Preskočiť na obsah
  |  

Video z incidentu nad Čiernym morom nedokazuje úmysel Ruska, uviedla americká vláda

Videozáznam incidentu medzi ruskou stíhačkou a americkým prieskumným dronom nad Čiernym morom podľa vlády USA neobjasňuje, či ruská strana konala úmyselne. Uviedol to vo štvrtok hovorca Rady pre národnú bezpečnosť John Kirby, informuje TASR na základe správy agentúry DPA.

"Nie je nám jasné, či pilot chcel zámerne zasiahnuť dron," povedal Kirby. Jasné však podľa neho je to, že ruskí piloti konali agresívne a bezohľadne, že vypúšťali palivo a následne do bezpilotného stroja vrazili. "Ale nevieme, či to bol aj úmysel. A to nám ani toto video neukazuje," doplnil Kirby.

Americká armáda vo štvrtok zverejnila obrazový záznam z utorkového incidentu, ktorý zachytili kamery dronu MQ-9 Reaper. Podporila tým svoju verziu, že za zrútenie a zničenie dronu sú zodpovední piloti ruských bojových lietadiel. Rusko to popiera.

Incident vyvoláva znepokojenie z možnej eskalácie napätia medzi Washingtonom a Moskvou. Po invázii Ruska na Ukrajinu je situácia mimoriadne napätá a panujú obavy, že USA a Rusko by sa mohli dostať do priamej vojenskej konfrontácie.

(tasr, min)

  |  

Maďarský parlament by mal 31. marca ratifikovať vstup Švédska a Fínska do NATO

Maďarský parlament by mal hlasovať o vstupe Švédska a Fínska do Severoatlantickej aliancie 31. marca. Vo štvrtok to uviedlo internetové vydanie denníka Népszava.hu s tým, že ani tento termín nie je istý vzhľadom na doterajší vývoj, informuje spravodajca TASR v Budapešti.

Premiér Viktor Orbán na stretnutí predsedov vlád krajín Vyšehradskej štvorky (V4) v Košiciach vlani 24. novembra vyhlásil, že parlament ratifikuje prijatie Švédska a Fínska na prvej parlamentnej schôdzi tohto roka, čo bolo neskôr prisľúbené aj fínskej premiérke Sanne Marinovej.

Vládna strana Fidesz vlani v novembri na parlamentnom zhromaždení NATO v Madride pritom uviedla, že hlasovanie sa uskutoční 7. decembra.

Maďarsko už vyše pol roka odkladá ratifikáciu rozšírenia NATO. Orbán 25. februára povedal, že na stretnutí frakcií vládnych strán Fidesz a KDNP v Balatonfürede sa k tejto téme rozprúdila diskusia, preto do oboch severských krajín vyslali parlamentnú delegáciu.

Štvorčlenná parlamentná delegácia vedená podpredsedom parlamentu pre legislatívu a bývalým ministrom obrany Csabom Hendem a predsedom zahraničného výboru Zsoltom Némethom 7. marca rokovala v Štokholme a ďalší deň v Helsinkách. O výsledkoch rokovaní delegácie má rokovať maďarská vláda, vyhlásil 9. marca šéf úradu vlády Gergely Gulyás.

(tasr, min)

  |  

Rozhodnutie neposlať stíhačky Ukrajine nezmenia poľské migy, znie z USA

Rozhodnutie Poľska stať sa prvou krajinou, ktorá pošle Ukrajine stíhačky MiG-29, nemení rozhodnutie Spojených štátov neposlať svoje stíhacie lietadlá Kyjevu, oznámil vo štvrtok Biely dom. TASR prevzala správu z tlačovej agentúry AFP.

"Nemení to náš kalkul týkajúci sa stíhačiek F-16," povedal novinárom hovorca americkej Rady pre národnú bezpečnosť John Kirby. Ani krok Poľska "to neovplyvní, nezmení to," dodal.

