Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Kremeľ tvrdí, že Rusko nepredstavuje pre Fínsko žiadnu hrozbu

Kremeľ vo štvrtok vyhlásil, že Rusko nepredstavuje pre Fínsko žiadnu hrozbu. Stalo sa tak krátko pred návštevou fínskeho prezidenta v Turecku, ktoré má podľa očakávaní dať zelenú členstvo Fínska v NATO. Informuje o tom správa agentúry AFP.

"Opakovane sme vyjadrili poľutovanie nad rozhodnutím Fínska a Švédska požiadať o členstvo v NATO a tiež sme zdôrazňovali, že Rusko pre tieto krajiny nepredstavuje nijakú hrozbu," povedal hovorca Kremľa Dmitrij Peskov.

Zároveň tvrdil, že s Fínskom ani Švédskom Rusko nemá žiadne spory a tieto severské krajiny Ruskú federáciu tiež nijakým spôsobom neohrozujú.

Fínsko a Švédsko požiadali o vstup do NATO už vlani, no ich žiadosti nateraz blokovalo Turecko. Tvrdí, že obe tieto krajiny sú útočiskom pre skupiny, ktoré Ankara považuje za teroristické.

Ankara dáva jasne najavo, že voči vstupu Švédska do NATO má väčšie výhrady ako voči Fínsku. Švédsku žiadosť bude preto pravdepodobne posudzovať separátne.

Fínsky prezident Sauli Niinistö sa v piatok stretne v Istanbule s tamojším prezidentom Recepom Tayyipom Erdoganom, s ktorým bude rokovať o ratifikácii fínskeho vstupu do Aliancie.

Rusko vníma zväčšovanie NATO ako existenčnú hrozbu vlastnej bezpečnosti a plánom Ukrajiny, ktorá by sa k Aliancii tiež chcela pripojiť, obhajuje tamojšiu vojenskú inváziu.

(tasr)

Minúta  |  

Arménsko sa obáva genocídy v Náhornom Karabachu. Požiada o pomoc OSN

Arménsko vo štvrtok uviedlo, že požiada medzinárodné spoločenstvo o pomoc v záujme zamedzenia genocíde v spornom regióne Náhorný Karabach. Informuje o tom agentúra AFP.

Arménsko a Azerbajdžan viedli o Náhorný Karabach od 90. rokov dve vojny. Po rozpade Sovietskeho zväzu sa etnickí arménski separatisti v Karabachu odštiepili od Azerbajdžanu.

Druhá karabašská vojna – z jesene 2020 – si vyžiadala približne 6 500 obetí, kým boje neukončilo prímerie vyrokované Ruskom, v dôsledku ktorého prišlo Arménsko o rozsiahle územia. Snahy medzinárodného spoločenstva o trvalé mierové urovnanie tohto konfliktu zatiaľ neboli úspešné. Konflikt si dovedna vyžiadal už približne 30-tisíc obetí na životoch.

Medzi oboma znepriatelenými krajinami opäť narastá napätie pre azerbajdžanskú blokádu Lačinského koridoru. Ide o jedinú cestu, ktorá spája Arménsko s Náhorným Karabachom.

"Politicko-vojenské vedenie Azerbajdžanu pripravuje etnickú čistku, genocídu v Karabachu," povedal arménsky premiér Nikol Pašinjan na zasadaní vlády v Jerevane.

Ruské mierové jednotky sú garantmi bezpečnosti obyvateľov Karabachu a ak ju nedokážu zaistiť, musia sa obrátiť na Bezpečnostnú radu OSN, aby zabránili genocíde," dodal Pašinjan s odvolaním sa na ruské sily pôsobiace v regióne.

Arménsky premiér ďalej uviedol, že ministerstvu zahraničných vecí v Jerevane nariadil v rámci OSN aktivovať "medzinárodný mechanizmus na zabránenie genocíde".

Pašinjan ďalej povedal, že jeho krajina bude iniciovať aj rokovania s vysokým komisárom OSN pre utečencov o návrate Arménov na Azerbajdžanom ovládané územia v Karabachu a do okolitých oblastí.

(tasr)

Minúta  |  

Slováci sú zvyčajne zadlžení nad 10-tisíc eur, vyplynulo z prieskumu

Obyvatelia východnej Európy sa zadlžujú, aby zvládali hradiť životné náklady, pričom stúpajúca miera inflácie a energetická kríza viedli k zvýšeniu vnímania cien až u 53 percent Európanov. Týka sa to aj Slovákov, ktorí sú zvyčajne zadlžení sumou prevyšujúcou 10-tisíc eur. Vyplýva to zo záverov spotrebiteľskej štúdie spoločnosti EOS, do ktorej sa zapojilo 7 700 Európanov, vrátane obyvateľov Slovenska.

Približne každý piaty Východoeurópan si za posledných šesť mesiacov zobral nové úvery. Motívmi boli v 49 percentách prípadov inflácia a v 27 percentách zvýšené náklady na energie, vyplýva zo štúdie "Európania vo finančných problémoch?".

Vysoká inflácia a prudko rastúce náklady na energie vedú k finančným obavám takmer u 73 percent opýtaných spotrebiteľov. V Rumunsku a Maďarsku (po 30 percent), ako aj v Srbsku (28 percent) sa nové úvery čerpali častejšie, ako je európsky priemer. Obyvatelia západnej Európy sa častejšie zadlžovali pre dovolenky (18 percent), najčastejšie si však brali úvery na kúrenie a elektrinu (28 percent). Obavy z nezamestnanosti trápia najmä ľudí vo veku 18 až 34 rokov.

