povedal Scholz v prejave v Spolkovom sneme. "Všetky úrovne vlády – najmä mestá, okresy a samosprávy – už vyše roka odvádzajú skvelú prácu," dodal v tejto súvislosti.

V Nemecku našlo útočisko od vypuknutia ruskej invázie vyše milión utečencov z Ukrajiny. Okrem toho vlani v krajine požiadalo o azyl viac než 200-tisíc migrantov zo Sýrie, Afganistanu či Turecka.

Lokálne úrady v Nemecku už mesiace upozorňujú spolkovú vládu, že im chýbajú kapacity na ubytovanie utečencov a žiadajú pomoc aj čo sa týka vzdelávania a finančnej podpory. AP konštatuje, že zatiaľ čo Nemci prijali Ukrajincov vo všeobecnosti vrúcne, uchádzači o azyl z Blízkeho východu či Afriky sa stretávajú s horšími reakciami. Vlani došlo napríklad k opätovnému zvýšeniu počtu útokov na azylové centrá.

Nemecko, ktoré je v Európe jednou z najpopulárnejších destinácií pre nelegálnych migrantov, apeluje na spravodlivejší spôsob ich prerozdeľovania. Scholz zdôraznil, že jeho krajina musí zrýchliť deportácie nelegálnych migrantov, ktorých žiadosť o azyl bola zamietnutá. "Tí, ktorí nemajú právo na pobyt v Nemecku, sa musia rýchlo vrátiť do svojej domovskej krajiny," povedal s tým, že to zatiaľ nefunguje dostatočne dobre.

AP pripomína, že koncom minulého roka bolo v Nemecku v azylovom konaní zhruba 240-tisíc ľudí, pričom približne 168-tisíc osobám bola žiadosť zamietnutá a mali krajinu opustiť, uvádza skupina Mediendienst Integration. V roku 2022 bolo však napokon deportovaných len 12 945 osôb.

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.