Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Registračný poplatok za nové autá bude maximálne 400 eur, za ojazdené maximálne tisíc eur

Registračné poplatky za osobné automobily výrazne klesnú. Maximálna výška registračného poplatku sa zníži z 3 900 na tisíc eur. Na nové autá bude maximálny poplatok 400 eur. Veľmi staré a zároveň veľmi výkonné autá budú mať poplatok maximálne tisíc eur. O zmenách informuje na sociálnej sieti strana Sloboda a Solidarita (SaS). Ľudia by vďaka zmenám mali ročne ušetriť 27 až 30 miliónov eur.

„Z 370-tisíc prepisov ročne klesne (alebo pri 33 eur zostane rovnaký) registračný poplatok vo viac ako 95 percentách prípadoch," dopĺňajú liberáli.

Zmeny nastanú vďaka schválenej novele zákona o správnych poplatkoch. V rámci nej poslanci podporili pozmeňujúci návrh Mariána Viskupiča (SaS). Ten tabuľku výkonov upravuje na rozsah 33 až tisíc eur s účinnosťou od 1. júla tohto roka. Novelu ešte musí podpísať prezidentka SR.

Pôvodný návrh, ktorý prešiel v parlamente ešte v decembri minulého roka, sa tak nedostane do platnosti. Do 30. júna bude platiť aktuálny stav a od 1. júla bude účinná práve prijatá novela.

„Dlhšie som avizoval, že na úprave pracujeme. Taktiež som si priznal, že pôvodný návrh bol príliš vysoký, a preto som robil všetko čo bolo v mojich silách, aby sme sumy znížili," uviedol Viskupič na sociálnej sieti.

(sita)

Minúta  |  

Japonsko a Južná Kórea obnovujú vzťahy. Chcú naštartovať aj spoločnú komunikáciu s Čínou

Japonsko a Južná Kórea sa na štvrtkovom samite dohodli na obnovení pravidelných stretnutí ich lídrov a na podniknutí krokov s cieľom riešiť obchodné spory. Japonský premiér označil samit za veľký krok k obnove bezpečnostných a ekonomických vzťahov medzi oboma krajinami, ktoré sa snažia prekonať storočie ťažkej histórie.

Samit by mohol revidovať strategickú mapu severovýchodnej Ázie. Japonsko a Južná Kórea, ktoré sú spojencami USA, ale dlhodobo viedli spory o svoju históriu, sa teraz snažia vytvoriť jednotný front. Motorom tejto snahy sú spoločné obavy z nestability, ktorú vytvára Severná Kórea, ale aj obavy zo silnejšej Číny.

Japonský premiér Fumio Kišida a juhokórejský prezident Jun Sok-jol pri otvorení štvrtkového samitu spoločne zdôraznili dôležitosť zlepšenia vzťahov. Kišida na spoločnej tlačovej konferencii povedal, že obe krajiny sa dohodli na obnovení dialógu v oblasti obrany a na strategických rokovaniach a zároveň na opätovnom naštartovaní trilaterálnej komunikácie Japonska, Južnej Kórey a Číny.

(sita)

Minúta  |  

Orbán v Ankare: Európa trpí vojnovou psychózou, globálna väčšina však chce mier

Európa trpí vojnovou psychózou, kontinent sa zo dňa na deň ženie do vojny, vyhlásil vo štvrtok v súvislosti s vojnou na Ukrajine predseda maďarskej vlády Viktor Orbán na samite Turkickej rady v Ankare. S odvolaním sa na agentúru MTI o tom informuje spravodajca TASR v Budapešti.

Podľa Orbána je dôležité, aby v tejto situácii bolo počuť hlas mieru, a je tiež dôležité dať jasne najavo, že globálna väčšina chce mier. Maďarský premiér sa členom rady poďakoval, že "posilňujú hlas mieru".

Poďakoval sa aj tureckému prezidentovi Recepovi Tayyipovi Erdoganovi, ktorý zohral úspešnú úlohu v sprostredkovaní medzi bojujúcimi stranami a požiadal ho, aby vo svojom úsilí pokračoval aj v budúcnosti.

Hlavnou témou samitu Turkickej rady je riešenie situácie po februárovom turecko-sýrskom zemetrasení. Jeho zvolanie inicioval azerbajdžanský prezident Ilham Alijev. Členmi rady sú Azerbajdžan, Kazachstan, Kirgizsko, Turecko a Uzbekistan. Maďarsko má štatút pozorovateľa.

"Pre Maďarsko je najdôležitejšia záchrana ľudských životov, preto presadzujeme, aby čo najskôr bolo prímerie a aby sa čo najskôr začali mierové rokovania," dodal predseda maďarskej vlády.

(tasr)

Minúta  |  

ECB zvýšila úrokové sadzby o 50 bodov, depozitná sadzba je na 14-ročnom maxime

Európska centrálna banka (ECB) zvýšila vo štvrtok úrokové sadzby podľa pôvodných plánov o 50 bázických bodov. K výraznému posunu sadzieb nahor pristúpila napriek najnovším otrasom na finančných trhoch, v dôsledku ktorých niektorí analytici očakávali, že by tempo zvyšovania sadzieb mohla zmierniť.

Rozhodnutie ECB pôvodný postoj nemeniť znamená, že depozitná sadzba sa dostala na najvyššiu úroveň za viac než 14 rokov. TASR o tom informuje na základe správ agentúr Reuters, AFP a DPA.

Úroková sadzba hlavných refinančných operácií sa tak na základe rozhodnutia ECB zvyšuje z tri percentá na 3,50 percenta. Sadzba jednodňových refinančných operácií sa posúva na 3,75 percenta a depozitná sadzba na tri percentá. V prípade depozitnej sadzby je to najvyššia úroveň od konca roka 2008. Dôvodom je naďalej vysoká inflácia, ktorá inflačný cieľ banky na úrovni dve percentá bude podľa jej odhadov prekonávať aj v roku 2025.

