Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Japonsko a Južná Kórea obnovujú vzťahy. Chcú naštartovať aj spoločnú komunikáciu s Čínou

Japonsko a Južná Kórea sa na štvrtkovom samite dohodli na obnovení pravidelných stretnutí ich lídrov a na podniknutí krokov s cieľom riešiť obchodné spory. Japonský premiér označil samit za veľký krok k obnove bezpečnostných a ekonomických vzťahov medzi oboma krajinami, ktoré sa snažia prekonať storočie ťažkej histórie.

Samit by mohol revidovať strategickú mapu severovýchodnej Ázie. Japonsko a Južná Kórea, ktoré sú spojencami USA, ale dlhodobo viedli spory o svoju históriu, sa teraz snažia vytvoriť jednotný front. Motorom tejto snahy sú spoločné obavy z nestability, ktorú vytvára Severná Kórea, ale aj obavy zo silnejšej Číny.

Japonský premiér Fumio Kišida a juhokórejský prezident Jun Sok-jol pri otvorení štvrtkového samitu spoločne zdôraznili dôležitosť zlepšenia vzťahov. Kišida na spoločnej tlačovej konferencii povedal, že obe krajiny sa dohodli na obnovení dialógu v oblasti obrany a na strategických rokovaniach a zároveň na opätovnom naštartovaní trilaterálnej komunikácie Japonska, Južnej Kórey a Číny.

(sita)

Minúta  |  

Orbán v Ankare: Európa trpí vojnovou psychózou, globálna väčšina však chce mier

Európa trpí vojnovou psychózou, kontinent sa zo dňa na deň ženie do vojny, vyhlásil vo štvrtok v súvislosti s vojnou na Ukrajine predseda maďarskej vlády Viktor Orbán na samite Turkickej rady v Ankare. S odvolaním sa na agentúru MTI o tom informuje spravodajca TASR v Budapešti.

Podľa Orbána je dôležité, aby v tejto situácii bolo počuť hlas mieru, a je tiež dôležité dať jasne najavo, že globálna väčšina chce mier. Maďarský premiér sa členom rady poďakoval, že "posilňujú hlas mieru".

Poďakoval sa aj tureckému prezidentovi Recepovi Tayyipovi Erdoganovi, ktorý zohral úspešnú úlohu v sprostredkovaní medzi bojujúcimi stranami a požiadal ho, aby vo svojom úsilí pokračoval aj v budúcnosti.

Hlavnou témou samitu Turkickej rady je riešenie situácie po februárovom turecko-sýrskom zemetrasení. Jeho zvolanie inicioval azerbajdžanský prezident Ilham Alijev. Členmi rady sú Azerbajdžan, Kazachstan, Kirgizsko, Turecko a Uzbekistan. Maďarsko má štatút pozorovateľa.

"Pre Maďarsko je najdôležitejšia záchrana ľudských životov, preto presadzujeme, aby čo najskôr bolo prímerie a aby sa čo najskôr začali mierové rokovania," dodal predseda maďarskej vlády.

(tasr)

Minúta  |  

ECB zvýšila úrokové sadzby o 50 bodov, depozitná sadzba je na 14-ročnom maxime

Európska centrálna banka (ECB) zvýšila vo štvrtok úrokové sadzby podľa pôvodných plánov o 50 bázických bodov. K výraznému posunu sadzieb nahor pristúpila napriek najnovším otrasom na finančných trhoch, v dôsledku ktorých niektorí analytici očakávali, že by tempo zvyšovania sadzieb mohla zmierniť.

Rozhodnutie ECB pôvodný postoj nemeniť znamená, že depozitná sadzba sa dostala na najvyššiu úroveň za viac než 14 rokov. TASR o tom informuje na základe správ agentúr Reuters, AFP a DPA.