Ukrajina opakovane žiada spojencov, aby jej poslali stíhačky, hoci v prvom rade žiadala stíhačky F-16 americkej výroby. Zatiaľ však žiadna západná krajina nesľúbila, že dá Kyjevu svoje bojové lietadlá.

Poľský prezident Andrzej Duda vo štvrtok po stretnutí s českým prezidentom Petrom Pavlom oznámil, že Varšava pošle Ukrajine štyri bojové lietadlá MiG-29, ktoré doteraz slúžili vzdušnej obrane Poľska. "Môžeme povedať, že skutočne teraz posielame migy na Ukrajinu," potvrdil poľský prezident.

Poľsko ich teraz má k dispozícii desať. "V najbližších dňoch, ak si dobre pamätám, dáme Ukrajine štyri lietadlá. Budú plne funkčné, ostatné sú v servise a budú sa postupne odovzdávať," spresnil postup Duda. Ukrajinskí piloti migy dobre ovládajú a môžu na nich lietať bez ďalšieho výcviku.

"Sú to tie migy, ktoré sme na začiatku 90. rokov prevzali po armáde Nemeckej demokratickej republiky. A tieto migy sú stále funkčné," dodal. Vzhľadom na technické možnosti ide zrejme o posledné roky ich fungovania.

Hovorca ukrajinských vzdušných síl Jurij Ihnat vyhlásil, že Ukrajina je "partnerom vďačná". Vo štvrtok už poľský minister obrany Mariusz Blaszczak povedal, že Poľsko chce lietadlá MiG-29 presunúť Ukrajine "v rámci väčšej koalície krajín". Na otázku o krajinách v tejto koalícii Blaszczak spomenul Slovensko, ale dodal: "Samozrejme, sme otvorení aj ďalším."

(tasr, min)

  |  

Poslanci nevyužili príležitosť zaviesť reformu krajinného plánovania, vyhlásil minister Budaj

Poslanci Národnej rady (NR) SR nevyužili príležitosť zaviesť komplexnú reformu krajinného plánovania, ktorá by pomohla pripraviť Slovensko na negatívne dosahy klimatickej zmeny a zároveň by zachovala jej prirodzený ráz.

V reakcii na neschválenie návrhu zákona to uviedol dočasne poverený minister životného prostredia Ján Budaj. Pripomenul, že reforma je súčasťou programového vyhlásenia vlády a tiež plánu obnovy.

"Využívanie a rozvoj územia potrebuje podľa Ministerstva životného prostredia SR jasné pravidlá, zohľadňujúce obmedzenia a riziká, vyplývajúce zo situácie prírodných prvkov krajiny. Tento zákon je súčasťou reformy stavebných a územnoplánovacích zákonov," uviedol rezort v stanovisku, ktoré TASR poskytlo oddelenie komunikácie.

Nový zákon o krajinnom plánovaní poslanci NR SR vo štvrtok neposunuli do druhého čítania. Zámerom návrhu bolo zvýšiť a zlepšiť ochranu krajiny. Pomôcť mal pripravovať Slovensko na negatívny dosah klimatickej zmeny. Krajinný plán mal byť podkladom pre územné plány miest a obcí.

(tasr, min)

  |  

Stratený urán v Líbyi sa našiel asi päť kilometrov od skladu

Viac ako dve tony strateného prírodného uránu v Líbyi sa našli. Na zmiznutie v stredu upozornili inšpektori Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu (MAAE), o jeho nájdení vo štvrtok informoval vysokopostavený predstaviteľ síl veliteľa Chalífa Haftara. TASR prevzala správu z agentúry AFP.

Kontajnery s uránom boli "menej ako päť kilometrov" od miesta skladovania, napísal na sociálnej sieti generál Chálid Mahdžúb, šéf komunikačnej divízie síl veliteľa Chalífa Haftara. MAAE v stredajšom vyhlásení uviedla, že z lokality, ktorá nie je pod kontrolou líbyjskej vlády, zmizlo 2,5 tony prírodného uránu a môže to predstavovať "rádiologické riziko".

