Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Strana Demokrati bola zapísaná do registra politických strán

Stanovy strany Demokrati boli dnes zaregistrované do Registra politických strán a politických hnutí na Ministerstve vnútra SR. Platné sú tým aj zmeny týkajúce sa názvu strany a jej predsedu. Informoval o tom v tlačovej správe Martin Kvetko.

„Nové stanovy sme schválili na republikovom sneme v utorok 7. marca. Teším sa, že dnes nadobudli účinnosť. V stanovách máme jasne definovanú víziu a programové ciele. Sme stredovou stranou, ktorá presadzuje demokratické princípy a právny štát," uviedol predseda strany Demokrati Eduard Heger.

Dodal, že ich cieľom je budovať moderné, úspešné a bezpečné Slovensko. Do politiky podľa jeho slov prinášajú politiku založené na slušnosti, odbornosti, vzájomnom rešpekte a konštruktívnom dialógu. Heger doplnil, že si želá, aby išlo o štandardnú, dobre fungujúcu politickú stranu, ktorá bude spoľahlivou voľbou pre každého demokrata. Ponúkajú alternatívu voči stranám s korupčným pozadím (Smer-SD, Hlas-SD…), ako aj voči antisystémovo zameranými stranám (Republika, Kotlebovci-ĽSNS).

Predstavitelia strany rokujú o možnej spolupráci s ďalšími stranami. Predsedom strany Demokrati je Eduard Heger. Podpredsedníčkami strany sú Andrea Cocherová a Andrea Letanovská, podpredsedovia sú Miroslav Kollár a Jaroslav Naď. Ďalšími členmi predsedníctva sú Vladimír Bilčík, Ján Budaj, Kristián Čekovský, Karel Hirman, Rastislav Káčer, Pavel Nechala, František Oľha a Peter Markovič, ktorý je zároveň generálnym sekretárom strany.

(sita)

Minúta  |  

Prieskum: Necelých 70 percent Slovákov si myslí, že budúca vláda by sa mala prioritne venovať oblasti zdravotníctva

Takmer 70 percent Slovákov si myslí, že vláda, ktorá vzíde zo septembrových predčasných parlamentných volieb, by sa mala prioritne venovať oblasti zdravotníctva. Podľa 64 percent respondentov by tiež urgentne mala riešiť zmierňovanie dopadov inflácie a 56 percent si myslí, že by sa mala zameriavať na stabilné a nekonfliktné vládnutie. Vyplýva to z výsledkov prieskumu „Ako sa máte Slovensko?".

Prioritou novej vlády by podľa 55 percent opýtaných mal byť aj boj proti korupcii. Približne 52 percent z nich si myslí, že by sa vláda mala zameriavať na znižovanie zadĺženia Slovenska a bezpečnosť v uliciach. Zber údajov bol realizovaný od 16. do 24. marca na vzorke tisíc respondentov. Iniciátormi prieskumu sú prieskumná spoločnosť MNFORCE a komunikačná agentúra Seesame, spolupracujú na ňom so Sociologickým ústavom SAV a Ústavom výskumu sociálnej komunikácie SAV. Ide o prvý z predvolebných prieskumov „Ako sa máte Slovensko?". Tieto prieskumy sú realizované od marca 2020, keď na Slovensku začali platiť karanténne opatrenia, a skúmajú postoje slovenského obyvateľstva.