Úroková sadzba hlavných refinančných operácií sa tak na základe rozhodnutia ECB zvyšuje z tri percentá na 3,50 percenta. Sadzba jednodňových refinančných operácií sa posúva na 3,75 percenta a depozitná sadzba na tri percentá. V prípade depozitnej sadzby je to najvyššia úroveň od konca roka 2008. Dôvodom je naďalej vysoká inflácia, ktorá inflačný cieľ banky na úrovni dve percentá bude podľa jej odhadov prekonávať aj v roku 2025.

Niektorí analytici a investori pritom ešte vo štvrtok ráno očakávali, že banka bude vzhľadom na súčasné otrasy na trhoch v dôsledku pádu bánk v USA a problémov Credit Suisse postupovať opatrnejšie. Mnohí počítali s rastom úrokových sadzieb iba o 25 bázických bodov.

Pre ECB je však naďalej kľúčová inflácia, ktorá je vyššia než počas predchádzajúcich kríz, aj keď banka svoju prognózu na roky 2023 a 2024 oproti predchádzajúcemu odhadu zmiernila. ECB odhaduje v tomto roku infláciu na 5,3 percenta, zatiaľ čo pôvodne počítala s mierou inflácie na úrovni 6,3 percenta. V roku 2024 by sa tempo rastu spotrebiteľských cien malo zmierniť na 2,9 percenta oproti 3,4-percentnej inflácii, s ktorou ECB počítala pôvodne.

Následne v roku 2025 by inflácia mala dosiahnuť 2,1 percenta. To znamená, že aj v roku 2025 bude ešte stále nad inflačným cieľom banky. Ako ECB dodala, tieto prognózy finalizovala ešte pred nástupom súčasných otrasov na finančných trhoch.

Čo sa týka terajších problémov v bankovom sektore, ECB uviedla, že finančný systém eurozóny je na tom najlepšie za posledné roky, čo platí tak pre kapitál, ako aj pre likviditu, aj oblasť ziskov. Napriek tomu však dodala, že "Rada guvernérov monitoruje súčasné napätie na trhu veľmi pozorne a v prípade potreby je pripravená reagovať s cieľom udržať cenovú a finančnú stabilitu v eurozóne".

(tasr)

Minúta  |  

V Líbyi zmizlo 2,5 tony prírodného uránu, uviedla Medzinárodná agentúra pre atómovú energiu

V Líbyi zmizlo asi 2,5 tony prírodného uránu. Vo štvrtok to oznámila Medzinárodná agentúra pre atómovú energiu (MAAE)

Prírodný urán sa nedá okamžite použiť na výrobu energie alebo bomby, pretože proces obohacovania si zvyčajne vyžaduje premenu kovu na plyn, ktorý sa neskôr roztočí v centrifúgach, aby sa dosiahli potrebné hodnoty. Každú tonu prírodného uránu, v prípade, že ju získa skupina s technologickými prostriedkami a zdrojmi, je však podľa odborníkov možné časom rafinovať na 5,6 kilogramu materiálu vhodného na výrobu zbraní. Preto je podľa odborníkov na nešírenie jadrových zbraní dôležité nájsť materiál.

Agentúra so sídlom vo Viedni vo vyhlásení uviedla, že jej generálny riaditeľ Rafael Mariano Grossi členské štáty o chýbajúcom uráne informoval v stredu. Veľa podrobností však MAAE vo vyhlásení neuvádza.

Inšpektori agentúry v utorok „zistili, že 10 sudov obsahujúcich približne 2,5 tony prírodného uránu vo forme koncentrátu uránovej rudy“ sa nenachádzalo na predtým deklarovanom mieste v Líbyi, uviedla MAAE s tým, že „vykoná ďalšie činnosti s cieľom objasniť okolnosti odstránenia jadrového materiálu a jeho súčasné umiestnenie“.

O upozornení MAAE na chýbajúci líbyjský urán ako prvá informovala agentúra Reuters, podľa ktorej MAAE členom povedala, že dostať sa na miesto, ktoré nie je pod kontrolou vlády, si vyžaduje „zložitú logistiku“.