Generál zverejnil na sociálnej sieti video, na ktorom muž v ochrannom obleku počíta 18 modrých kontajnerov. "Situácia je pod kontrolou. MAAE bola informovaná," povedal generál pre AFP. Naznačil, že kontajnery ukradla a následne opustila "frakcia zo (susedného) Čadu, ktorá sa domnievala, že ide o zbrane alebo muníciu".

Líbya sa v roku 2003 ešte za vlády Muammara Kaddáfího vzdala programu na vývoj jadrových zbraní. V jeho rámci získala centrifúgy na obohacovanie uránu, aj "návod" na zostrojenie jadrovej bomby. V tomto smere však dosiahla len malý pokrok.

Kaddáfího zvrhlo v roku 2011 povstanie podporované NATO a situácia v Líbyi je odvtedy veľmi nestabilná. O moc súperia znepriatelené frakcie ovládajúce východ, resp. západ krajiny. Ich posledný veľký ozbrojený konflikt sa skončil v roku 2020.

(tasr, min)

  |  

Vyšetrovacia komisia OSN obviňuje Rusko z vojnových zločinov na Ukrajine

Ruské útoky proti civilistom na Ukrajine, vrátane systematického mučenia a zabíjania v okupovaných oblastiach, sú vojnové zločiny a možno aj zločiny proti ľudskosti. Uvádza to vo štvrtok zverejnená správa nezávislej vyšetrovacej komisie OSN. TASR informácie prevzala od agentúr AP a AFP.

Vyšetrovatelia dospeli k záveru, že nútené deportácie ukrajinských detí do Ruska sú "porušením medzinárodného humanitárneho práva a predstavujú vojnový zločin". Zdokumentovali postup ruských predstaviteľov, aby ukrajinské deti boli umiestnené do náhradnej starostlivosti a získali ruské občianstvo.

Správa poukazuje na ďalšie prípady ruského porušovania ľudských práv na Ukrajine, ktoré sú podľa nej vojnovými zločinmi. Ide o útoky na civilistov a infraštruktúru, zabíjanie, mučenie, znásilňovanie a iné sexuálne násilie.

Autori správy odporúčajú ďalšie vyšetrovanie napríklad v prípade útokov na ukrajinskú energetickú infraštruktúru. Skúmajú tiež obvinenia z genocídy; doteraz však na Ukrajine takéto prípady nezistili.
Správa píše aj o "malom počte" zrejmých porušení ľudských práv ukrajinskou armádou.

Jeden prípad vyšetrujú ukrajinské orgány, pričom dva prípady vrátane pravdepodobného použitia kazetovej munície spĺňajú kritériá vojnového zločinu. O vzniku Komisie nezávislých ľudskoprávnych expertov rozhodla Rada OSN pre ľudské práva. V apríli rozhodne o prípadnom predĺžení jej pôvodne ročného mandátu.

Komisia vytvorila zoznam osôb, ktoré by sa mali zodpovedať za porušovanie ľudských práv na Ukrajine, povedal novinárom vedúci vyšetrovania, bývalý sudca nórskeho najvyššieho súdu a Európskeho súdu pre ľudské práva Erik Möse. Zoznam predloží "príslušným úradom", uznala však, že vyšetrovať stáleho člena Bezpečnostnej rady OSN je ťažké.

Vyšetrovatelia navštívili 56 miest a obcí a skontrolovali miesta ničenia, hroby, lokality, kde zadržiavali a mučili ľudí, aj zvyšky zbraní. Vypočuli 595 ľudí a preskúmali dokumenty, fotografie, satelitné zábery a videonahrávky. Rusko na ich žiadosti o informácie nereagovalo.

(tasr, min)