Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Slováci sú zvyčajne zadlžení nad 10-tisíc eur, vyplynulo z prieskumu

Obyvatelia východnej Európy sa zadlžujú, aby zvládali hradiť životné náklady, pričom stúpajúca miera inflácie a energetická kríza viedli k zvýšeniu vnímania cien až u 53 percent Európanov. Týka sa to aj Slovákov, ktorí sú zvyčajne zadlžení sumou prevyšujúcou 10-tisíc eur. Vyplýva to zo záverov spotrebiteľskej štúdie spoločnosti EOS, do ktorej sa zapojilo 7 700 Európanov, vrátane obyvateľov Slovenska.

Približne každý piaty Východoeurópan si za posledných šesť mesiacov zobral nové úvery. Motívmi boli v 49 percentách prípadov inflácia a v 27 percentách zvýšené náklady na energie, vyplýva zo štúdie "Európania vo finančných problémoch?".

Vysoká inflácia a prudko rastúce náklady na energie vedú k finančným obavám takmer u 73 percent opýtaných spotrebiteľov. V Rumunsku a Maďarsku (po 30 percent), ako aj v Srbsku (28 percent) sa nové úvery čerpali častejšie, ako je európsky priemer. Obyvatelia západnej Európy sa častejšie zadlžovali pre dovolenky (18 percent), najčastejšie si však brali úvery na kúrenie a elektrinu (28 percent). Obavy z nezamestnanosti trápia najmä ľudí vo veku 18 až 34 rokov.

"Najmä v časoch krízy sa dlhom často nedá vyhnúť. Dokážu preklenúť krátkodobý nedostatok a dokonca zachrániť existenciu. Ako jednej z popredných spoločností na vymáhanie pohľadávok v Európe je pre nás dôležité poskytnúť spotrebiteľom férovú podporu pri splácaní ich dlhov, čo pomáha nielen im osobne, ale aj ekonomike, do ktorej sa peniaze vracajú," uzatvoril generálny riaditeľ skupiny EOS Marwin Ramcke.

Spotrebiteľský prieskum "Európania vo finančných problémoch?" sa uskutočnil medzi 3. až 9. februárom 2023. Išlo o prieskum medzi 7 700 spotrebiteľmi v trinástich európskych krajinách formou online dotazníka. Pozornosť sa sústredila na otázku, ako posledných šesť mesiacov ovplyvnilo vlastné správanie vlastnú finančnú situáciu.

(tasr)

Minúta  |  

Prezidentka vymenovala nových generálov, zdôraznila význam armády v aktuálnom dianí

Prezidentka SR Zuzana Čaputová vo štvrtok povýšila Róberta Kleštinca a Martina Michalku do funkcie generálmajora. Vymenovala tiež štyroch nových generálov, a to Mareka Banasa, Jaroslava Kráma, Jozefa Ševčíka a Róberta Kecsöa. V príhovore zdôraznila význam Ozbrojených síl (OS) SR vzhľadom na aktuálne dianie v susednej Ukrajine.

"Keď priame ohrozenie krajiny a jej bezpečnosti nemusí byť len hypotetickým nebezpečenstvom, ale môže sa stať zo dňa na deň realitou," povedala.

"Naši občania v tejto situácii potrebujú mať istotu, že sa ich bezpečnosť opiera o profesionálnu, odborne spôsobilú, dobre vycvičenú a na vysokej úrovni technicky vybavenú armádu. Oddnes, páni generáli, budete s ešte väčšou zodpovednosťou pristupovať aj vy," uviedla hlava štátu.

Povýšenia a menovania do generálskych hodností sú podľa nej osvedčením ich schopností a ocenením ich doteraz vynaloženého úsilia. "Počas doterajšieho pôsobenia už nespočetnekrát mali možnosť preukázať odvahu, rozhodnosť a odborné schopnosti. No predovšetkým preukázali to, čo je pre skutočného profesionálneho vojaka najdôležitejšie – oddanosť svojej krajine a jej spojencom," skonštatovala Čaputová.