(sita)

Minúta  |  

Kremeľ tvrdí, že Rusko nepredstavuje pre Fínsko žiadnu hrozbu

Kremeľ vo štvrtok vyhlásil, že Rusko nepredstavuje pre Fínsko žiadnu hrozbu. Stalo sa tak krátko pred návštevou fínskeho prezidenta v Turecku, ktoré má podľa očakávaní dať zelenú členstvo Fínska v NATO. Informuje o tom správa agentúry AFP.

"Opakovane sme vyjadrili poľutovanie nad rozhodnutím Fínska a Švédska požiadať o členstvo v NATO a tiež sme zdôrazňovali, že Rusko pre tieto krajiny nepredstavuje nijakú hrozbu," povedal hovorca Kremľa Dmitrij Peskov.

Zároveň tvrdil, že s Fínskom ani Švédskom Rusko nemá žiadne spory a tieto severské krajiny Ruskú federáciu tiež nijakým spôsobom neohrozujú.

Fínsko a Švédsko požiadali o vstup do NATO už vlani, no ich žiadosti nateraz blokovalo Turecko. Tvrdí, že obe tieto krajiny sú útočiskom pre skupiny, ktoré Ankara považuje za teroristické.

Ankara dáva jasne najavo, že voči vstupu Švédska do NATO má väčšie výhrady ako voči Fínsku. Švédsku žiadosť bude preto pravdepodobne posudzovať separátne.

Fínsky prezident Sauli Niinistö sa v piatok stretne v Istanbule s tamojším prezidentom Recepom Tayyipom Erdoganom, s ktorým bude rokovať o ratifikácii fínskeho vstupu do Aliancie.

Rusko vníma zväčšovanie NATO ako existenčnú hrozbu vlastnej bezpečnosti a plánom Ukrajiny, ktorá by sa k Aliancii tiež chcela pripojiť, obhajuje tamojšiu vojenskú inváziu.

(tasr)

Minúta  |  

Arménsko sa obáva genocídy v Náhornom Karabachu. Požiada o pomoc OSN

Arménsko vo štvrtok uviedlo, že požiada medzinárodné spoločenstvo o pomoc v záujme zamedzenia genocíde v spornom regióne Náhorný Karabach. Informuje o tom agentúra AFP.

Arménsko a Azerbajdžan viedli o Náhorný Karabach od 90. rokov dve vojny. Po rozpade Sovietskeho zväzu sa etnickí arménski separatisti v Karabachu odštiepili od Azerbajdžanu.

Druhá karabašská vojna – z jesene 2020 – si vyžiadala približne 6 500 obetí, kým boje neukončilo prímerie vyrokované Ruskom, v dôsledku ktorého prišlo Arménsko o rozsiahle územia. Snahy medzinárodného spoločenstva o trvalé mierové urovnanie tohto konfliktu zatiaľ neboli úspešné. Konflikt si dovedna vyžiadal už približne 30-tisíc obetí na životoch.

Medzi oboma znepriatelenými krajinami opäť narastá napätie pre azerbajdžanskú blokádu Lačinského koridoru. Ide o jedinú cestu, ktorá spája Arménsko s Náhorným Karabachom.

"Politicko-vojenské vedenie Azerbajdžanu pripravuje etnickú čistku, genocídu v Karabachu," povedal arménsky premiér Nikol Pašinjan na zasadaní vlády v Jerevane.

Ruské mierové jednotky sú garantmi bezpečnosti obyvateľov Karabachu a ak ju nedokážu zaistiť, musia sa obrátiť na Bezpečnostnú radu OSN, aby zabránili genocíde," dodal Pašinjan s odvolaním sa na ruské sily pôsobiace v regióne.

Arménsky premiér ďalej uviedol, že ministerstvu zahraničných vecí v Jerevane nariadil v rámci OSN aktivovať "medzinárodný mechanizmus na zabránenie genocíde".

Pašinjan ďalej povedal, že jeho krajina bude iniciovať aj rokovania s vysokým komisárom OSN pre utečencov o návrate Arménov na Azerbajdžanom ovládané územia v Karabachu a do okolitých oblastí.

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.