Preskočiť na obsah
  |  

Na Ukrajine treba dosiahnuť mier diplomatickou cestou, zhodli sa Orbán a Erdogan v Ankare

Maďarsko je priamym susedom vojnou zmietanej Ukrajiny a Turecko s ňou cez more tiež susedí, preto majú obe krajiny záujem na čo najskoršom spravodlivom mieri.

Zaznelo to vo štvrtok v Ankare na dvojstrannom rokovaní predsedu maďarskej vlády Viktora Orbána s tureckým prezidentom Recepom Tayyipom Erdoganom na pôde mimoriadneho summitu Turkickej rady. Informuje o tom spravodajca TASR s odvolaním sa na agentúru MTI.

Mier je podľa Orbána i Erdogana potrebné dosiahnuť diplomatickou cestou. V každom prípade sa treba vyhnúť vstupu do vojny a jej eskalácii, zhodli sa obaja politici.

Erdogan sa podľa Orbánovho hovorcu Bertalana Havasiho poďakoval za solidaritu a pomoc Maďarska po zemetrasení v Turecku, pričom turecký prezident vyzdvihol hrdinskú prácu maďarských pátracích a záchranných tímov.

Orbán požiadal Erdogana, aby jeho krajina bola aj naďalej spoľahlivým partnerom v tranzite zemného plynu smerujúceho z východu, pretože ten je kľúčovým pre maďarskú energetickú bezpečnosť.

Hlavnou témou summitu Turkickej rady je riešenie situácie po februárovom turecko-sýrskom zemetrasení. Jeho zvolanie inicioval azerbajdžanský prezident Ilham Alijev. Členmi rady sú Azerbajdžan, Kazachstan, Kirgizsko, Turecko a Uzbekistan; Maďarsko má štatút pozorovateľa.

(tasr, min)

  |  

Prezident Čiernej Hory rozpustil parlament pred prezidentskými voľbami

Čiernohorský prezident vo štvrtok rozpustil 81-členný parlament, čím pripravil pôdu pre vypísanie predčasných parlamentných volieb. Milo Djukanovič sa v nedeľu v prezidentských voľbách zároveň uchádza o znovuzvolenie, informuje TASR podľa agentúry AP.

Očakáva sa, že dátum predčasných parlamentných volieb Djukanovič určí v piatok. Pred tromi mesiacmi čiernohorská vláda neprežila hlasovanie o nedôvere a novú sa odvtedy nepodarilo vytvoriť. Kabinet premiéra Dritana Abazoviča preto funguje len ako úradnícka vláda.

Čierna Hora sa pripravuje v nedeľu na prezidentské voľby. Podľa prieskumov sa v prvom kole neočakáva jasné víťazstvo prozápadného prezidenta a preto bude pravdepodobne čeliť niekomu z vyzývateľov v druhom kole o dva týždne. Za najsilnejších súperov sa považujú kandidáti viacerých prosrbských strán.

Djukanovič dominuje politickej scéne Čiernej Hory v rôznych funkciách už tri desaťročia. Jeho Demokratická strana socialistov (DPS) v roku 2006 priviedla Čiernu Horu k nezávislosti od Srbska a v roku 2017 do NATO.

V roku 2020 však strana vzhľadom na obvinenia z korupcie v parlamentných voľbách prehrala s alianciou strán, ktoré sa usilujú o užšie vzťahy so Srbskom a Ruskom. Vnútropolitická situácia je odvtedy v rozklade, čo obmedzuje snahu Čiernej Hory vstúpiť do Európskej únie.

(tasr, min)

  |  

Video z incidentu nad Čiernym morom nedokazuje úmysel Ruska, uviedla americká vláda

Videozáznam incidentu medzi ruskou stíhačkou a americkým prieskumným dronom nad Čiernym morom podľa vlády USA neobjasňuje, či ruská strana konala úmyselne. Uviedol to vo štvrtok hovorca Rady pre národnú bezpečnosť John Kirby, informuje TASR na základe správy agentúry DPA.

"Nie je nám jasné, či pilot chcel zámerne zasiahnuť dron," povedal Kirby. Jasné však podľa neho je to, že ruskí piloti konali agresívne a bezohľadne, že vypúšťali palivo a následne do bezpilotného stroja vrazili. "Ale nevieme, či to bol aj úmysel. A to nám ani toto video neukazuje," doplnil Kirby.

Americká armáda vo štvrtok zverejnila obrazový záznam z utorkového incidentu, ktorý zachytili kamery dronu MQ-9 Reaper. Podporila tým svoju verziu, že za zrútenie a zničenie dronu sú zodpovední piloti ruských bojových lietadiel. Rusko to popiera.

Incident vyvoláva znepokojenie z možnej eskalácie napätia medzi Washingtonom a Moskvou. Po invázii Ruska na Ukrajinu je situácia mimoriadne napätá a panujú obavy, že USA a Rusko by sa mohli dostať do priamej vojenskej konfrontácie.

(tasr, min)

  |  

Maďarský parlament by mal 31. marca ratifikovať vstup Švédska a Fínska do NATO

Maďarský parlament by mal hlasovať o vstupe Švédska a Fínska do Severoatlantickej aliancie 31. marca. Vo štvrtok to uviedlo internetové vydanie denníka Népszava.hu s tým, že ani tento termín nie je istý vzhľadom na doterajší vývoj, informuje spravodajca TASR v Budapešti.