Viac ako 50 percent respondentov si myslí, že vláda by sa mala venovať nezávislosti a nestrannosti súdnictva. Necelá polovica respondentov označila za prioritnú aj oblasť školstva a 46 percent zlepšenie fungovania verejných úradov a inštitúcií. Podľa viac ako 45 percent účastníkov prieskumu by sa mala budúca vláda venovať aj dostupnosti bývania a temer 42 percent z nich si myslí, že by sa mala sústrediť aj na riešenie domáceho násilia. Viac ako 40 percent respondentov označilo v prieskume aj oblasť nezamestnanosti. Necelých 35 percent respondentov považuje za prioritnú tému pre nasledujúcu vládu životné prostredie a 31 percent boj s dezinformáciami. Viac ako 20 percent účastníkov prieskumu je tiež toho názoru, že nová vláda by sa mala sústreďovať na podporu vedy, vývoja a inovácií, regionálne rozdiely či podmienky na podnikanie. Na konci rebríčka sa umiestnili práva sexuálnych menšín, prioritou novej vlády by mali byť podľa necelých 12 percent respondentov. Necelých 15 percent opýtaných je toho názoru, že by sa mala zameriavať na pomoc ľuďom z vojnou zasiahnutých krajín.

„Nové dáta naznačujú, že ľudia na Slovensku dnes cítia v mnohých oblastiach veľký priestor na zlepšenie. Za dôležité priority novej vlády považujú najmä tie témy, ktoré ovplyvňujú kvalitu ich každodenného života, a ich dopady pociťujú už teraz, alebo ich pocítia v blízkej budúcnosti. To pre politické strany prináša príležitosť ukázať kompetentnosť a expertízu v týchto témach a rovnako je to možnosť dokázať vôľu spolupracovať a prinášať spoločné funkčné riešenia ešte pred voľbami,” vysvetľuje Barbara Lášticová z Ústavu výskumu sociálnej komunikácie SAV, v. v. i. Podľa prieskumu ľudia mladší než 29 rokov, v porovnaní so staršou generáciou, zriedkavejšie považovali za dôležité, aby sa prioritami novej vlády stala väčšina oblastí, ku ktorým sa mohli vyjadriť v rámci prieskumu. Rovnako považovali za menej dôležité i oblasti týkajúce sa ich budúcnosti, napríklad zadlžovanie Slovenska či životné prostredie. Ženy sú citlivejšie na oblasti bezpečnosti v uliciach i riešenia domáceho násilia. Obyvatelia regiónov, a to najmä v Prešovskom, Košickom a Banskobystrickom kraji, zas považujú za dôležité, aby budúca vláda prioritne riešila regionálne rozdiely.

Respondenti dostali i otázku, ako by medzi rozličné oblasti prerozdelili imaginárnych tisíc eur. Medzi respondentmi dominovala oblasť zdravotníctva, priemerne by naň vyčlenili 220 eur. Nasledoval by sociálny systém, ktorému by dali vyše 130 eur a školstvo, ktorému by v priemere pridelili 123 eur. Na ďalších priečkach sa umiestnili nezamestnanosť, kam by respondenti pridelili 89 eur, ochrana životného prostredia, ktorá by dostala 83 eur a oblasť obrana a bezpečnosť, kam by v priemere smerovalo 76 eur.

Na oblasť dopravy by dali 72 eur. Na chvoste rebríčka sa umiestnilo súdnictvo, ktorému by účastníci prieskumu dali priemerne 37 eur. Viac ako 60 eur by dostali regionálne rozdiely, v priemere 59 eur by účastníci investovali do oblasti ľudských práv a 50 eur by smerovali aj na zlepšenie podmienok na podnikanie. V rebríčku dominujú témy, ktoré priamo dopadajú na kvalitu života slovenského obyvateľstva, na jeho konci zas skončili témy, ktoré sú obyvateľom vzdialené a priamo sa dotýkajú len určitých skupín obyvateľstva.

Takmer 81 percent respondentov očakáva, že nová vláda, ktorá vzíde z predčasných parlamentných volieb, bude stabilnejšia. Tri štvrtiny si tiež myslia, že nová vláda bude problémy riešiť lepšie a viac ako 72 percent opýtaných je toho názoru, že budúca vláda bude lepšia. „Vysoké očakávania od novej vlády sú príjemnou ‚privrátenou‘ stranou mince, na ktorej odvrátenej strane je prevládajúca nespokojnosť a sklamanie z končiacej vlády. Znamená to, že respondenti majú ešte nádej, že politici a politické strany dokážu vládnuť lepšie a stabilnejšie. Zároveň však platí, že stabilná vláda nie je automatickou garanciou prijímania kompetentných rozhodnutí,” skonštatoval Miloslav Bahna zo Sociologického ústavu SAV.