"Najmä v časoch krízy sa dlhom často nedá vyhnúť. Dokážu preklenúť krátkodobý nedostatok a dokonca zachrániť existenciu. Ako jednej z popredných spoločností na vymáhanie pohľadávok v Európe je pre nás dôležité poskytnúť spotrebiteľom férovú podporu pri splácaní ich dlhov, čo pomáha nielen im osobne, ale aj ekonomike, do ktorej sa peniaze vracajú," uzatvoril generálny riaditeľ skupiny EOS Marwin Ramcke.

Spotrebiteľský prieskum "Európania vo finančných problémoch?" sa uskutočnil medzi 3. až 9. februárom 2023. Išlo o prieskum medzi 7 700 spotrebiteľmi v trinástich európskych krajinách formou online dotazníka. Pozornosť sa sústredila na otázku, ako posledných šesť mesiacov ovplyvnilo vlastné správanie vlastnú finančnú situáciu.

(tasr)

Minúta  |  

Prezidentka vymenovala nových generálov, zdôraznila význam armády v aktuálnom dianí

Prezidentka SR Zuzana Čaputová vo štvrtok povýšila Róberta Kleštinca a Martina Michalku do funkcie generálmajora. Vymenovala tiež štyroch nových generálov, a to Mareka Banasa, Jaroslava Kráma, Jozefa Ševčíka a Róberta Kecsöa. V príhovore zdôraznila význam Ozbrojených síl (OS) SR vzhľadom na aktuálne dianie v susednej Ukrajine.

"Keď priame ohrozenie krajiny a jej bezpečnosti nemusí byť len hypotetickým nebezpečenstvom, ale môže sa stať zo dňa na deň realitou," povedala.

"Naši občania v tejto situácii potrebujú mať istotu, že sa ich bezpečnosť opiera o profesionálnu, odborne spôsobilú, dobre vycvičenú a na vysokej úrovni technicky vybavenú armádu. Oddnes, páni generáli, budete s ešte väčšou zodpovednosťou pristupovať aj vy," uviedla hlava štátu.

Povýšenia a menovania do generálskych hodností sú podľa nej osvedčením ich schopností a ocenením ich doteraz vynaloženého úsilia. "Počas doterajšieho pôsobenia už nespočetnekrát mali možnosť preukázať odvahu, rozhodnosť a odborné schopnosti. No predovšetkým preukázali to, čo je pre skutočného profesionálneho vojaka najdôležitejšie – oddanosť svojej krajine a jej spojencom," skonštatovala Čaputová.

(tasr)

Minúta  |  

Rusko by mohlo prevziať závod Toyoty v Petrohrade

Závod japonskej automobilky Toyota v Petrohrade by sa mohol previesť na ruský Štátny inštitút pre výskum a vývoj automobilov a motorov (NAMI). Uviedol to vo štvrtok ruský minister priemyslu a obchodu Denis Manturov. Informovala o tom agentúra Reuters, ktorá sa odvolala na údaje ruskej agentúry TASS.

Ak sa slová Manturova potvrdia, NAMI prevezme aktíva už tretej automobilky, ktorá pôsobila v Rusku a v dôsledku vojny na Ukrajine sa rozhodla ruský trh opustiť. "Uvažujeme o transfere ruských aktív spoločnosti Toyota na inštitút NAMI," citovala TASS Manturova na okraj ekonomického kongresu.

Pre NAMI by to boli ďalšie ruské aktíva patriace pôvodne zahraničným automobilkám. V máji automobilka Renault previedla na NAMI svoj takmer 68-percentný podiel vo firme AvtoVAZ a v októbri prevzal inštitút za jedno euro pod svoju kontrolu závod Nissanu.

(tasr)

Minúta  |  

Duda: Poľsko pošle Ukrajine v najbližších dňoch štyri stíhačky MiG-29

Poľsko v najbližších dňoch pošle Ukrajine štyri bojové lietadlá MiG-29, ktoré doteraz slúžili vzdušnej obrane Poľska. Vo štvrtok to povedal poľský prezident Andrzej Duda po stretnutí s českým prezidentom Petrom Pavlom, informuje spravodajkyňa TASR.

"Môžeme povedať, že skutočne teraz posielame migy na Ukrajinu," potvrdil poľský prezident. Dodal, že aktuálne ich má Poľsko k dispozícii desať.

"V najbližších dňoch, ak si dobre pamätám, dáme Ukrajine štyri lietadlá. Budú plne funkčné, ostatné sú v servise a budú sa postupne odovzdávať," spresnil postup Duda.

Zdôraznil, že bojové lietadlá doteraz aktívne pôsobili v poľskej vzdušnej obrane. "Sú to tie migy, ktoré sme na začiatku 90. rokov prevzali po armáde Nemeckej demokratickej republiky. A tieto migy sú stále funkčné," dodal s tým, že to však budú zrejme posledné roky ich fungovania vzhľadom na technické možnosti.

Poľsko chce v najbližších mesiacoch a rokoch kompletne obnoviť zloženie svojich vzdušných síl. Prvú dodávku nových lietadiel FA-50 z Južnej Kórey očakáva v tomto roku. Armáde neskôr pribudnú aj objednané americké stíhačky F-35.

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.