Premiér Viktor Orbán na stretnutí predsedov vlád krajín Vyšehradskej štvorky (V4) v Košiciach vlani 24. novembra vyhlásil, že parlament ratifikuje prijatie Švédska a Fínska na prvej parlamentnej schôdzi tohto roka, čo bolo neskôr prisľúbené aj fínskej premiérke Sanne Marinovej.

Vládna strana Fidesz vlani v novembri na parlamentnom zhromaždení NATO v Madride pritom uviedla, že hlasovanie sa uskutoční 7. decembra.

Maďarsko už vyše pol roka odkladá ratifikáciu rozšírenia NATO. Orbán 25. februára povedal, že na stretnutí frakcií vládnych strán Fidesz a KDNP v Balatonfürede sa k tejto téme rozprúdila diskusia, preto do oboch severských krajín vyslali parlamentnú delegáciu.

Štvorčlenná parlamentná delegácia vedená podpredsedom parlamentu pre legislatívu a bývalým ministrom obrany Csabom Hendem a predsedom zahraničného výboru Zsoltom Némethom 7. marca rokovala v Štokholme a ďalší deň v Helsinkách. O výsledkoch rokovaní delegácie má rokovať maďarská vláda, vyhlásil 9. marca šéf úradu vlády Gergely Gulyás.

(tasr, min)

  |  

Rozhodnutie neposlať stíhačky Ukrajine nezmenia poľské migy, znie z USA

Rozhodnutie Poľska stať sa prvou krajinou, ktorá pošle Ukrajine stíhačky MiG-29, nemení rozhodnutie Spojených štátov neposlať svoje stíhacie lietadlá Kyjevu, oznámil vo štvrtok Biely dom. TASR prevzala správu z tlačovej agentúry AFP.

"Nemení to náš kalkul týkajúci sa stíhačiek F-16," povedal novinárom hovorca americkej Rady pre národnú bezpečnosť John Kirby. Ani krok Poľska "to neovplyvní, nezmení to," dodal.

Ukrajina opakovane žiada spojencov, aby jej poslali stíhačky, hoci v prvom rade žiadala stíhačky F-16 americkej výroby. Zatiaľ však žiadna západná krajina nesľúbila, že dá Kyjevu svoje bojové lietadlá.

Poľský prezident Andrzej Duda vo štvrtok po stretnutí s českým prezidentom Petrom Pavlom oznámil, že Varšava pošle Ukrajine štyri bojové lietadlá MiG-29, ktoré doteraz slúžili vzdušnej obrane Poľska. "Môžeme povedať, že skutočne teraz posielame migy na Ukrajinu," potvrdil poľský prezident.

Poľsko ich teraz má k dispozícii desať. "V najbližších dňoch, ak si dobre pamätám, dáme Ukrajine štyri lietadlá. Budú plne funkčné, ostatné sú v servise a budú sa postupne odovzdávať," spresnil postup Duda. Ukrajinskí piloti migy dobre ovládajú a môžu na nich lietať bez ďalšieho výcviku.

"Sú to tie migy, ktoré sme na začiatku 90. rokov prevzali po armáde Nemeckej demokratickej republiky. A tieto migy sú stále funkčné," dodal. Vzhľadom na technické možnosti ide zrejme o posledné roky ich fungovania.

Hovorca ukrajinských vzdušných síl Jurij Ihnat vyhlásil, že Ukrajina je "partnerom vďačná". Vo štvrtok už poľský minister obrany Mariusz Blaszczak povedal, že Poľsko chce lietadlá MiG-29 presunúť Ukrajine "v rámci väčšej koalície krajín". Na otázku o krajinách v tejto koalícii Blaszczak spomenul Slovensko, ale dodal: "Samozrejme, sme otvorení aj ďalším."

(tasr, min)

  |  

Poslanci nevyužili príležitosť zaviesť reformu krajinného plánovania, vyhlásil minister Budaj

Poslanci Národnej rady (NR) SR nevyužili príležitosť zaviesť komplexnú reformu krajinného plánovania, ktorá by pomohla pripraviť Slovensko na negatívne dosahy klimatickej zmeny a zároveň by zachovala jej prirodzený ráz.

V reakcii na neschválenie návrhu zákona to uviedol dočasne poverený minister životného prostredia Ján Budaj. Pripomenul, že reforma je súčasťou programového vyhlásenia vlády a tiež plánu obnovy.

"Využívanie a rozvoj územia potrebuje podľa Ministerstva životného prostredia SR jasné pravidlá, zohľadňujúce obmedzenia a riziká, vyplývajúce zo situácie prírodných prvkov krajiny. Tento zákon je súčasťou reformy stavebných a územnoplánovacích zákonov," uviedol rezort v stanovisku, ktoré TASR poskytlo oddelenie komunikácie.

Nový zákon o krajinnom plánovaní poslanci NR SR vo štvrtok neposunuli do druhého čítania. Zámerom návrhu bolo zvýšiť a zlepšiť ochranu krajiny. Pomôcť mal pripravovať Slovensko na negatívny dosah klimatickej zmeny. Krajinný plán mal byť podkladom pre územné plány miest a obcí.

(tasr, min)