(tasr)

Minúta  |  

Rusko by mohlo prevziať závod Toyoty v Petrohrade

Závod japonskej automobilky Toyota v Petrohrade by sa mohol previesť na ruský Štátny inštitút pre výskum a vývoj automobilov a motorov (NAMI). Uviedol to vo štvrtok ruský minister priemyslu a obchodu Denis Manturov. Informovala o tom agentúra Reuters, ktorá sa odvolala na údaje ruskej agentúry TASS.

Ak sa slová Manturova potvrdia, NAMI prevezme aktíva už tretej automobilky, ktorá pôsobila v Rusku a v dôsledku vojny na Ukrajine sa rozhodla ruský trh opustiť. "Uvažujeme o transfere ruských aktív spoločnosti Toyota na inštitút NAMI," citovala TASS Manturova na okraj ekonomického kongresu.

Pre NAMI by to boli ďalšie ruské aktíva patriace pôvodne zahraničným automobilkám. V máji automobilka Renault previedla na NAMI svoj takmer 68-percentný podiel vo firme AvtoVAZ a v októbri prevzal inštitút za jedno euro pod svoju kontrolu závod Nissanu.

(tasr)

Minúta  |  

Duda: Poľsko pošle Ukrajine v najbližších dňoch štyri stíhačky MiG-29

Poľsko v najbližších dňoch pošle Ukrajine štyri bojové lietadlá MiG-29, ktoré doteraz slúžili vzdušnej obrane Poľska. Vo štvrtok to povedal poľský prezident Andrzej Duda po stretnutí s českým prezidentom Petrom Pavlom, informuje spravodajkyňa TASR.

"Môžeme povedať, že skutočne teraz posielame migy na Ukrajinu," potvrdil poľský prezident. Dodal, že aktuálne ich má Poľsko k dispozícii desať.

"V najbližších dňoch, ak si dobre pamätám, dáme Ukrajine štyri lietadlá. Budú plne funkčné, ostatné sú v servise a budú sa postupne odovzdávať," spresnil postup Duda.

Zdôraznil, že bojové lietadlá doteraz aktívne pôsobili v poľskej vzdušnej obrane. "Sú to tie migy, ktoré sme na začiatku 90. rokov prevzali po armáde Nemeckej demokratickej republiky. A tieto migy sú stále funkčné," dodal s tým, že to však budú zrejme posledné roky ich fungovania vzhľadom na technické možnosti.

Poľsko chce v najbližších mesiacoch a rokoch kompletne obnoviť zloženie svojich vzdušných síl. Prvú dodávku nových lietadiel FA-50 z Južnej Kórey očakáva v tomto roku. Armáde neskôr pribudnú aj objednané americké stíhačky F-35.

(tasr)

Minúta  |  

Macronovu dôchodkovú reformu schválil Senát, výsledok v druhej komore je neistý

Senát, horná komora francúzskeho parlamentu, schválil vo štvrtok dopoludnia kompromisný návrh reformy dôchodkového systému, ktorú presadzuje prezident Emmanuel Macron. O návrhu bude popoludní hlasovať aj dolná komora parlamentu, Národné zhromaždenie, kde je však výsledok hlasovania neistý, informuje agentúra AFP.

Návrh reformy, v rámci ktorej by sa vek odchodu do dôchodku zvýšil na 64 rokov, podporilo 193 senátorov, 114 bolo proti. Výsledok konečného hlasovania v dolnej komore bude podľa pozorovateľov zrejme veľmi tesný, keďže vláda prezidenta Macrona tam nemá absolútnu väčšinu.

Dohodu o kompromisnom návrhu reformy, ktorá vyvolala vo Francúzsku už niekoľko vĺn masových protestov a štrajkov, dosiahli v stredu členovia výboru zloženého zo siedmich poslancov a siedmich senátorov.

Pri hlasovaní v Senáte podporili reformu aj zástupcovia pravice a centristi. V Národnom zhromaždení budú kľúčové hlasy konzervatívnych Republikánov (LR), ktorí sú však v názore na dôchodkovú reformu rozdelení.