Niektorí analytici a investori pritom ešte vo štvrtok ráno očakávali, že banka bude vzhľadom na súčasné otrasy na trhoch v dôsledku pádu bánk v USA a problémov Credit Suisse postupovať opatrnejšie. Mnohí počítali s rastom úrokových sadzieb iba o 25 bázických bodov.

Pre ECB je však naďalej kľúčová inflácia, ktorá je vyššia než počas predchádzajúcich kríz, aj keď banka svoju prognózu na roky 2023 a 2024 oproti predchádzajúcemu odhadu zmiernila. ECB odhaduje v tomto roku infláciu na 5,3 percenta, zatiaľ čo pôvodne počítala s mierou inflácie na úrovni 6,3 percenta. V roku 2024 by sa tempo rastu spotrebiteľských cien malo zmierniť na 2,9 percenta oproti 3,4-percentnej inflácii, s ktorou ECB počítala pôvodne.

Následne v roku 2025 by inflácia mala dosiahnuť 2,1 percenta. To znamená, že aj v roku 2025 bude ešte stále nad inflačným cieľom banky. Ako ECB dodala, tieto prognózy finalizovala ešte pred nástupom súčasných otrasov na finančných trhoch.

Čo sa týka terajších problémov v bankovom sektore, ECB uviedla, že finančný systém eurozóny je na tom najlepšie za posledné roky, čo platí tak pre kapitál, ako aj pre likviditu, aj oblasť ziskov. Napriek tomu však dodala, že "Rada guvernérov monitoruje súčasné napätie na trhu veľmi pozorne a v prípade potreby je pripravená reagovať s cieľom udržať cenovú a finančnú stabilitu v eurozóne".

(tasr)

Minúta  |  

V Líbyi zmizlo 2,5 tony prírodného uránu, uviedla Medzinárodná agentúra pre atómovú energiu

V Líbyi zmizlo asi 2,5 tony prírodného uránu. Vo štvrtok to oznámila Medzinárodná agentúra pre atómovú energiu (MAAE)

Prírodný urán sa nedá okamžite použiť na výrobu energie alebo bomby, pretože proces obohacovania si zvyčajne vyžaduje premenu kovu na plyn, ktorý sa neskôr roztočí v centrifúgach, aby sa dosiahli potrebné hodnoty. Každú tonu prírodného uránu, v prípade, že ju získa skupina s technologickými prostriedkami a zdrojmi, je však podľa odborníkov možné časom rafinovať na 5,6 kilogramu materiálu vhodného na výrobu zbraní. Preto je podľa odborníkov na nešírenie jadrových zbraní dôležité nájsť materiál.

Agentúra so sídlom vo Viedni vo vyhlásení uviedla, že jej generálny riaditeľ Rafael Mariano Grossi členské štáty o chýbajúcom uráne informoval v stredu. Veľa podrobností však MAAE vo vyhlásení neuvádza.

Inšpektori agentúry v utorok „zistili, že 10 sudov obsahujúcich približne 2,5 tony prírodného uránu vo forme koncentrátu uránovej rudy“ sa nenachádzalo na predtým deklarovanom mieste v Líbyi, uviedla MAAE s tým, že „vykoná ďalšie činnosti s cieľom objasniť okolnosti odstránenia jadrového materiálu a jeho súčasné umiestnenie“.

O upozornení MAAE na chýbajúci líbyjský urán ako prvá informovala agentúra Reuters, podľa ktorej MAAE členom povedala, že dostať sa na miesto, ktoré nie je pod kontrolou vlády, si vyžaduje „zložitú logistiku“.

(sita)

Minúta  |  

Kremeľ tvrdí, že Rusko nepredstavuje pre Fínsko žiadnu hrozbu

Kremeľ vo štvrtok vyhlásil, že Rusko nepredstavuje pre Fínsko žiadnu hrozbu. Stalo sa tak krátko pred návštevou fínskeho prezidenta v Turecku, ktoré má podľa očakávaní dať zelenú členstvo Fínska v NATO. Informuje o tom správa agentúry AFP.

"Opakovane sme vyjadrili poľutovanie nad rozhodnutím Fínska a Švédska požiadať o členstvo v NATO a tiež sme zdôrazňovali, že Rusko pre tieto krajiny nepredstavuje nijakú hrozbu," povedal hovorca Kremľa Dmitrij Peskov.

Zároveň tvrdil, že s Fínskom ani Švédskom Rusko nemá žiadne spory a tieto severské krajiny Ruskú federáciu tiež nijakým spôsobom neohrozujú.

Fínsko a Švédsko požiadali o vstup do NATO už vlani, no ich žiadosti nateraz blokovalo Turecko. Tvrdí, že obe tieto krajiny sú útočiskom pre skupiny, ktoré Ankara považuje za teroristické.

Ankara dáva jasne najavo, že voči vstupu Švédska do NATO má väčšie výhrady ako voči Fínsku. Švédsku žiadosť bude preto pravdepodobne posudzovať separátne.

Fínsky prezident Sauli Niinistö sa v piatok stretne v Istanbule s tamojším prezidentom Recepom Tayyipom Erdoganom, s ktorým bude rokovať o ratifikácii fínskeho vstupu do Aliancie.

Rusko vníma zväčšovanie NATO ako existenčnú hrozbu vlastnej bezpečnosti a plánom Ukrajiny, ktorá by sa k Aliancii tiež chcela pripojiť, obhajuje tamojšiu vojenskú inváziu.

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.