(sita)

Minúta  |  

Valášek: Keby vláda dodala stíhačky skôr, nemusela čeliť diskusii o ústavnosti tohto kroku

Keby Vláda SR rozhodla o dodaní stíhačiek pre Ukrajinu skôr, napríklad už na jar minulého roku, nemusela dnes čeliť diskusii, či je takýto krok kabinetu v demisii v súlade s ústavou. Po zasadnutí parlamentného zahraničného výboru to povedal nezaradený poslanec Tomáš Valášek.

„Iné krajiny tak už urobili, svet sa nezrútil," povedal Valášek, Doplnil, že dnešné zasadnutie výboru k téme dodania MiGov, na ktorom nebolo prijaté žiadne uznesenie, bolo len politickým divadlom strany Smer-SD.

Podpredseda Smeru-SD Juraj Blanár po zasadnutí výboru zopakoval, že jeho strana dodanie stíhačiek odmieta a vláda na to ani nemá kompetencie. „My sme zásadne proti dodávaniu zbraní a v tomto prípade aj proti porušovaniu ústavy," doplnil.

(sita)

Minúta  |  

Netanjahu po rokovaniach so Scholzom apeloval na tvrdšiu politiku voči Iránu

Izraelský premiér Benjamin Netanjahu po rokovaniach s nemeckým kancelárom Olafom Scholzom v Berlíne apeloval na tvrdšiu politiku voči Iránu. Jeho jadrový program označil za najväčšie nebezpečenstvo pre židovský štát. Informuje o tom správa agentúry DPA.

"Musíme sa veľmi pevne postaviť Iránu a zaistiť, aby nevyrábal jadrové zbrane," vyzval Netanjahu s tým, že Izrael spraví všetko, aby tomu zabránil.

Vedenie Iránu podľa Netanjahua vyzýva na zničenie Izraela. Židia však "nedovolia žiadny ďalší holokaust".
Scholz a Netanjahu navštívili aj pamätník obetí holokaustu "Koľaj 17" na stanici Grunewald na juhozápade Berlína.

Netanjahu zdôraznil dôležitosť sebaobrany izraelského štátu. "Vieme, že výzvy na zničenie našich ľudí sa neskončili," povedal. "Hlavná lekcia, ktorú sme sa naučili je: keď čelíte takémuto zlu, musíte mu zabrániť v jeho počiatkoch, aby ste zabránili katastrofe."

Nemecko nesmie zabudnúť na svoju historickú zodpovednosť za holokaust, povedal Scholz s tým, že blízke vzťahy s Izraelom sú súčasťou tejto zodpovednosti.

Netanjahu opätovne obhajoval sporné reformy súdnictva, ktoré presadzuje jeho vláda. Odmietol "ohováranie", že chce údajne v Izraeli zrušiť demokraciu.

"Ako partner zdieľajúci demokratické hodnoty a ako blízky priateľ Izraela sledujeme túto debatu veľmi pozorne – a nebudem to skrývať – s veľkými obavami," poznamenal Scholz. Dodal, že prianím Berlína je, aby Izrael zostal liberálnou demokraciou.

Vládny návrh reformy justície v Izraeli by umožnil parlamentu nadpolovičnou väčšinou zrušiť rozhodnutia najvyššieho súdu a Netanjahuovej koalícii v Knesete by dal konečné slovo pri menovaní sudcov. Tým chce tiež obmedziť "nadmerné právomoci nevolených sudcov".

Podľa odporcov sa tým zničí deľba moci a systém bŕzd a protiváh. Do rúk vládnej koalície by sa tým sústredila priveľká moc. Poukazujú aj na to, že Netanjahu po obvinení z korupcie je v konflikte záujmov.