Zdroj blízky Macronovi pre agentúru AFP uviedol, že snahy o zaistenie dostatočnej podpory v Národnom zhromaždení pokračovali ešte aj vo štvrtok dopoludnia.

Ak by vláda v Národnom zhromaždení nemala pri hlasovaní o návrhu zaručenú absolútnu väčšinu, mohla by sa odhodlať k použitiu článku ústavy, ktorý umožňuje prijať zákon bez poslaneckého hlasovania. V takomto prípade by sa však vystavila riziku, že bude iniciované hlasovanie na vyslovenie nedôvery kabinetu a ďalej sa vystupňuje napätie v spoločnosti. Macron by eventuálne mohol pristúpiť aj k rozpusteniu parlamentu, uvádza AFP.

V stredu sa vo Francúzsku konal v poradí už ôsmy deň mobilizácie proti zmenám dôchodkovom systéme. Podľa odborárov sa do protestov a zhromaždení sa v celom Francúzsku zapojilo 1,7 milióna ľudí, podľa ministerstva vnútra ich bolo len okolo 480-tisíc.

Minúta  |  

Ministerka financií USA: Americký bankový systém zostáva "zdravý"

Americký bankový systém "zostáva zdravý" napriek obavám trhu z kolapsu Silicon Valley Bank (SVB) a Signature Bank. Ministerka financií Janet Yellenová sa to podľa pripravovaných poznámok chystá povedať vo štvrtok členom Kongresu. Informovala o tom agentúra AFP.

Kolapsy dvoch regionálnych bánk v USA krátko po sebe patria medzi najväčšie zlyhania v tomto sektore od finančnej krízy v roku 2008. A podnietili americké úrady, aby rýchlo zakročili a ochránili vklady klientov bánk.

Americký Federálny rezervný systém (Fed) pre obavy zo "šírenia nákazy" oznámil, že bankám sprístupní dodatočné finančné prostriedky, ktoré im pomôžu uspokojiť potreby vkladateľov, čo zahŕňa aj výbery.

Yellenová vo svojich poznámkach, ktoré boli zverejnené pred jej štvrtkovým vystúpením vo finančnom výbore Senátu, označila kroky vlády za "rozhodné a rázne“. Podľa nej demonštrujú odhodlanie úradov zabezpečiť, aby vklady zostali v bezpečí.

"Môžem ubezpečiť členov výboru, že náš bankový systém zostáva zdravý a že Američania môžu mať istotu, že ich vklady budú tam, keď ich budú potrebovať," povedala pred vypočutím, ktoré sa bude týkať najnovších návrhov rozpočtu prezidenta Joea Bidena.

Silicon Valley Bank, 16. najväčšia banka v krajine podľa aktív a kľúčový poskytovateľ pôžičiek pre startupy v celých Spojených štátoch od 80. rokov minulého storočia, skolabovala po náhlom výbere vkladov, čo prinútilo regulačné úrady, aby nad bankou v piatok (10. 3.) prevzali kontrolu.

https://standard.sk/332560/problemy-bank-nahravaju-alternativam-rastie-zlato-no-najma-kryptomeny/

V nedeľu (12. 3.) ministerstvo financií, Fed a Federálny úrad na ochranu vkladov (FDIC) prijali opatrenia, aby zabezpečili klientom SVB prístup ku svojim vkladom. Fed zároveň zaviedol nový úverový nástroj pre banky v snahe zabrániť, aby sa opakoval rýchly kolaps, ako to bolo v prípade SVB.

No kým sa prezident Biden začiatkom tohto týždňa snažil uistiť Američanov, že finančný systém je bezpečný, objavili sa známky tlaku na iných amerických veriteľov.

V Európe zase vyvolali v stredu (15. 3.) poplach problémy švajčiarskej banky Credit Suisse. Tie spôsobili prudký pokles akciových trhov, kým Švajčiarska národná banka nezasiahla a ubezpečila investorov, že poskytne Credit Suisse likviditu.

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.