Počas štvrtka sa má ešte Netanjahu stretnúť s nemeckým prezidentom Frankom-Walterom Steinmeierom na zámku Bellevue.

(tasr)

Minúta  |  

Čína vyzvala Ukrajinu a Rusko, aby "čo najskôr" obnovili mierové rozhovory

Čínsky minister zahraničných vecí Čchin Kang vo štvrtok vyzval Kyjev a Moskvu, aby "čo najskôr" obnovili mierové rozhovory. Odôvodnil to obavami, že konflikt "sa môže vystupňovať a vymknúť spod kontroly". Informuje o tom agentúra AFP.

Peking "dúfa, že všetky strany (konfliktu) zachovajú pokoj a zdržanlivosť, čo najskôr obnovia mierové rozhovory a vrátia sa na cestu politického urovnania", povedal šéf čínskej diplomacie Čchin ukrajinskému ministrovi zahraničných vecí Dmytrovi Kulebovi v telefonáte. Podľa Čchina "Čína dúfa, že Ukrajina a Rusko nestratia nádej na dialóg a rokovania".

Telefonát bol prvým oficiálnym rozhovorom oboch politikov od nástupu Čchina do funkcie vlani v decembri. "Čína má obavy, že kríza sa vystupňuje a vymkne spod kontroly," vyhlásil.

Západné krajiny kritizujú Čínu, že neodsúdila inváziu Moskvy na Ukrajinu. Peking minulý mesiac poprel tvrdenia Spojených štátov, že uvažuje nad dodávkou zbraní Rusku, čím by ho vo vojne podporila.
Minulý mesiac tiež zverejnil dokument so stanoviskom k ruskej vojne na Ukrajine, v ktorom vyzýva na dialóg a snaží sa zaujať pozíciu neutrálneho sprostredkovateľa v konflikte.

Čchin vo štvrtok v telefonáte zopakoval svoju podporu tomuto návrhu. Dodal, že Peking "si zachováva objektívny a spravodlivý postoj k ukrajinskej záležitosti, je odhodlaný podporovať mierové rozhovory a vyzýva medzinárodné spoločenstvo na vytvorenie podmienok pre mierové rozhovory".

(tasr)

Minúta  |  

Rheinmetall chce do 15 mesiacov spustiť sériovú výrobu tankov Panther

Nemecký zbrojársky koncern Rheinmetall chce v nasledujúcich 15 mesiacoch spustiť sériovú výrobu nových tankov Panther. Vo štvrtok to novinárom v Düsseldorfe povedal šéf predstavenstva Rheinmetallu Armin Papperger. Informuje o tom správa agentúry DPA.

Nový model tankov predstavil Rheinmetall vlani na zbrojnom veľtrhu vo Francúzsku. Papperger tiež pripomenul ponuku, vybudovať fabriku na produkciu Pantherov na Ukrajine. Výstavba by podľa jeho slov trvala dvanásť až 14 mesiacov. Závod by potom prevádzkovala samotná spoločnosť Rheinmetall alebo by vytvorila spoločný podnik s ukrajinskou vládou. Následná výroba tankov by trvala niekoľko mesiacov. Ako dodal, fabrika by mohla byť hotová do konca roku 2024.

Rozhodnutie o postavení závodu sa očakáva v nasledujúcich dvoch mesiacoch, poznamenal Papperger. Na otázku, či sa takáto fabrika plánuje postaviť aj v inej krajine, uviedol: "Áno, sme schopní Panthery vyrábať v Maďarsku." Bližšie detaily neposkytol.

Papperger pre noviny Rheinische Post začiatkom marca povedal, že hodnota továrne na výrobu tankov na Ukrajine by bola "približne 200 miliónov eur" a ročne by mohla vyrobiť do 400 bojových tankov Panther. Proti hroziacim ruským leteckým útokom by továreň bolo možné chrániť protivzdušnou obranou.

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.